Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/77/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Juraja Babjaka, na neverejnom zasadnutí dňa 19. augusta 2015, prejednal sťažnosť odsúdeného N. H., proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš z 20.07.2015 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného N. H. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania v podstate z toho dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie jeho návrhu v zmysle § 394 Tr. por.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odsúdený sťažnosť do zápisnice na okresnom súde, teda v zákonnej lehote. Sťažnosť dodatočne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa vyhovenia jeho žiadosti, pretože súd prvého stupňa v odsudzujúcom rozsudku dostatočne nebral v úvahu všetky poľahčujúce okolnosti a tiež, že ukladal trest za zníženého ovládania svojho konania a rozpoznania nebezpečnosti konania s poukazom na znalcov z odboru psychológie. V tomto rozsudku teda mali byť zohľadnené aj tieto skutočnosti, čo sa nestalo, a preto si myslí, že sa to dá napraviť v rámci povolenia obnovy konania. Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného preskúmal v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého uznesenia a konanie uzneseniu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Odvolací súd v rámci preskúmania veci zistil, že rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovanému 13.01.2014 sp.zn. uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a to pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, keď trest bol ukladaný s použitím § 37 písm. g), h), m) a § 38 ods. 5 Tr. zák., tiež § 41 ods. 2 Tr. zák. ako úhrnný trest odňatia slobody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.01.2014, keď odsúdený vtedy nepodal ani opravný prostriedok v zmysle odvolania alebo dovolania. Pokiaľ ide o námietky z hľadiska uloženého trestu, súd prvého stupňa sa nimi zaoberal už v konaní a pri rozhodovaní, ako aj v odôvodnení rozhodnutia, tiež s poukazom na to, že odsúdený nevyužil ani jednu možnú poľahčujúcu okolnosť v pôvodnom konaní, pretože ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, teda k spáchaniu trestnej činnosti sa nedoznal a túto ani úprimne neoľutoval. Treba uviesť, že u odsúdeného ide o opätovné spáchanie zločinu a aplikácia ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. bola v súlade so zákonom s prihliadnutím aj na tri priťažujúce okolnosti, keď poľahčujúce okolnosti u odsúdeného vôbec zistené neboli, jeho tvrdenie na verejnom zasadnutí, ako aj v sťažnosti neobstojí, žiadna takáto poľahčujúca okolnosť zistená nebola. Pokiaľ ide o zníženú príčetnosť obžalovaného, podľa znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie v pôvodnom konaní bolo zistené, že išlo v čase konania len o ľahko a nepodstatne zníženú rozpoznávaciu zložku príčetnosti

ako aj ľahko a nepodstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, ktoré v podstate nemali ani vplyv na samotné rozhodnutie u obžalovaného spáchať predmetný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ako aj z ust. § 394 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu,

neboli uvedené podmienky splnené pre obnovu konania ani v jednom bode.

Z uvedených dôvodov odvolací súd sťažnosť odsúdeného zamietol, pretože nezistil pochybenie ani v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.