Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_11P-20-2015.pdf
PDF · 110.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. O., nar.XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.- E.Y., Z. H. č. XXX, št. občan SR, právne zast.: JUDr. Edita Lehocká, advokát, Šaštín - Stráže, Štúrova č. 1267 a E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. C., D. č. XXX, št. občan SR, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malacky, Záhorácka č. 11 o návrhu otca zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu , takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý týždeň v roku v čase od piatku v nepárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod. sa mal. dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti otca a každý týždeň v roku v čase od piatku v párnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod. sa dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky.
Rodičia sú oprávnení a povinní preberať a odovzdávať si maloletého navzájom vždy v mieste bydliska toho rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať.
Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- EUR mesačne splatnou vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rodičia sú oprávnení a zároveň povinní informovať sa navzájom o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať si vzájomne správy o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od jedného druhému rodičovi.
Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka.
Týmto súd mení rozsudok OS Senica sp.zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáhal toho, aby súd zveril mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ( ďalej len SOS ) s tým, že vo vykonávaní osobnej
starostlivosti o dieťa sa budú striedať po týždni. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom OS Senica zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý H.r zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19. 00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Takto upravený styk matka dieťaťa zo začiatku nerešpektovala pričom prvý raz, keď mal maloletý spať cez víkend u otca mu vôbec neotvorila dvere a to ani po príchode polície. To isté sa opakovalo aj na druhý deň. Od tej doby sa styk otca s dieťaťom realizuje pravidelne, majú spolu vytvorený krásny vzťah, ktorý on chce počas ich spoločných stretnutí ešte zveľaďovať. Syn je podľa neho v období vývoja, kedy aj on ako otec môže pozitívne ovplyvniť jeho zdravý fyzický aj duševný vývoj. Toto mu nie je momentálne v dostatočnej miere umožnené, pretože veľmi často sa stáva, že keď ho prevezme o 15. 00 hod u matky, tento je unavený a väčšinu času, ktorý by mohli spolu stráviť, u otca prespí. Syn je veľmi citlivý, pričom aj on reaguje na schválnosti jeho matky, čo nepriaznivo vplýva na jeho duševný zdravotný stav. Počas víkendu, kedy je u otca, mu on pripravuje rôzny program, napríklad chodia spoločne na ryby, na prechádzky do prírody, naučil ho jazdiť na bicykli. V nepriaznivom počasí doma skladajú rôzne stavebnice a hrajú sa rôzne hry. Veľakrát chcel syna zobrať na lyžovačku, ale bohužiaľ dohoda s matkou v tomto smere nie je možná, pretože táto nad rámec úpravy styku nie je ochotná syna otcovi dávať. Maloletý má pozitívny vzťah k hudbe. Veľmi často a rád hrá na rôzne hudobné nástroje, ktoré má však len u otca a bolo by v jeho prospech aby navštevoval prípadne LŠU, kde by ďalej mohol rozvíjať svoj hudobný talent. Otec by sa rád naplno venoval svojmu synovi, čo však za súčasnej úpravy styku nie je možné, rád by veci riešil v pokoji a predišiel tak neustálemu napätiu, ktoré vládne medzi rodičmi maloletého a ktoré maloletý Vladko určite vníma.
