Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/191/2013

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/59/2015
„Identifikačné číslo spisu: 3013200904 Dátum vydania rozhodnutia: 26.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3013200904.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: UNIPRINT, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Nová 2419, Považská Bystrica, IČO: 31 603 947, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/474925/2013/5050 zo dňa 3. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/191/2013-47 zo dňa 19. augusta 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/191/2013-47 zo dňa 19. augusta 2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu UNIPRINT, s.r.o. so sídlom Ul. Nová č. 2419, Považská Bystrica, IČO: 316 03 947, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/474925/2013/5050, zo dňa 3. októbra 2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2013, č. 9312401/5/3433607/2013/Tá, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 009,12 euro (čomu zodpovedá suma 60 527 Sk) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045 v celkovej výške 2 009,12 euro, a to:

- faktúra číslo 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 141 086 Sk, 19 % DPH 26 806,40 Sk,

- faktúra číslo 2904/2005 zo dňa 29.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 177 474 Sk, 19 % DPH 33 720,10 Sk.

Zo žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr uvedených vyššie za tovar, ktorého nadobudnutie bolo síce zo strany dodávateľa žalobcu deklarované vyššie uvedenými faktúrami, avšak samotný konateľ dodávateľa poprel realizáciu fakturovaných obchodných transakcií, t.j. k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Vo veci vypočutý bývalý konateľ dodávateľa TINGO, s.r.o. B. B., ktorý bol konateľom spoločnosti v rozhodnom čase od 22.10.2004 do 27.07.2005 uviedol, že spoločnosť TINGO, s.r.o. bola na neho prevedená v lete 2004, spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nepredávala žiaden tovar, B. B. podľa svojho vlastného vyjadrenia robil T. L. a L. G. „bieleho koňa“. Niekedy podpisoval faktúry s textom, inokedy čisté, bez textu. Žalobcu B. B. nepozná, nikdy so žalobcom neobchodoval, k sporným faktúram sa vyjadril, že ide o faktúry fiktívne, nikdy nič nedodal. Na konanie v mene spoločnosti splnomocnil P. M.. B. B. opakovane zdôraznil, že všetky faktúry, ktoré podpísal a opečiatkoval boli fiktívne, o čom mal

