Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/88/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. T., F.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky C. T., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej R. P. F. K. R. Č.. X, za účasti otca A. T., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho R. P. F. K. R. Č.. XX, toho času bytom R. P.O. F. K. U. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného a o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 31.3.2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej E. T., F.. X.X.XXXX, za obdobie od 1.3.2015 do 31.7.2015 zo sumy 120 € mesačne na sumu 190 € mesačne a za obdobie od 1.8.2015 do budúcna na sumu 250 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej E. T. za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015 vo výške 200 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh otca na zverenie maloletej E. T. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 2.3.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú na sumu „cca 200 €“, ktorý návrh odôvodňovala tým, že pracovala na 4- hodinový pracovný úväzok, aby mala čas venovať sa starostlivosti o maloletú, pri dosahovanom príjme a výdajoch, ktoré uviedla v prílohe, finančné prostriedky jej nepostačovali, vyčíslila svoje príjmy - mesačný čistý príjem od 1.7.2014 241,60 €, rodinné prídavky 23 €, príspevok otca 120 €, spolu 384 €, výdaje mesačne - školská jedáleň 21,20 €, ošatenie, obuv 40 €, hygiena 30 €, lieky pri nemoci 10 €, školské aktivity 10 €, krúžok ročne 20 €, rodičovský príspevok ročne 9 €, stravovanie 120 €, poplatky za bývanie 133 €, poplatky za UPC a internet 18 €, ročné poplatky - smetie 62,70 €, daň za byt 13,28 €, poistenie bytu 21 €, mesačne - cestovné 20 €, telefón 15 €.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 29.4.2015 na základe výsledkov šetrení doporučil upraviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca, pričom konštatoval, že otec nesúhlasil v rámci šetrenia pomerov so zvýšením výživného na 200 € mesačne, bol ochotný dohodnúť sa na sume 150 € mesačne.

Dňa 25.5.2015 otec doručil tunajšiemu súdu svoje vyjadrenie k návrhu matky, v ktorom s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov,

ktorí by starostlivosť o maloletú zabezpečovali po jednom týždni a navrhoval v danom prípade výživné súdom neurčovať počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, ktorý návrh zdôvodňoval tým, že je zamestnaným, vedie usporiadaný rodinný život, je spôsobilý maloletú vychovávať, má záujem o osobnú starostlivosť o ňu a jeho prvoradým záujmom je pomoc matke so starostlivosťou o maloletú, aby sa mohla riadne zamestnať na 8-hodinový pracovný čas, konštatoval, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, má zákonné právo na zachovanie vzťahu k otcovi i k matke, zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by bolo v najlepšom záujme maloletej.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej E. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 31.3.2011, ktorým rozsudkom bolo zvýšené výživné zo strany otca voči maloletej E. zo sumy 60 € na sumu 120 € mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného, ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, súd vychádzal zo zistení, že na strane matky v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného došlo k zníženiu jej mzdy, jej hrubá mzda v tom čase predstavovala 235 €, zníženie mzdy bolo dôsledkom zníženia pracovnej doby z 8 hodín na 4 hodiny, na strane otca v tom čase došlo k zvýšeniu jeho priemernej mesačnej čistej mzdy z 12.000 Sk na 946,95 €, maloletá E. v tom čase navštevovala materskú škôlku, kde jej matka hradila školné 13,78 € mesačne, poplatok za stravu 21,20 € mesačne, ošatenie, obuv a hygienu jej hradila vo výške 30 € mesačne, bežné výdavky 200 €.

Matka maloletej je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného naďalej zamestnankyňou spoločnosti Q. J. J. I..J.. T., u ktorého zamestnávateľa naďalej pracuje na 4 hodinový pracovný úväzok a z ktorého pracovného pomeru dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 256 €. Ako matka uviedla vo svojej výpovedi so zamestnávateľom sa snažila dohodnúť na zvýšení úväzku na viac ako 4 hodiny denne, zatiaľ jej ale vyhovené nebolo a doposiaľ nezmenila zamestnávateľa vzhľadom na dĺžku zamestnania u tohto zamestnávateľa a na z toho vyplývajúcu stabilitu tohto jej pracovného pomeru.