Matka sa k návrhu písomne vyjadrila, pričom s návrhom nesúhlasila. Naopak uviedla, že takto realizovaný styk otca s dieťaťom nevyhovuje a preto si mienila podať návrh na zúženie styku otca s dieťaťom v septembri 2015, kedy tento začne navštevovať základnú školu. V tejto súvislosti poukázala na komentár k ustanoveniu § 24 a nasl. Zákona o rodine pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, kde uviedla, že predpokladmi pre to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je 1. Jednoznačný záujem dieťaťa, 2. Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa a 3. spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa. Podľa nej, v danej veci ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený, pričom však konkrétne neuviedla, prečo. V neprospech striedavej starostlivosti podľa nej svedčí najmä neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, čo môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvomi rodičmi a ich vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa takúto formu výchovy berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť resp. nestálosť prostredia môže odraziť aj na ich psychickom vývine ( komentár k zákonu o rodine, C. H. Beck, 2001 , str.84 ). Matka si nemyslí, že by v tomto veku dieťaťa jeho otec mal na neho v časti duševného vývoja pozitívny vplyv a to najmä z toho dôvodu, že otec dieťa hucká proti matke, vulgárne sa o nej pred dieťaťom vyjadruje, dieťa natáča na zvukovoobrazové zariadenie a pri tom mu kladie kapciózne a sugestívne otázky týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti podľa svojho želania. Tiež má matka vedomosť o tom, že otec sa s maloletým kúpe nahý vo vani a to aj spoločne s terajšou priateľkou otca. Maloletý po príchode k matke chytá všetkých členov rodiny za prsia, pričom to považuje za prirodzené. Tiež údajne otec dieťaťa užíval antidepresíva, ktoré si aj sám ordinoval. Ako ďalší problém svedčiaci v neprospech striedavej osobnej starostlivosti v danej veci vidí predpoklad vysokej miery schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa, ktorý predpoklad u nich absentuje, nakoľko spolu vôbec nekomunikujú. Tiež navrhla, aby súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 18. 00 hod, počas letných prázdnin vždy od 1,7 od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19. 00 hod., počas vianočných sviatkov v tok ktorom roku prvý sviatok vianočný dňa 25.12 od 10.00 hod. do 19.00 hod a počas jarných prázdnin toho ktorého roku od pondelka od 9.00 hod. do stredy do 19.00 hod.
Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu z prešetrenia pomerov v rodine rodičov a podal správu zo dňa 1.6.2015, podľa ktorej maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. V čase šetrenia otec býval u svojich rodičov v rodinnom dome v Š.- E.. Dom pozostáva z 11. izieb, kuchyne a príslušenstva. Domácnosť je plne zariadená, bola čistá a uprataná. Mal. H. tu má k dispozícii 4 izby. Jednu na spanie, druhú na hranie a ďalších dvoch má hudobné nástroje. Matka maloletého tiež bývala v domácnosti svojich rodičov v G. E.. C. v dvojpodlažnom rodinnom dome. S deťmi má k dispozícii celé prízemie, pozostávajúce z
troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Matka má v osobnej starostlivosti ešte syna K. V., nar. XX.X.XXXX, študenta .V čase šetrenia bola tehotná, žila v druhovskom pomere s W. C., ktorý pracuje v Rakúsku. Mal. H. navštevoval MŠ v G. E.H.. C.. Do škôlky chodil nepravidelne, väčšinou len doobeda. Starostlivosť matky o dieťa je dobrá. Otec sa na dieťa často informuje. Matka je menej komunikatívna, na syna je veľmi úzkostlivá. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka dieťa má veľmi dobrý vzťah s obidvoma rodičmi, pričom matka SOS odmieta a otec sa jej dožaduje. Konfliktná situácia medzi rodičmi môže u maloleté ho vyvolať ambivalentné pocity.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami o príjmoch účastníkov, dokladmi o pravidelných výdajoch účastníkov, správami od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine rodičov maloletého dieťaťa a jeho výsluchom, správou z odborného poradenstva a zistil tento skutkový stav veci :
Maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému upravované rozsudkom OS Senica zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19.00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod.
Podľa vyjadrenia účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez problémov. Obaja rodičia majú so synom vytvorený pekný citový vzťah. Otec dieťaťa nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého má okrem mal. H. ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K. V., nar. 1998, narodeného z jej manželstva a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. H. C., nar.XX.X.XXXX, ktorý sa jej narodil z druhovského pomeru s W. C..
Ďalej mal súd výsluchom účastníkov preukázané, že matka je zásadne proti SOS z dôvodov uvedených vyššie, pričom zároveň požiadal súd o zúženie styku otca s dieťaťom tak ak je uvedené vyššie najmä z dôvodu, že maloletý H. nastúpi od 19.2.015 do 1. triedy ZŠ. Naopak otec zotrval na svojom návrhu s tým, že majú so synom krásny vzťah , ktorý mieni neustále prehlbovať.
