Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/278/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne: G. W. - INA, s miestom podnikania Bánovce nad Bebravou, Žitná 1484/8, IČO: 33 415 609, právne zastúpenej Mgr. Andreou Antalovou, advokátkou, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Hollého 1176/4 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 40404-2/2014-BA zo dňa 9. septembra 2014, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 40404-2/2014-BA zo dňa 9. septembra 2014 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. b) O.s.p..

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 446,28 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jej advokátky Mgr. Andrei Antalovej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa včas podanou žalobou napadla v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovanej č. 40404-2/2014-BA zo dňa 9.9.2014, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510168214-GC04/14 zo dňa 24.1.2014. Uvedeným potvrdeným rozhodnutím bolo žalobkyni predpísané penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon) v sume 90,11 eur, ktoré bolo vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, za obdobie január 2014 až december 2014, január 2005 až december 2005, január 2006 až december 2006, a to vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa poukázania dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne.

Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali po právnej stránke z ust. § 143 ods. 1, § 141 ods. 1, § 26 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 240 zákona o sociálnom poistení. Konštatovali, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba bola v zmysle ust. § 143 ods. 1 zákona a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2005 povinná uhradiť poistné a príspevky za príslušný mesiac do ôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca. Za obdobie január 2014 až december 2014, január 2005 až december 2005 a január 2006 až december 2006 uvedené nedodržala. Penále je pritom pobočka žalovanej povinná predpísať nakoľko jej to ukladá zákon.

Žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí výslovne konštatovala, že na daný prípad sa nevzťahuje ust. § 293bl zákona, ktorý upravuje tzv. „generálny pardon“, keď zastala názor, že nepredpísaniu alebo

odpusteniu penále v zmysle toho zákonného ustanovenia môže dôjsť len za situácie, že by žalobkyňa zaplatila do 30.4.2010 poistné a príspevky za celé obdobie registrácie pred 1.1.2010, čo sa v danom prípade nestalo.

Rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa včas podanou žalobou. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia videla predovšetkým v nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v nesprávnej právnej interpretácii ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení. Nesúhlasila s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého predpokladom odpustenia penále v zmysle ust. § 293bl zákona je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Mala za to, že ak by mal zákonodarca takýto úmysel nebol by použil slovné spojenie: „penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.4.2010.“

Súčasne však uviedla, že ak by aj bol uvedený výklad žalovanej správny, tak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, nakoľko ku dňu 30.4.2010 neexistoval žiaden dlh žalobkyne na poistnom a príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Uviedla, že listom zo 21.7.2003 č. 2268/2003 bola bývalým Národným úradom práce, Okresným úradom práce Bánovce nad Bebravou vyzvaná na úhradu príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 1997 až jún 1997 v sume 690 Sk. Na túto výzvu však právnemu predchodcovi žalovaného písomne oznámila, že nezistila, z čoho pri vyčíslení sumy vychádzal. Poukázala pri tom na to, že ako samostatne zárobkovo činná osoba začala podnikať v novembri 1995, a z tohto dôvodu sa na ňu vzťahovali s poukazom na ust. § 133 ods. 1 zák.387/1996 Z.z. doterajšie predpisy, teda zákon č. 10/1993 z.z.. Zastala názor, že v zmysle § 18 ods. 3,4,6 a § 19 ods. 2 zák.č. 10/1993 Z.z. s prihliadnutím na skutočnosť, že v roku 1995 nepodnikala viac ako 6 mesiacov, bola oprávnená sama si určiť sumu na výpočet vymeriavacieho základu s obmedzením stanoveným v ust. § 18 ods. 6 zák.č. 10/1993 Z.z.. V posudzovanom období teda vymeriavací základ nesmel byť nižší ako 2700 Sk. Takto činila výška príspevku v období od 1.1.1997 do 31.7.1997 sumu 81 Sk mesačne, ktorú riadne uhrádzala. Takýto postup bol v súlade s písomnou informáciou, ktorú po prijatí zákona č. 387/96 Z.z. poskytol všetkým samostatne zárobkovo činným osobám NÚP OÚP Bánovce nad Bebravou. Okrem toho pre istotu vzniesla písomne aj námietku premlčania uplatneného nároku. Z potvrdenia pobočky žalovaného zo dňa 19.12.2011 je zrejmé, že toto dlžné poistné v sume 690 Sk jej bolo skutočne odpísané, pričom z neho nie je možné zistiť ani dôvod a ani čas takéhoto odpisu. V každom prípade však žiaden dlh za obdobie január 1997 až jún 1997 nemá a nemala ani k 30.4.2010.