Matka spolu s maloletou býva v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné poplatky vo výške 134 € mesačne, v prípade úhrady poplatku za odvoz odpadu 153 €. V tejto domácnosti s matkou a maloletou ďalšie osoby nebývajú. V blízkosti bydliska matky, ako matka uviedla vo svojej výpovedi, býva i stará matka zo strany matky dieťaťa, ktorá matke pomáha so starostlivosťou o maloletú v čase výkonu práce matkou. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Okrem uvedeného 2-izbového bytu iný majetok nevlastní. Matka hradí okrem poplatku za bývanie i poplatok za UPC a internet 18 € mesačne, vyčíslila svoje náklady na cestovné do práce 20 € mesačne, náklady na telefón 1é € mesačne.

Maloletá E. od septembra 2015 bude žiačkou 5. ročníka základnej školy, v minulom školskom roku navštevovala 4. ročník základnej školy, matka jej v škole hradila doposiaľ poplatok ZRPŠ okolo 8,50 € ročne, príspevok do triedneho fondu podľa určenia školy, za pobyt v školskej družine jej uhrádzala okolo 17 € mesačne, za obedy v školskej jedálni okolo 21 € mesačne, hradila maloletej i platby za školou organizované aktivity, na krúžok, ktorý navštevovala v rámci základnej školy jej matka uhrádzala 20 € ročne, od septembra 2015 maloletá už školský klub navštevovať nebude. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenovala a nevenuje. Maloletá má ináč potreby primerané veku, je zdravá. Otec sa s maloletou kontaktuje nie v súlade s rozhodnutím súdu o úprave styku s maloletou, s dieťaťom je v kontakte v priemere raz za 2 - 3 týždne v trvaní 3 - 4 hodín, v čase letných prázdnin bol s dcérou v kontakte v tomto roku len z titulu narodenín dieťaťa, viackrát sa s maloletou nekontaktoval napriek pokusom zo strany dieťaťa. V spornom období otec okrem súdom určeného výživného prispel na úhradu potrieb maloletej v júni 2015 sumou 100 €. V období posledných 3 rokov maloletá u otca strávila iba jednu noc, aj to v čase ich spoločného pobytu u babky dieťaťa zo strany otca.

Otec je rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnancom spoločnosti B. T. J. J..S..Z.. P. u ktorého je zamestnaný od 1.10.2009 a u ktorého zamestnávateľa ako vyplýva z opisu jeho

mzdových listov dosahuje priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2014 doposiaľ 1.113,03 €. Okrem tohto príjmu otec iný príjem nemá. Ako otec uviedol vo svojej výpovedi u zamestnávateľa pracuje v rámci nepretržitej prevádzky, čo ovplyvňuje aj rozsah jeho stretávaní sa s maloletou, s ktorou sa môže stretávať len v čase pracovného voľna, čo následne upresnil, že pracuje v 12 hodinových pracovných zmenách a to v dvoch ranných zmenách od 6.00 hod. do 18.00 hod., v dvoch nočných zmenách od 18.00 hod. do 6.00 hod. a následne má štyri dni voľna, z uvedeného dôvodu tvrdil, že s maloletou sa v zmysle rozhodnutia súdu kontaktoval každý druhý víkend kým dieťa bolo malé, následne keď sa dieťa stalo školopovinným v pracovných dňoch maloletú nechcel vyrušovať a víkendové voľno mával zhruba raz za 4 týždne, kedy dieťa kontaktoval ako uviedla matka. Doplnil, že s dcérou v čase letných prázdnin 2014 strávil pobyt na Orave v trvaní 5 dní za prítomnosti jeho priateľky a u starých rodičov asi jeden týždeň, chce vziať maloletú na dovolenku počas tohtoročných letných prázdnin, k čomu upresnil na pojednávaní konanom dňa 19.8.2015, že dcéru takto mienil vziať na dovolenku od 21.8.2015, pričom 19.8.2015 uvedené ešte nemal odkonzultované ani s matkou dieťaťa, ani samotnou maloletou. Doplnil, že v čase stretávaní sa s dcérou s touto bol v cirkuse, boli spolu na občerstvení, na návštevách a podobne a v spornom období od 1.3.2015 na úhradu potrieb maloletej okrem súdom určeného výživného prispel sumu 100 €, ako je uvedené vyššie s tým, že malo ísť o príspevok nie na pobyt v škole v prírode ako udávala matka, ale na plavecký výcvik.