Súd vykonal dokazovanie aj pohovorom, ktorý vykonal ÚPSVa R Senica, referát poradensko - psychologických služieb. Jeho výsledkom je podanie správy, podľa ktorej bolo vo veci vykonaných 8 konzultácií z toho 8 individuálnych v období od 3.6.2015 do 12.6.2015.Konzultácie boli zamerané na posúdenie kvality vzťahu maloletého k obom rodičom a na pomoc pri úprave práva a povinností rodičov voči maloletému. Matka dieťaťa zásadne odmieta SOS a to najmä z dôvodov, že dieťa začína napodobovať správanie sa otca ( napr. maloletý sa proti nej oženie päsťou) Matka sa domnieva, že otec ovplyvňuje dieťa proti nej. Podľa nej sa maloletý otca bojí a preto nechce priamo povedať, že u neho nechce spať sedem dní v kuse. S otcom dieťaťa už dva roky nekomunikujú a preto aj odmietla spoločné konzultácie, preto jej bolo vyhovené. Naopak otec síce potvrdil, že s matkou dieťaťa nekomunikujú, avšak on by chcel ale matka ho odmieta. Mal. H. v doprovode matky vypovedal skôr v prospech matky a v doprovode otca viac v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletým pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu, má potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov, cíti vinu voči druhému rodičovi. Svoj domov H. vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa tatko vrátil k mamke. V záveroch správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania správania maloletého možno usúdiť, že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí v prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo by mohlo spôsobiť aj problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 1.9.2015 nastupuje do 1. triedy ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade potreby hlbšie poznať psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť sa na súdneho znalca, prípadne osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať.
Otec dieťaťa je súkromný podnikateľ, za rok 2014 vykázal príjem v sume 88,95 € netto mesačne. Naďalej býva s rodičmi, kde platí všetky platby spojené s bývaním v sume cca 500 € mesačne. Stravu si zabezpečujú spoločne. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá z Rakúska v sume 430 € mesačne a tiež rodinné prídavky na mal. H. v sume 105 € mesačne. Na ostatné dve deti poberá rodinné prídavky zo SR v sume po 23,52 € na každé dieťa. Naďalej býva spolu s druhom a deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým neprispievajú na spoločnú domácnosť žiadnou sumou.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca bol podaný dôvodne. Maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, pričom rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 05/2011. Naposledy boli práva a povinnosti k maloletému upravované rozsudkom OS Senica zo dňa X.X.XXXX , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX , kedy súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok , v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod. do 19. 00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. Podľa vyjadrenia účastníkov takto upravený styk sa realizuje bez problémov.
Podľa správy z pohovoru, ktorý vykonal ÚPSV a R Senica, referát poradensko - psychologických služieb bolo zistené po vykonaných konzultáciách, že mal. H. v doprovode matky vypovedal skôr v prospech matky a v doprovode otca viac v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletým pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu , má potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov , cíti vinu voči druhému rodičovi. Svoj domov H. vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa takto vrátil k mamke. V záveroch správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania správania maloletého možno usúdiť , že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí v prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo by mohlo spôsobiť aj problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 1.9.2015 nastupuje do 1. triedy ZŠ. V taktom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi, aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade potreby hlbšie poznať psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť sa na súdneho znalca , prípadne osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať.
Súd v zmysle § 118 ods.2 O.s.p. nevykonal súdnoznalecké dokazovanie znalca z odboru pedopsychológie ako to navrhla matka dieťaťa a práve z dôvodu, že celá súčasná situácia pôsobí na maloletého veľmi zaťažujúco, pretože tento má blízky citový vzťah k obom rodičom a ani jednému nechce ublížiť. Ďalšie vypočúvanie maloletého, súc aj znalcom, by mohlo mať momentálne nepriaznivý vplyv na jeho duševné zdravie. Od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom sa styk realizuje pravidelne s tým, že otec má dieťa každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19.hod. ( t.j. 3.dni bez spania ) a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15. 00 hod do 19. 00 hod. ( t.j. dva dni bez spania ) a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod. ( t.j. 3 dni a dve noci so spaním ). Inak povedané počas mesiaca ho má otec 16 dní z toho 4 x so spaním . Pri striedavej starostlivosti ako ju súd nariadil si ho rodiča budú striedať po týždni. Poet dní bez spania sa tak otcovi zníži o jeden až dva dni ( závisí to od počtu dní v mesiaci ) a počet spaní sa o 3-4 noci dni ( závisí to od počtu dní v mesiaci ).Toto nebude až tak veľký zásah do stereotypu dieťaťa , ktoré je na určitý režim už navyknuté. Vzhľadom na silné citové väzby k bom rodičom bude pre neho lepšie ak bude v kuse jeden týždeň u matky a jeden týždeň u otca, nebude musieť mať výčitky, že niektorému z rodičov ubližuje, keď je u niektorého viac a u iného menej. Toto by malo spôsobiť jeho celkové ukľudnenie, pretože mometálna situácia naňho pôsobí zaťažujúco ako sa konštatuje v správe zhora. Tiež by to nebolo vhodné aj kvôli nástupu maloletého do 1. triedy ZŠ, kedy tento potrebuje mať kľud v rodine, aby sa mohol sústrediť na vyučovanie.