Vzhľadom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že lehota, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné a príspevky, je upravená v ustanovení § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení resp. § 28 ods.1 zákona č. 43/2004 Z.z.. V zmysle uvedeného sú poistné a príspevky splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa odviedla poistné za sporné obdobie oneskorene a preto jej Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami predpísala penále v sume 90,11 eur.

Poukázala na to, že podmienky odpustenia penále, resp. nepredpísania penále sú stanovené v ust. § 293bl zákona o sociálnom poistení a posudzuje ich príslušná pobočka. V danom prípade bolo zistené, že žalobkyňa nezaplatila príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 1997 až jún 1997 a teda ku dňu 30.4.2010 mala voči žalovanej nedoplatky.

Žalovaná poukázala na to, že pri výklade ust. § 293bl zákona o sociálnom poistené je potrebné zobrať na zreteľ aj úmysel zákonodarcu, ktorým bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje

záväzky voči Sociálnej poisťovni. Uvedené vyplýva aj zo spoločnej správy výborov Národnej rady SR č. 1830/2009 zo dňa 1. decembra 2009.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom i keď ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veci sociálneho zabezpečenia, t.j. vo veci, kde nie je obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 40404-2/2014-BA zo dňa 9.9.2014, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1510168214-GC04/14 zo dňa 24.1.2014, ktorým podľa § 240 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. predpísala žalobkyni za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, penále úhrnom v sume 90,11 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa je od roku 1995 samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá má povinnosť platiť odvody a príspevky v súlade so zákonom. V období január až december 2004, január až december 2005 a január až december 2006 si túto povinnosť nesplnila riadne, keď sa s jednotlivými úhradami dostala do omeškania, ktoré predstavovalo v súhrne 3439 dní. Z tohto dôvodu je pobočka žalovanej rozhodnutím č. 700-1510168214-GC04/14 zo dňa 24.1.2014 predpísala za uvedené obdobie omeškania penále v celkovej sume 90,11 eur. Súčasťou administratívneho spisu sú aj tabuľkové zostavy týkajúce sa saldokonta žalobkyne za obdobie rokov - 2008 a aj obdobia január 1997-jún 1997. Tabuľková zostava týkajúca sa roku 1997 obsahuje v kolonke zostatok údaj 0 eur a v kolonke splatnosť/úhrada údaj 24.11.2003.

Proti rozhodnutiu o predpísaní penále sa žalobkyňa odvolala a žalovaný toto odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že príspevky za obdobie január 2004 až december 2004, január 2005 až december 2005 uhradila žalobkyňa oneskorene, po lehote splatnosti. Uvedené žalobkyňa nespochybňovala. Sporným zostalo, či k 30.4.2010 žalobkyňa mala dlh na príspevkoch na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 1997 až jún 1997 k 30.4.2010

a v tejto súvislosti aj to, či sa na ňu vzťahovalo ust. § 293bl ods. 1 zákona tzv. generálny pardon.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.

Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. generálny pardon a podmienky, ktoré musia byť splnené pre jeho aplikáciu. Touto podmienkou, tak ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2014, sp. zn. je aj to, že ku dňu 30.04.2010 nesmie mať poistenec (v danom prípade žalobkyňa) voči Sociálnej poisťovni žiaden peňažný záväzok. Na tomto závere, z ktorého tunajší súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej praxe vychádzal, aj naďalej zotrváva a to aj napriek tomu, že žalobkyňa poukázala na odlišný právny názor, ktorý mal byť vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2015., sp. zn. .