Otec býva u svojej priateľky v jej 3-izbovom byte, on sám žiaden majetok nevlastní, vlastnil byt, ktorý predal v minulom roku za 55.000 €, z ktorej sumy vrátil dlhy, ktoré údajne mal vo výške 20.000 € vrátane dlhov tejto svojej priateľke, časť peňazí nechal na ich spoločnú tohtoročnú dovolenku a zostatok peňazí investoval do rekonštrukcie bytu priateľky. V súvislosti s uvedeným bývaním on hradí náklady na bývanie v sume 200 € mesačne, pričom v domácnosti okrem jeho priateľky, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a jej príjmom je invalidný dôchodok vo výške 320 €, býva i syn jeho priateľky, ktorý je študentom vysokej školy a otec do „spoločnej kasy“ prispieva mesačne okrem úhrady za byt uvedenej vyššie sumou po 350 € mesačne, z ktorej sumy sú hradené i výdavky na syna jeho priateľky, odhadol, že príspevky na syna jeho priateľky z jeho strany predstavujú sumu okolo 100 € mesačne. K ním predloženému na pojednávaní súpisu jeho výdavkov k položke „prevádzka auta,“ otec vo svojej výpovedi upresnil, že ide o výdavok z jeho strany ako príspevok na prevádzku auta jeho priateľky, keďže toto auto využíva aj pre svoje potreby a vozieva v ňom i dcéru v priemere raz do mesiaca, pri stretnutí sa s maloletou, doplnil, že na toto auto prispieva aj jeho priateľka a následne tvrdil, že uvedených 100 € na prevádzku tohto auta je zahrnutých v ňom uvedenom príspevku do „spoločnej kasy“ mesačne v sume 350 €. Následne upresnil jeho príspevok na prevádzku auta priateľky na sumu 50 € mesačne a upresnil, že suma 100 € je spoločný príspevok jeho a príspevok jeho priateľky na prevádzku tohto auta. Ďalej otec upresnil, že v súvislosti s užívaním UPC a internetu v byte jeho priateľky na základe dohody s priateľkou on sám hradí poplatok za uvedené služby 25 € mesačne. K v ňom vypracovanom súpise položkám daň za byt 25 €, poistenie auta 120 € a poistenie bytu 25 €, upresnil, že ide o byt a auto jeho priateľky a uvedené ročné úhrady platia s priateľkou spolu z ich „spoločnej kasy“; k položke smetie 63 € ročne upresnil, že naňho pripadajúcou položkou za odvoz odpadu je suma 31,50 €; k položke občerstvenie v práci 100 € mesačne otec poukázal na to, že pracuje v 12 hodinových pracovných zmenách, pričom nárok na obed od zamestnávateľa má iba v čase výkonu práce v rannej zmene, mimo víkendových dní, kedy si stravu, rovnako ako v nočných zmenách musí zabezpečovať sám, ako si musí zabezpečovať aj ďalšie zložky stravovania okrem obedu v čase ranných zmien, pričom zamestnávateľom mu je poskytovaný stravný lístok na deň v hodnote 3,20 €; k položke cestovné 50 € otec uviedol, že je v tom zahrnutý poplatok za MHD v Košiciach 20 € mesačne a poplatok za prímestskú dopravu v súvislosti s dopravou do miesta výkonu práce v Kechneci asi 30 € mesačne. Z opisov mzdových listov otca je zrejmé, že zamestnávateľ otcovi vypláca príspevok na cestovné pravidelne mesačne v rozpätí od 25 do 40 € v tom ktorom mesiaci. Ďalej k svojim výdavkom otec uviedol mesačné výdavky - životné poistenie 30 €, lieky, zubár, okuliare 40 €, hygiena 50 €, ošatenie 60 €.

Z výpovedí rodičov a z otcom predložené prehľadu jeho mesačných výdavkov súd následne ustálil, že otec na výživu maloletej počas celého sporného obdobia prispieval mesačne po 150 €, takto na výživu dcéry začal prispievať od 1.2.2015.

Otec k ním podanému návrhu na zverenie maloletej E. do striedavej osobnej starostlivosti na otázku súdu, prečo takýto návrh nepodával skôr, ale až v rámci vyjadrovania sa k návrhu matky na zvýšenie výživného, udával, že v minulosti dcéra bola malá, teraz je staršia, preto má za to, že v tomto období

je možná striedavá osobná starostlivosť, následne upresnil, že keď dieťa malo 2 alebo 3 roky z jeho pohľadu takáto striedavá starostlivosť nebola možná, ináč nevedel zdôvodniť prečo takýto návrh nepodal skôr, doplnil, že predmetný návrh na striedavú osobnú starostlivosť podal i z dôvodu, že „matka podala návrh na nenormálnu sumu výživného“ a striedavou osobnou starostlivosťou o dieťa chce umožniť matke, aby sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere, keďže namietal, že aj on mohol zostať v pracovnom zaradení kedy dosahoval 400 €, čo bolo ešte v čase rozvodového konania, ešte pred predchádzajúcou úpravou výživného. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní ďalej konštatoval, že v prípade ak by výživné bolo súdom ustálené na sumu 150 € mesačne striedavú osobnú starostlivosť o maloletú by nežiadal, v prípade ak by mu bolo súdom stanovené vyššie výživné než 150 €, s vyššou sumou výživného by nesúhlasil a dcéru by žiadal naďalej do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o vyššie uvedené jeho kontaktovanie sa s maloletou uviedol, že takmer vždy pri týchto ich stretnutiach je prítomná jeho terajšia priateľka, mal za to, že maloletá má k jeho priateľke dobrý vzťah a že rovnako dobre vychádza i so synom jeho terajšej priateľky. Doplnil, že s touto priateľkou v čase predchádzajúcej úpravy výživného ešte nežil v spoločnej domácnosti. Dcéra naposledy v domácnosti otca a jeho priateľky, ako uviedol otec vo svojej výpovedi, spala v čase Vianoc 2014. Otec okrem maloletej E. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Vo svojej výpovedi otec poukazoval na to, že na začiatku školského roka zvykne dieťaťu prispievať na nákup školských pomôcok, čo ale matka vo svojej výpovedi poprela. Otec namietal k matkou spísanému súpisu výdavkov na maloletú uvádzaný výdavok na hygienu maloletej 30 € mesačne, čo považoval za nadsadený výdavok.

Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletú E. od 1.3.2015, t.j. od prvého dňa mesiaca v ktorom matka doručila súdu návrh, zo sumy 120 € na sumu 190 € do 31.7.2015 z dôvodu, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov a to zmenám pomerov predovšetkým na strane maloletej E., ktorá sa medzičasom po poslednej úprave výživného stala žiačkou základnej školy, čím bez ďalšieho došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane podieľať sa obaja rodičia a ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím; zmena pomerov na strane maloletej podstatným spôsobom nastala od ostatnej úpravy výživného aj v náväznosti na uplynutie doby viac ako troch rokov, keďže podľa ustálenej súdnej praxe uvedený časový úsek v súvislosti s fyzickým a psychickým vývinom dieťaťa je hodnotený ako podstatná zmena pomerov odôvodňujúca rozhodnutie súdu o zvýšení výživného v náväznosti na rast týchto potrieb, ako i životných nákladov spoločnosti. Súd následne upravil výšku výživného aj od 1.8.2015 do budúcna, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, od 1.9.2015 sa maloletá E. stáva žiačkou druhého stupňa základnej školy, čo je taktiež podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže dochádza k zmene stupňa štúdia dieťaťa formou štúdia na druhom stupni základného vzdelávania, pričom, ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, tento nárast potrieb dieťaťa v súvislosti s touto zmenou začína už zhruba mesiac pred začiatkom školského roka, kedy dochádza k už hradeniu takto vzniknutých zvýšených odôvodnených potrieb dieťaťa v náväznosti na blížiaci sa školský rok. Pri stanovovaní konkrétnych výšok výživného okrem týchto podstatných zmenených pomerov na strane maloletej súd vychádzal aj zo zistených pomerov na stranách rodičov, kde na strane matky súd vychádzal zo zistení, že u tejto došlo k nárastu jej priemernej mesačnej čistej mzdy v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, kedy dosahovala v hrubom príjem 235 € mesačne, v súčasnosti dosahuje v čistom priemerný príjem 256 € mesačne, i keď na strane matky súd musel prihliadnuť ku skutočnosti, že matka pracuje len na čiastočný pracovný úväzok. Na strane otca súd prihliadol k tomu, že na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnému nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu o v priemere 166 €, súd zároveň zohľadnil, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej plnoletým synom, v dôsledku čoho sa podľa ustálenej súdnej praxe jeho náklady na domácnosť pomerne znižujú, keďže jeho priateľka má primerane prispievať na náklady na túto spoločnú domácnosť za seba a svojho syna, otec teda má hradiť iba 1/3 takýchto výdavkov na bývanie, stravovanie a podobne, keďže, ako je všeobecne známou skutočnosťou, voči partnerke s ktorou

