Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8P-222-2014.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/222/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o F.. J. U., Z.. XX.XX.XXXX T. F.. J. U., Z.. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, dieťa rodičov matky: F. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č.. XXX, a otca: D. U., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. J., K. Č. B., X. B., L. XX, za účasti Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, o úpravu práv a povinností k mal. J. T. J. takto
rozhodol:
I. Maloletá J. U., Z.. XX.XX.XXXX a maloletý J. U., Z.. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
II. Otec je povinný prispievať výživným na maloletú J. sumou 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na výživu maloletého J. sumou 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 15.12.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú J. za obdobie od 15.12.2014 do 31.08.2015 vo výške 231,15 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 10,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého J. za obdobie od 15.12.2014 do 31.08.2015 vo výške 231,15 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 10,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. J. a J.. Uviedla, že s otcom mal. detí žili v spoločnej domácnosti až do augusta 2014, od toho času otec neprispel na výživu detí. Ona je nezamestnaná, o deti jej pomáha zabezpečiť starostlivosť jej matka.
Otec sa v predmetnej veci nevyjadril, napriek opakovaným predvolaniam sa nedostavil na pojednávanie.
Kolízny opatrovník uviedol, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, a zároveň aby súd stanovil primerané výživné schopnostiam a možnostiam otca.
Okresný prokurátor navrhol aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, a zároveň aby súd stanovil primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením rodného listu mal. Ruženy a Richarda, potvrdením o poberaní o dávky v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa, a zistil tento skutkový stav:
Maloletá J. T. J. sa narodili mimo manželstva rodičov, rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, táto o nich zabezpečuje starostlivosť. Otec sa s mal. deťmi nestretáva, neprispieva na ich výživu.
Matka je toho času nezamestnaná, od februára 2015 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,- Eur mesačne, tiež poberá rodinné prídavky na mal. deti, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec mal. detí je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia Ruženy a Richarda spolu nežijú a na úprave práv a povinností k nej sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. O maloleté deti dlhodobo zabezpečuje starostlivosť matka, súd zveril obe mal. deti do jej osobnej starostlivosti.
Súd určil otcovi výživné a to vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo predstavuje toho času sumu 27,13 Eur. Súd pritom prihliadol na zárobkové pomery otca, ktorý je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky. Vzhľadom na to, že matka detí osobne zabezpečuje starostlivosť o deti, takto sa podieľa na výžive maloletých detí, výživné si v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou.
Zameškané výživné u mal. J. za obdobie od 15.12.2014 do 31.08.2015 vo výške 231,15 Eur súd otcovi povolil splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, k rukám matky. Ide o výživné za 16 dní mesiaca december 2014 vo výške 14,08 Eur (27,13 Eur : 31 dní = 0,86 Eur x 16 dní), výživné za mesiac január až august 2015 (27,13 Eur mesačne x 8 mesiacov) vo výške spolu 217,07 Eur mesačne.
Tiež zameškané výživné u mal. J. za obdobie od 15.12.2014 do 31.08.2015 vo výške 231,15 Eur súd otcovi povolil splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, k rukám matky. Ide o výživné za 16 dní mesiaca december 2014 vo výške 14,08 Eur (27,13 Eur : 31 dní = 0,86 Eur x 16 dní), výživné za mesiac január až august 2015 (27,13 Eur mesačne x 8 mesiacov) vo výške spolu 217,07 Eur mesačne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .