Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-347-2015.pdf
PDF · 90.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/347/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, sídlo Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXX, o zaplatenie 1.680,14 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 394,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 394,41 Eur od 03.07.2012 do zaplatenia, zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.285,73 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.285,73 Eur od 03.07.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 190,01 Eur (z toho súdny poplatok 50,05 Eur a trovy právneho zastúpenia 139,96 Eur) na účet advokáta navrhovateľa, všetko v lehote do 30.09.2015.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 77,- Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 15.06.2015 proti odporcovi domáhal zaplatenia 1.680,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.680,14 Eur od 03.07.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2011 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 5010198, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo výške 1.959,48 Eur, ktorú bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 46 mesačných splátkach v sume 63,09 Eur, pričom odporca zaplatila iba 842,09 Eur.
Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa písomne, resp. na pojednávaní vyjadril tak, že chce s navrhovateľom dohodnúť na splátkach dlhu resp. požiadal o poskytnutie dlhšej lehoty pre zaplatenie dlhu navrhovateľovi do 30.09.2015.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.08.2015 doplnil podaný návrh tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 1.680,14 Eur pozostávajúcej z dlžnej istiny 1.385,73 Eur a zmluvnej pokuty 294,41 Eur. Navrhovateľ týmto písomným podaním vzal podaný návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 294,41 Eur bez splnenia tejto časti dlhu odporcom a tiež o zaplatenie ďalších 100,- Eur z dôvodu zaplatenia tejto sumy odporcom po začatí konania. Navrhovateľ zároveň zobral podaný návrh späť aj o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 394,41 Eur od 03.07.2012 do zaplatenia.
Navrhovateľ účinne zobral podaný návrh v časti späť, súd preto podľa § 96 O. s. p. konanie v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka, zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: zmluva o pôžičke č. l. 3, všeobecné obchodné podmienky č. l. 4 (ďalej len „VOP“), výpoveď zmluvy č. l. 5 s doručenkou č. l. 6, prehľad splátok a úhrad č. l. 7, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 24 s prílohou č. l. 28, na základe ktorých mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 21.10.2011 zmluvu o pôžičke za účelom splatenia starších záväzkov odporcu vo výške 1.959,48 Eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť s úrokom 23,98 % v 46 mesačných splátkach po 63,09 Eur, splatných od mesiaca nasledujúceho po uzatvorení zmluvy (bod 6.4 VOP) do 20. dňa v mesiaci (bod 6.2 VOP). V zmluve je uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zmluvy 23,98 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,65 %, celkové náklady spotrebiteľa 942,66 Eur a celková suma 2.902,14 Eur. Pred začatím konania odporca zaplatil splátky v sume 842,09 Eur, po začatí konania odporca zaplatil ešte 100,- Eur, nezaplatená istina pôžičky tak predstavuje 1.285,73 Eur.
Súčasťou uzatvorenej zmluvy sú VOP, podľa článku 12 bodu 12.2 ktorých sú odporca a veriteľ oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu a podľa článku 14 bodu 14.8 ktorých uzatváraná zmluva je zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 23.06.2012 zmluvu s odporcom vypovedal a požiadal odporcu o zaplatenie celého dlhu v lehote do 5 dní od doručenia tohto listu, ktorý bol odporcovi doručený dňa 27.06.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 bola pohľadáva voči odporcovi prevedená na navrhovateľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva, ktorú, aj napriek jej označeniu ako zmluva o pôžičke, je možné právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, pričom voľou odporcu bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov smerovali
k dojednaniu všetkých nevyhnutných prvkov zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola takto byť nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Je preto vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi poskytnuté na základe žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že právny predchodca navrhovateľa reálne odovzdal peniaze odporcovi (úver bol odporcovi poskytnutý na vyplatenie starších záväzkov odporcu), ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako absolútne obchody. Uzatvorená zmluva sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s ustanoveniami dotknutých právnych predpisov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1.959,48 Eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 46 mesačných splátkach vo výške 63,09 Eur, s úrokovou sadzbou 23,98 % ročne. Odporcovi takto podľa § 497 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom v celkovej sume 2.902,14 Eur v mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca si túto svoju povinnosť splnil iba sčasti plnením vo výške 942,09 Eur, zvyšok dlhu odporca nezaplatil, pričom nezaplatená takto zostala časť istiny úveru poskytnutého odporcovi vo výške 1.285,73 Eur. Preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1.285,73 Eur.
Dlh odporcu sa stal splatným v celosti na základe výpovede zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa listom zo dňa 23.06.2012, ktorý bol doručený odporcovi dňa 27.06.2012 a ktorým bol odporca vyzvaný na zaplatenie dlhu v lehote 5 dní od doručenia listu t.j. do 02.07.2012. Počnúc od 03.07.2012 je tak odporca v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu a podľa § 369 Obchodného zákonníka je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 03.07.2012 bola stanovená vo výške 1 %. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.285,73 Eur od 03.07.2012 do zaplatenia.
Navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh, zároveň preto súd rozhodol aj o poplatkovej povinnosti navrhovateľa. Späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie 394,41 Eur s príslušenstvom, ku ktorému došlo skôr, ako k zaplateniu súdneho poplatku za návrh a ešte pred začatím pojednávania, zanikla v tomto rozsahu poplatková povinnosť navrhovateľa (pretože podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. by bolo potrebné časť súdneho poplatku navrhovateľovi vrátiť), základom súdneho poplatku za návrh je tak suma 1.285,73 Eur. Súd preto zaviazal zaplatiť navrhovateľa súdny poplatok za návrh vo výške 77,- Eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 1.285,73 Eur s príslušenstvom, v časti o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, zavinil zastavenie konania odporca (plnením po podaní návrhu) a v časti o zaplatenie 294,41 Eur s príslušenstvom, zavinil zastavenie konania navrhovateľ (späťvzatím návrhu). Úspech navrhovateľa (pri zohľadnení zavinenia účastníkov na zastavení konania) potom predstavuje 1.375,83 Eur s príslušenstvom, t.j. 82,5 % a čistý nárok navrhovateľa na náhradu trov konania potom predstavuje 65 %. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania zodpovedajúcu čistému nároku navrhovateľa v rozsahu 65 % pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 77,- Eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie
návrhu na súd) tarifná odmena vo výške 2 x 81,33 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada výdavkov 2 x 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 35,89 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia tak spolu predstavujú 215,33 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému nároku navrhovateľa v rozsahu 65 % tak predstavuje za zaplatený súdny poplatok vo výške 50,05 Eur a trovy právneho zastúpenia 139,96 Eur. Prevažne neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporcovi v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p., na základe žiadosti odporcu tak, že odporca je povinný zaplatiť dlh navrhovateľovi v lehote do 30.09.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).