Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-25-2021.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-7Sa/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXXXXX XXXX, bytom A. XX, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 11. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 11. januára 2021 a vec vracia žalovanej na nové konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11. januára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X-D. z 13. augusta 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2007 Z. z.“) priznala od 30. júna 2020 príplatok k dôchodku v sume 30,40 eur mesačne. 2. Generálny riaditeľ žalovanej založil napadnuté rozhodnutie na zisteniach, v zmysle ktorých žalobca dňa 30. júna 2020 požiadal o zvýšenie príplatku k dôchodku politickým väzňom od 1. januára 2020, čo žalovaná posúdila ako žiadosť o priznanie príplatku k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z. z.. V nadväznosti na uvedené vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým priznala žalobcovi od 30. júna 2020 príplatok k dôchodku v sume 30,40 eur mesačne za obdobie, počas ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bolo rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XXX/XX-XX/XX z 27. februára 1995 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“), z ktorého vyplýva, že žalobca bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v období od 15. novembra 1977 do 15. mája 1987 (t. j. 182 dní) a súčasne bol rehabilitovaný podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, namietajúc nesprávne zhodnotenie obdobia v ktorom bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré má správne byť od 15. júla 1977 do 15. mája 1978, v dôsledku čoho dostal príplatok k dôchodku iba za šesť mesiacov, namiesto desiatich. K odvolaniu predložil potvrdenie o výkone väzby z Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 21. apríla 2015, podľa ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody od 15. júla 1977 do 15. mája 1978 a v doplňujúcom podaní doložil potvrdenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo 6. októbra 2020, podľa ktorého vykonával tresty odňatia slobody v období od 15. júla 1977 do 15. novembra 1977 a od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978.
4. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z rozhodnutia ministerstva vyplýva, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody a súčasne bol rehabilitovaný iba za obdobie od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978, preto mu príplatok k dôchodku patrí iba za vymedzené obdobie a žalovaná pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupovala správne. II. Správna žaloba 5. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal nepriznanie príplatku k dôchodku za 4 mesiace, pričom ako dôkaz o celkovej dobe výkonu trestu odňatia slobody, ktorá mu mala byť zhodnotená na účely príplatku k dôchodku predložil rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3 E./XX a rozhodnutie správy vojenských súdov Federálneho ministerstva obrany Č. j. E. XXXX/XX z 29. júna 1992 (ďalej len „rozhodnutie FMO“), ktorým bolo potvrdené, že žalobca bol odškodnený podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v súvislosti so zrušeným rozsudkom na základe ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody od 15. júla 1977 do 15. novembra 1977. III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu 6. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zrekapitulovala svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznila, že ako podklad svojich rozhodnutí vzala rozhodnutie ministerstva, z ktorého vyplynulo, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody v období od 15. novembra 1977 do 15. mája 1987 a súčasne bol rehabilitovaný podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov. 7. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal správnemu súdu žalobca repliku v ktorej namietal, že žalovaná vôbec neprihliadla na dôkazy predložené žalobcom a nijako sa s nimi nevysporiadala. Žalobca pritom predložil rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. 3 E./XX, z ktorého poučenia vyplýva, že sa má vo veci odškodnenia obrátiť na Federálne ministerstvo obrany – správa vojenských súdov Praha. Na jeho žiadosť bol následne odškodnený, čo vyplýva z rozhodnutia FMO. V tejto súvislosti žalobca dodal, že pôvodné kópie stratil a nepodarilo sa mu ich získať ani z ministerstva obrany v Prahe alebo archívu v Trnave. V roku 2015 pritom zasielal žalovanej čestné prehlásenie, že bol odškodnený za 4 mesiace výkonu trestu odňatia slobody, pričom dôkazy o tom sa v tom čase nezachovali, čo potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti dňa 15. mája 2015. Po dlhom pátraní našiel rozhodnutie FMO v roku 2021 v Prahe. Žalovaná mala teda celý rad dôkazov, ktoré preukazovali jediný záver a to, že bol vo výkone trestu odňatia slobody a následne rehabilitovaný aj za obdobie od 15. júla 1977 do 15. novembra 1977. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 1 zákona č. 274/2007 Z. z., tento zákon upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku (ďalej len „príplatok“) a jednorazového príplatku k dôchodku (ďalej len „jednorazový príplatok“) ako štátnych sociálnych dávok na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 politickým väzňom,1) veteránom protikomunistického odboja1a) a osobám pozostalým po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi alebo veteránovi protikomunistického odboja počas výkonu trestu, počas zaradenia do vojenských táborov nútených prác, protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch alebo počas zaradenia do tábora nútených prác a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 274/2007 Z. z., oprávnená osoba je fyzická osoba, ktorej sa vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu, ku dňu podania žiadosti o príplatok je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá bola najmenej tri mesiace väznená, tri mesiace vo výkone trestu odňatia slobody, tri mesiace zaradená do vojenských táborov nútených prác alebo protiprávne násilne odvlečená do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch počas najmenej troch mesiacov a bola rehabilitovaná alebo odškodnená podľa osobitných predpisov alebo jej bol priznaný jednorazový peňažný príspevok podľa osobitného predpisu Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 274/2007 Z. z., o nároku na príplatok, jeho sume rozhoduje a príplatok vypláca Sociálna poisťovňa a orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 274/2007 Z. z., na konanie podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5 ustanovené inak, sa vzťahuje osobitný predpis, ak príplatok priznáva Sociálna poisťovňa, alebo osobitný predpis upravujúci sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, ak príspevok priznáva orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 8. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 9. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdu v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/25/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/25/2021. Podľa § 493c písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. 10. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 11. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27. júna 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci priznania príplatku k dôchodku podľa ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 a § 4 zákona č. 274/2007 Z. z. v sume 30,40 eur mesačne od 30. júna 2020, vychádzajúc pri výpočte jeho sumy z trvania výkonu trestu odňatia slobody v rozsahu 182 dní (t. j. za 6 mesiacov). 13. Žalobca žalovanej vyčítal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pretože sa vôbec nevysporiadala s dôkazmi, ktoré v priebehu administratívneho konania predložil a ktoré indikovali, že v skutočnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody v období od 15. júla 1977 do 15. novembra 1977 a od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978 a teda nielen v období od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978 ako to ustálila žalovaná. 14. Správny súd konštatuje dôvodnosť námietok žalobcu, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav pred vydaním tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a to napriek jeho námietkam z ktorých vyplývalo, že vo výkone trestu odňatia slobody bol až v trvaní 10 mesiacov a za celé uvedené obdobie bol rehabilitovaný. Tieto svoje tvrdenia sa pritom snažil aktívne preukázať, pričom žalovaná na predložené dôkazy vôbec nereflektovala. 15. Žalovaná sa viac menej striktne držala rozhodnutia ministerstva z ktorého vyvodila, že žalobca bol vo výkone trestu odňatia slobody iba v období od 15. novembra 1977 do 15. mája 1978 za ktoré bol zároveň rehabilitovaný. Jej pozornosti však uniklo, že z rozhodnutia ministerstva implicitne vyplýva že „uznesením Vojenského obvodového súdu v Prešove z 10.9.1991 sp. zn. 3 Rtv 55/91 bol podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 119/1990 Zb. zrušený odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov a rozsudkom tej istej spisovej značky z 10.9.1991 ste boli podľa § 226 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby pre trestný čin hanobenia národa, rady a presvedčenia, oslobodený“. Inými slovami, okrem odškodnenia za trest uložený rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 29T 666/75 z 30. marca 1976, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, tu existovalo aj ďalšie
odsúdenie (odsudzujúci rozsudok Vojenského obvodového súdu v Prešove, sp. zn. T 58/77 zo 17. mája 1977, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia), ktoré bolo však postupom podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii zrušené. Toto rozhodnutie mala žalovaná pritom k dispozícii a správne sú poukazy žalobcu na jeho odôvodnenie resp. poučenie, že vo veci odškodnenia sa má obrátiť na FMO a nie na Ministerstvo spravodlivosti SR. Práve to bola indícia nasvedčujúca pravdivosti žalobcových tvrdení, ktorú mala žalovaná, viazaná zásadou materiálnej pravdy, preveriť predtým, ako pristúpila k procesu aplikácie príslušných kritérií priznania príplatku k dôchodku podľa zákona č. 274/2007 Z. z.. 16. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že zadováženie dôkazov ktoré sa nachádzajú už iba v archívoch, môže byť pre osobu domáhajúcu sa priznania štátnych sociálnych dávok časovo aj prakticky náročné, pričom žalobca sa nad mieru snažil preukázať svoje tvrdenia, avšak s ohľadom na charakter podkladov bolo ich predloženie v konaní pred žalovanou značne sťažené. Naproti tomu, žalovaná zostala v tomto smere úplne pasívna. 17. Na základe vyššie uvedených záverov správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo sa premietlo aj do nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 18. V ďalšom konaní žalovaná viazaná vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu vykoná ďalšie šetrenie skutkového stavu zameraného na osvedčenie doby, po ktorú bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody a súčasne bol rehabilitovaný a to prihliadajúc na žalobcom tvrdené resp. preukazované skutočnosti, s ktorými sa riadne v odôvodnení nového rozhodnutia vysporiada. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.