Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-265-2017.pdf
PDF · 71.76 KB
Case nature
Subarea
17Er/265/2017
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený : Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L.. S. Q., L..XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. D. O. XXX/XX, C., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 68,98 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 21386/2016 vyhlasuje za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil dňa 24.01.2017 Okresnému súdu Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 21386/2016 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 09.12.2016 a na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 09 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 02676/15 zo dňa 11.02.2016.
2. Okresný súd Martin doposiaľ nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, nakoľko exekučné konanie sa začalo pred 01. 04. 2017.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Z uznesenia o dedičstve č. k. 18D 172/2016 - 42, Dnot 74/2016 zo dňa 30.03.2017 vyplýva, že povinný zomrel dňa 21.03.2016, teda zomrel v priebehu konania a podľa zisťovania okruhu dedičov po povinnom
( poručiteľke) vykonaným notárom - súdnym komisárom neboli zistení dediči zo zákona zo žiadnej z dedičských skupín a ani dediči zo závetu.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 63 CSP ods. 1, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 63 CSP ods. 2, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
12. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
13. Súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
14. V tomto prípade neexistujú ani zákonní a ani závetní dedičia a z uznesenia o dedičstve č.k. 18D/172/2016 - 42 vyplýva, že z toho dôvodu majetok poručiteľky pripadol ako odúmrť štátu. Štát nemôže byť účastníkom exekučného konania, pretože nie je právnym nástupcom nebohej, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť, a preto má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania. Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania, je dedenie zo závetu, ktorá podmienka v tomto prípade nebola splnená.
15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný v priebehu konania zomrel, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu. Dedičia nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľky, pretože poručiteľka nemala žiadnych právnych nástupcov, pretože štát v tomto prípade nevystupuje ako právny nástupca, ale ako subjekt, ktorému pripadol majetok ako odúmrť, ktorú nemôže odmietnuť. Preto ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo neprípustné.
16. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1 - 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v
§ 203 ods. 1 -3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie.
21. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie, preto súd súdnemu exekútorovi v zmysle vyššie uvedeného trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku a II. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.