vedomosť, keďže mu to povedal P. M., ktorý uskutočňoval tieto obchody a s ktorým sa dohodol, že za úplatu bude podpisovať fiktívne faktúry. Fakturovaný tovar nebol nikdy dodaný. V súčasnosti už nemá na P. M. kontakt. B. B. nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani listiny. Šetrením bolo zistené, že spoločnosť TINGO, s.r.o. dňom 20.09.2005 zmenila svoje sídlo na adresu U., ktorá je zároveň trvalým bydliskom nového konateľa spoločnosti L. L.. Miestnym zisťovaním bolo preukázané, že spoločnosť TINGO, s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli, súčasný konateľ spoločnosti TINGO, s.r.o. L. L. zásielky nepreberá, na vedenej adrese sa nezdržiava (zdržiava sa tam len jeho matka), od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2004 nepodáva spoločnosť daňové priznania k DPH. Z dôvodu neznámeho pobytu sa nepodarilo správcovi dane vypočuť L. L.. Vo veci vypočutá I. G. - G., ktorá bola v rozhodnom období od 03.11.2004 do 19.09.2005 spoločníčkou spoločnosti TINGO, s.r.o. vypovedala, že sporné faktúry a prislúchajúce pokladničné doklady nepodpísala, tovar uvedený na faktúrach a príslušné hotovosti neprevzala, za spoločnosť TINGO, s.r.o. nikdy nekonala. Spoločnosť TINGO, s.r.o. jej ponúkol T. L. s L. G., pričom táto spoločnosť nikdy nevykonávala žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť, vystavovala len fiktívne doklady, za čo dostávala väčšinou od T. L. provízie. V spoločnosti TINGO, s.r.o. sa neviedlo účtovníctvo, keď prišla výzva z daňového úradu, tak sa firma previedla na inú osobu. Túto firmu si zobrala na seba len z toho dôvodu, že za tento úkon dostala peniaze. Fiktívne doklady sa zasielali T. L. alebo P. M.. Svedok T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 sa začal zaoberať činnosťou (krátením dane), v rámci ktorej podpisoval a pečiatkoval účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe čoho si odberateľské spoločnosti dávali do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si uplatňovali nadmerné odpočty. T. L. automaticky ku každej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad, ktoré boli príslušným konateľom podpísané a opečiatkované, bez uvedenia sumy a tá bola následne podľa potreby dopísaná. Doklady potom zaniesol konateľovi, podľa toho, aká dodávateľská spoločnosť bola uvedená na faktúre. T. L. uviedol, že ani v jednom prípade nebol tovar reálne dodaný, vo všetkých prípadoch sa jednalo o fiktívne doklady. Prvou osobou, ktorá pracovala pod ním a začala preberať jednotlivé spoločnosti a na ne vystavovať fiktívne doklady bol L. G., ktorý vystavoval fiktívne doklady i pre P. M.. T. L. ďalej vypovedal, že okrem L. G. pre neho takýmto spôsobom pracovali i I. G. - G. a B. B., pričom sa jednalo o spoločnosť TINGO, s.r.o.. Pred správcom dane zhodne vypovedali konateľ žalobcu F. Q., P. M. a zamestnanci žalobcu T. P., G. J., P. B., V. D., ktorí potvrdili, že tovar (poškodený papier, alebo papier neštandardnej, nižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval P. M., ktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom. T. P. vypovedal, že vykladal a preberal tovar, G. J. vypovedala, že prijímala dodacie listy od skladníka, a niekoľkokrát sa zúčastnila pri preberaní dodávok papiera, P. B. vypovedala, že sa osobne zúčastňovala preberania tovaru, V. D. vypovedala, že viedla pokladňu a P. M. odovzdala hotovosť. Správca dane vypočul i ďalšiu zamestnankyňu žalobcu R. F., ktorá uviedla, že preberania tovaru sa nezúčastňovala, s menom P. M. sa nestretla, pracovala na výstupnej kontrole a expedícii hotových výrobkov. P. M. pred správcom dane vypovedal, že okrem spoločnosti TINGO, s.r.o. zastupoval i ďalšie spoločnosti (IXUS, s.r.o., FARAON, s.r.o.), ktoré boli dodávateľmi žalobcu, nepamätal si však, kto ho na tieto spoločnosti nakontaktoval. Žalobcu, resp. F. Q. (konateľa žalobcu) si P. M. našiel v telefónnom zozname. P. M. potvrdil, že dodával žalobcovi tovar, žalobca tovar od neho prebral a vyplatil mu dohodnutú sumu. P. tovar, jeho nakládku a prepravu podľa vyjadrenia P. M. zabezpečovali samotní dodávatelia (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.,), jeho úlohou bolo len tovar na určenom mieste vyložiť a zabezpečiť platbu. P. M. nevystavoval ani účtovné doklady, tieto vystavovali konatelia dodávateľov, pričom P. M. účtovné doklady spolu s peniazmi len odovzdal kuriérom, ktorých poslali konatelia dodávateľov (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.). Pokyny ohľadne jednotlivých dodávok medzi dodávateľmi IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. a žalobcom sprostredkovával P. M. T. L., výhradne s ktorým P. M. ďalej jednal. Podrobnosti jednotlivých zdaniteľných plnení P. M. uviesť nevedel, keď nevedel, od koho spoločnosť TINGO, s.r.o. nakúpila tovar, odkiaľ bol papier privezený, kto zabezpečoval dopravu tovaru od dodávateľa, ako prebiehala fakturácia a finančná úhrada od dodávateľa tovaru. Za spoločnosť TINGO, s.r.o. konal tak, že pri prvom stretnutí s I. G. - G. mu bolo povedaná, že všetky pokyny ohľadne tejto firmy mu bude sprostredkovávať T. L.. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) záver správcu dane, že samotné faktúry nie sú dôkazom a splnením dôkaznej povinnosti len preto, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, nie je správny a presúva podľa názoru žalobcu dôkaznú povinnosť daňového subjektu do abstraktnej a v podstate nesplniteľnej polohy,