Matka poukázala na komentár k ustanoveniu § 24 a nasl. Zákona o rodine, pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, kde uviedla, že predpokladmi pre to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť je 1. Jednoznačný záujem dieťaťa, 2. Lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa a 3. spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa. Podľa nej v danej veci ani jeden z týchto predpokladov nie je naplnený , pričom v danej veci si súd dovoľuje tomuto tvrdeniu matky oponovať , pretože je v záujme mal. H. , aby ho
vychovávali obaja rodičia , pretože má silný citový vzťah k obom rodičom a je najlepšie pre dieťa ak počas vývoja vníma ako ženský tak aj mužský vzor. Tiež je nepochybné, že otec dieťaťa je na tom materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a môže počas doby, kedy bude dieťa u neho poskytnúť mu lepšie zaistenie jeho potrieb. A toto sa netýka len materiálnej stránky ale aj duševnej, pretože je nepochybné, že počas styku sa otec dieťaťu venuje, naučil ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby, do prírody, hrajú sa hry. Matka je momentálne na MD s malým novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa toľkej pozornosti mal. Vladimírovi momentálne neujde. Napokon otec je spôsobilý vychovávať dieťa, má na to všetky osobnostné aj materiálne predpoklady, čo matka dieťaťa nevyvrátila žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, len jej tvrdenie, že nie je spôsobilý nestačí.
Pokiaľ ide o neustálu výmenu prostredia v ktorom dieťa vyrastá, toto by nemalo byť tiež na ujmu mal. H., pretože ako už bolo spomenuté, tento je na takúto formu starostlivosti už zvyknutý a s cíti sa doma ako u matky, tak aj u otca, ako sa tiež konštatuje v správe.
Jediné , čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý fakt však už tu existuje od ich rozchodu a nie je to dôsledok osobnej striedavej starostlivosti. Tento jediný nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou pre to, aby súd striedavú starostlivosť neurčil, pretože zase je nutné poukázať na skutočnosť, že určitá forma striedavej starostlivosti už medzi rodičmi funguje a to od roku 2013, kedy boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému a to napriek skutočnosti, že rodičia spolu nekomunikujú.
Bolo by vhodné a zároveň nevyhnutné a v záujme dieťaťa, kedy rodičia začali spolu komunikovať aspoň o veciach týkajúcich sa maloletého a preto im súd túto povinnosť uložil priamo vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak , že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Súd však určil výživné len otcovi dieťaťa a to v sume 80 mesačne, pretože aj napriek skutočnosti, že dieťa budú mať v osobnej starostlivosti po rovnaký čas v mesiaci , matka dieťaťa je momentálne na materskej dovolenke a je pracovné príležitosti sú týmto obmedzené. Doteraz mal otec určené výživné vo výške 150 € , súd má za to, že výživné v sume 80 € od otca na dva týždne, čo bude dieťa u matky je primerané veku a potrebám dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam otca. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby boli uspokojené jeho základné životné potreby. Mal. H. po poskytnutí výživného od otca v sume 80 € na dva týždne vysoko presiahne takto určené životné minimum.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu otca v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o návrh matky na zúženie styku, tento súd vzhľadom a vyššie uvedené dôvody naopak považuje za nedôvodný, pretože nie je v záujme dieťaťa jeho styk s otcom dieťaťa v tomto veku obmedzovať len kvôli nástupu dieťaťa do 1. triedy ZŠ. Poukazujúc na skutočnosť, že sa jedná o beznávrhové konanie, pričom o zmene úpravy práv a povinností bolo rozhodnuté jedným výrokom súdu a to tým, že súd s určil striedavú osobnú starostlivosť, o každých ďalších návrhoch týkajúcich sa toho istého dieťaťa v jednom konaní, súd už nemusí vo výroku rozsudku samostatne rozhodovať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 pís. a / O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože je to konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O. s. p.) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O. s. p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.