nie je v manželskom zväzku a voči cudziemu dieťaťu otec nemá absolútne žiadnu vyživovaciu povinnosť, ak otec hradí za tieto dve preňho z právneho hľadiska cudzie osoby výdavky, ako je to uvedené vyššie a ako to vyplýva z výpovede otca, sú to finančné prostriedky, ktoré má v prvom rade použiť na úhradu potrieb svojej maloletej dcéry. Na strane otca súd prihliadol aj ku skutočnosti, že otec v roku 2014 sa vzdal majetkového prospechu tým, že predal svoj byt a tieto finančné prostriedky mal tak isto použiť v prvom rade na uspokojovanie zvýšených odôvodnených potrieb svojej maloletej dcéry, pričom otec tieto bezdôvodne použil na rekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti (bytu svojej priateľky) a tieto použil aj na iné nie prednostné výdavky, ako je ním uvedené splatenie pôžičiek a plánované výdavky na tohtoročnú dovolenku, ktoré výdavky v žiadnom prípade nemajú prednosť pred výživným. Pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd zohľadnil taktiež rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú určené na úhradu potrieb dieťaťa a k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.3.2015 do 31.8.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 200 € (t.j. rozdiel medzi súdom pôvodne určeným výživným 120 € a novourčeným výživným 190 € za mesiace marec až júl 2015, t.j. za dobu 5 mesiacov, čo je spolu 350 € a za mesiac august rozdiel medzi pôvodne určeným výživným 120 € a novostanoveným výživným 250 €, čo je 130 €, mínus otcom v spornom období 6-krát zaplatených po 30 € ako výživné nad rámec pôvodne súdom určeného výživného, čo je spolu 180 € a otcov príspevok na dieťa v júni 2015 100 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otcov návrh na zverenie maloletej E. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd v celom rozsahu zamietol ako úplne bezdôvodný, keďže, ako vyplynulo zo samotnej výpovede otca dieťaťa, ktorý tento návrh podával, ním podaným návrhom sledoval iba vyjadrenie nesúhlasu otca s matkou navrhovanou výškou výživného, otec sám poukázal na to, že v prípade, ak by výživné nebolo zvyšované nad sumu 150 € mesačne, striedavú osobnú starostlivosť o dieťa by ani nežiadal a na tomto svojom návrhu by v takomto prípade netrval. Skutočnosť, že otec tento ním podaný návrh nemieni skutočne vážne pokiaľ ide o podstatu striedavej osobnej starostlivosti súd vyhodnotil jednoznačne aj z toho, že otec takýto návrh na striedavú osobnú starostlivosť podal len v rámci jeho vyjadrenia k návrhu matky na zvýšenie výživného, s ktorým zvýšením v žiadnom prípade nesúhlasil a práve matkou žiadaná vyššia suma výživného na maloletú E. ho iniciovala k podaniu takéhoto návrhu. Jednoznačne súd dospel k záveru, že zverenie maloletej E. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v záujme maloletej z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec ani nevyužíva možnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia súdu o úprave styku s dieťaťom, v zmysle ktorého rozhodnutia je oprávnený sa s dieťaťom stretávať každý druhý víkend.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).