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaná správne skúmala, či žalobkyňa mala k 30.4.2010 voči nej nejaký peňažný záväzok ako podmienku aplikácie ust. § 293bl zákona.

Žalovaná vychádzala pri svojom rozhodovaní zo zistenia, že žalobkyňa doposiaľ neuhradila príspevky na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 1997 až jún 1997. Podľa tvrdenia žalobkyne príspevok v tomto období uhrádzala včas a riadne, v súlade s inštrukciou, ktorú zasielal vtedajší Okresný úrad práce Bánovce nad Bebravou.

Toto skutkové zistenie žalovanej žalobkyňa rozporovala už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, avšak na túto odvolaciu námietku žalovaná v napadnutom odvolaní žiadnym spôsobom nereagovala.

Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že jediným podkladom, z ktorého mohla žalovaná vychádzať pri svojom rozhodovaní, je tabuľková zostava týkajúca sa obdobia od januára 1997 do júna 1997 za príspevok v poistení v nezamestnanosti. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyni zostáva zaplatiť 0 eur, teda nulová povinnosť platiť. Ako dátum úhrady je v nej uvedený deň 24.11.2003. Z tejto zostavy nie je možné s určitosťou zistiť, z akého dôvodu je vedený takýto nulový zostatok, či k odpísaniu došlo napr. z dôvodu namietaného premlčania.

Súčasne súd z potvrdenia pobočky žalovanej v Topoľčanoch zo dňa 19.12.2011, ktoré v súdnom konaní predložila žalobkyňa zistil, že má všetky odvodové povinnosti splnené. Je v ňom výslovne konštatované, že dlžné poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 690 Sk (22,91 eur) má odpísané, pričom tento odpis bol vykonaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny.

Za daného stavu nie je zrejmé z akého podkladu žalovaná zistila, resp. na základe akého dôkazu ustálila, že ku dňu 30.4.2010 mala žalobkyňa neuhradený dlh na príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január až jún 1997. Bolo zistené, že uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho listinného alebo iného dôkazu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, predloženého súdu

v tomto súdnom konaní. Naopak z tabuľkovej zostavy je zrejmé, že žalobkyňa má uhradiť 0 eur a z potvrdenia zo dňa 19.12.2011 vydaného pobočkou žalovaného žalobkyni bolo zistené, že jej uvedená pohľadávka bola odpísaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a nemá žiadne nedoplatky.

Podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci správne orgány oboch stupňov ustálili, že na žalobkyňu sa nevzťahuje „generálny pardon“ podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., preto žalobkyni museli byť rozhodnutím predpísané penále za oneskorenú úhradu poistného podľa ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Vychádzali pritom zo zistenia, že žalobkyňa má nedoplatok na príspevkoch na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január až jún 1997. Skutkové zistenie ohľadne existencie tohto dlhu je však v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza iba tabuľková zostava týkajúca sa tohto obdobia, obsahujúca „nulovú povinnosť platiť“ a údaj o úhrade dňa 24.11.2003. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že správny orgán vec správne právne posúdil, avšak jeho skutkové zistenia ohľadne existencie dlhu žalobkyne ku dňu 30.4.2010 sú v rozpore s obsahom spisu, v ktorom sa nachádzajú len údaje o „nulovom zostatku“.

Vzhľadom na vyššie uvedené, za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 446,28 eur. Uvedená suma predstavuje odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur + 8,04 eur) a účasť na pojednávaní dňa 19.8.2015 (134 eur + 8,39 eur). Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2014, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané.

Súčasne súd priznal žalobkyni aj náhradu za stratu času za cestu vykonanú z miesta sídla jej právnej zástupkyne (Bánovce nad Bebravou) na súd (Trenčín) dňa 19.8.2015, a to jedna polhodina v sume 13,98 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.