2) skutočnosť, že spoločnosť TINGO, s.r.o. na sídle nesídli a nový konateľ L. L. so správcom dane nekomunikuje nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu,

3) žalovaný účelovo a tendenčne nepripisuje žiadnu závažnosť a dôkazný význam výpovediam svedkov P. M., T. P., G. J., P. B., V. D. a R. F., ktorí v plnom rozsahu potvrdili dodanie tovaru, pričom za hodnoverné považuje výpovede svedkov I. G. - G., B. B., T. L. a L. G.,

4) žalovaný a správca dane za rozhodujúci dôkaz neuznania dane považujú zistenia, že bývalí konateľ spoločnosti TINGO, s.r.o. poprel dodanie tovaru, pričom P. M. ani T. L. nevedeli objasniť pôvod tovaru, nepodarilo sa zistiť, kto vyhotovoval a podpisoval faktúry a kto podpisoval pokladničné doklady, pričom samotné výpovede P. M. a T. L. ohľadne realizácie zabezpečovania obchodu a dopravy boli odlišné, ktoré zistenia nie sú podľa názoru žalobcu spôsobilé vyvrátiť dôkazy, že sa nejednalo o fiktívne obchody, keď P. M. zastupoval spoločnosť TINGO, s.r.o., tovar prevzal, dodal ho a prevzal peniaze za tovar. Podľa žalobcu je v rozpore s logikou tvrdenie žalovaného, že dodávateľská spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, no na strane druhej žalovaný uvádza, že konateľ vyberal z firemného účtu peniaze. Z rozhodnutia taktiež nie je zrejmé, prečo výpovede I. G. - G., T. L. a L. G., ktorých daňové orgány označujú ako osoby pochybné sú hodnovernejšie, ako výpoveď P. M., konateľa žalobcu (F. Q.) a ostatných svedkov. Žalobca zdôraznil, že pre hodnotenie pravdivosti svedeckých výpovedí vo všeobecnosti platí, že ich hodnovernosť nie je možné odvíjať od toho, či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu,

5) s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ žalobca zdôraznil, že správca dane by mohol nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH len pod dvojitou podmienkou, a to že 1. ide o podvodné konanie a že 2. žalobca vedel, alebo vedieť mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu, pričom žalobca zdôraznil, že takúto vedomosť nemal a ani mať nemohol.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (ide o skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že samotná existencia sporných faktúr č. 2204/2005, 2904/2005 ako i príslušných pokladničných dokladov nezakladá bez ďalšieho nárok žalobcu na odpočet DPH, pokiaľ tieto faktúry nie sú vystavené na základe skutočného, reálneho plnenia. Dodal, že fiktívnosť sporných faktúr je preukázaná výsledkami rozsiahleho šetrenia, ktoré vo veci vykonal správca dane, pri ktorom šetrení bolo okrem iného zistené, že spoločnosť TINGO, s.r.o. nesídli na adrese svojho sídla a jej konateľ L. L. je taktiež nezastihnuteľný a so správcom dane nekomunikuje. Žalovaný zdôraznil, že ani konateľ žalobcu, ani konateľ dodávateľa (spoločnosti TINGO, s.r.o.), ani P. M., či T. L. nevedeli pred správcom dane uviesť konkrétne okolnosti obchodného prípadu. K oprávneniu správcu dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ, na ktorú sa žalobca odvoláva žalovaný uviedol, že Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Žalovaný zdôraznil, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ možno od daňového subjektu rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode s tým, že určenie opatrení (uistení), že sa daňový subjekt nezúčastní na daňovom podvode závisí od okolností konkrétneho prípadu. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na skutočnosť, že ako nedôveryhodné sa javí to, že konateľ žalobcu si bližšie nepreveroval osobu P. M., ktorý sa preukázal ako splnomocnený zástupca viacerých dodávateľských spoločností žalobcu, pričom konateľ žalobcu sa nezaujímal ani o pôvod tovaru.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Pre chronologickú prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že vo veci už bolo opakovane (správca dane vo veci rozhodoval trikrát) rozhodované. V poradí prvým rozhodnutím správcu dane bol dodatočný platobný výmer č. /Hel z 27.11.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 60 527 Sk a ktorý bol zrušený rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/3145-69453/2008/990600-r z 25.08.2008, a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

V poradí druhým rozhodnutím správcu dane bol dodatočný platobný výmer č. 670/230/2925/11/ Sed z 25.01.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rovnaký rozdiel dane na dani z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005 ako pri predchádzajúcej kontrole (v sume 60 527 Sk) a ktorý bol síce potvrdený aj rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/7408-54592/2011/990600-r z 13.05.2011 a aj Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19.10.2011, č.k. -57 () správnu žalobu zamietol, keď sa plne stotožnil so závermi daňových orgánov, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31.01.2013, sp. zn. () zmenil rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19.10.2011 a zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z 13.05.2011, v dôsledku čoho žalovaný následne svojím rozhodnutím z 21.03.2013, č. 1100306/1/134702/2013/5050-r zrušil prvostupňové rozhodnutie (dodatočný platobný výmer správcu dane) z 25.01.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že vo veci bola neoprávnene vykonaná opakovaná daňová kontrola ako i z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ako aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre neúplnosť administratívneho spisu.

V poradí tretím rozhodnutím správcu dane bolo rozhodnutie z 16. júla 2013, č. 9312401/5/3433607/2013/ Tá, ktorým správca dane opakovane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 2 009,12 euro (60 527 Sk). Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené v súdenej veci napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100306/1/474925/2013/5050 zo dňa 3. októbra 2013.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2013, č. 9312401/5/3433607/2013/Tá, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 009,12 euro (čomu zodpovedá suma 60 527 Sk) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2005, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045 v celkovej výške 2 009,12 euro, a to faktúry číslo 2204/2005 zo dňa 22.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 141 086 Sk, 19 % DPH 26 806,40 Sk a faktúry číslo 2904/2005 zo dňa 29.04.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o., Ružová 1450/12, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 202 045, základ dane 177 474 Sk, 19 % DPH 33 720,10 Sk.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal je zrejmé, že:

1) Konateľ dodávateľskej spoločnosti TINGO, s.r.o. B. B. (ktorý bol konateľom spoločnosti v rozhodnom čase od 22.10.2004 do 27.07.2005) uviedol, že spoločnosť TINGO, s.r.o. reálne nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nepredávala žiaden tovar, a on robil T. L. a L. G. „bieleho koňa“, keď vystavoval fiktívne faktúry s tým, že fakturovaný tovar nebol nikdy dodaný, žalobcu nepozná a nikdy s ním neobchodoval. V úplnej zhode vypovedala i I. G. - G., ktorá bola v rozhodnom období od 03.11.2004 do 19.09.2005 spoločníčkou spoločnosti TINGO, s.r.o.. I. G. - G. uviedla, že sporné faktúry a prislúchajúce pokladničné doklady nepodpísala, tovar uvedený na faktúrach a príslušné hotovosti neprevzala, za spoločnosť TINGO, s.r.o. nikdy nekonala. Spoločnosť TINGO, s.r.o. jej ponúkol T. L. s L. G., pričom táto spoločnosť nikdy nevykonávala žiadnu reálnu podnikateľskú činnosť, vystavovala len fiktívne doklady, za čo dostávala väčšinou od T. L. provízie. V spoločnosti TINGO, s.r.o. sa neviedlo účtovníctvo, keď prišla výzva z daňového úradu, tak sa firma previedla na inú osobu. Túto firmu si zobrala na seba len z toho dôvodu, že za tento úkon dostala peniaze. Fiktívne doklady sa zasielali T. L. alebo P. M..

2) T. L. sa v roku 1999 začal zaoberať činnosťou (krátením dane), v rámci ktorej podpisoval a pečiatkoval účtovné doklady, za čo dostával dohodnutú províziu, na základe čoho si odberateľské spoločnosti dávali do nákladov fiktívne doklady a na základe týchto dokladov si uplatňovali nadmerné odpočty, pričom tovar nebol nikdy reálne dodaný, vo všetkých prípadoch sa jednalo o fiktívne doklady. Úloha T. L. spočívala v tom, že ku každej faktúre vystavil príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad, ktoré boli príslušným konateľom predložené na podpis a opečiatkovanie, a to bez uvedenia sumy, pričom suma bola následne podľa potreby dopísaná. Následne tieto doklady zaniesol konateľovi, podľa toho, aká dodávateľská spoločnosť bola uvedená na faktúre. Takýmto spôsobom pre T. L. pracovali (vystavovali fiktívne faktúry) i I. G. - G. a B. B. vo vzťahu k spoločnosti TINGO, s.r.o..

3) P. M., ktorý zastupoval dodávateľov žalobcu (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.) na základe plnomocenstva si nepamätal, kto ho na tieto spoločnosti nakontaktoval, pričom žalobcu, resp. F. Q. (konateľa žalobcu) si našiel v telefónnom zozname. I keď P. M. potvrdil, že dodával žalobcovi tovar, samotný tovar, jeho nakládku a prepravu on osobne nezabezpečoval, túto zabezpečovali samotní dodávatelia (IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o.,), jeho úlohou bolo len tovar na určenom mieste vyložiť a zabezpečiť platbu. P. M. nevystavoval ani účtovné doklady, tieto vystavovali konatelia dodávateľov, pričom P. M. účtovné doklady spolu s peniazmi len odovzdal kuriérom, ktorých poslali konatelia dodávateľov. Pokyny ohľadne jednotlivých dodávok medzi dodávateľmi IXUS, s.r.o., TINGO, s.r.o., FARAON, s.r.o. a žalobcom sprostredkovával P. M. T. L., výhradne s ktorým P. M. ďalej jednal. Podrobnosti jednotlivých zdaniteľných plnení P. M. uviesť nevedel.

4) Konateľ žalobcu F. Q., P. M. a zamestnanci žalobcu T. P., G. J., P. B., V. D., potvrdili iba to, že tovar, pôvod ktorého potvrdiť nemohol žiaden zo svedkov (poškodený papier, alebo papier neštandardnej, nižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval P. M., ktorý ho doviezol na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom.

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti (uvedené pod bodmi 1, 2 a 3) vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosť TINGO, s.r.o. reálne nemohla a ani reálne nedodala žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, pričom uvedenému záveru neodporujú ani výpovede konateľa žalobcu a svedkov P. M. ako i svedkov T. P., G. J., P. B., V. D. (skutočnosti uvádzané pod bodom 4). B. B. (ktorý bol konateľom spoločnosti TINGO, s.r.o. v rozhodnom období apríl 2004) ako i I. G. - G. (ktorá bola spoločníčkou spoločnosti TINGO, s.r.o. v rozhodnom období apríl 2004) zhodne uviedli, že táto spoločnosť nevykonávala reálne žiadnu činnosť a že žalobcovi nedodali žiaden tovar. Výslovne uviedli, že faktúry boli vystavované len fiktívne, dokonca B. B. aj výslovne uviedol, že robil „bieleho koňa“ pre T. L.. V úplnej zhode s výpoveďami bývalého konateľa a bývalej spoločníčky dodávateľa žalobcu je i výpoveď samotného T. L., ktorý sa priznal, že od roku 1999 vykonával činnosť, ktorej podstatou bolo krátenie dane takým spôsobom, že zaobstarával za dohodnutú províziu podpísané a opečiatkované účtovné doklady (faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady) pre odberateľské firmy, ktoré si takéto fiktívne faktúry dávali do nákladov a na základe nich si uplatňovali nadmerné odpočty, pričom samotný tovar uvedený na týchto faktúrach nebol nikdy reálne dodaný. Takýmto spôsobom pre T. L. pracovali i I. G. a B. B. za spoločnosť TINGO, s.r.o., t.j. vystavovali fiktívne faktúry. Aj výpoveď P. M. potvrdzuje záver, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľom žalobcu (TINGO, s.r.o.) a žalobcom deklarované na sporných faktúrach boli len vo fiktívnej rovine, teda že sa reálne neuskutočnili. Jeho výpoveď je totiž nejasná, neurčitá, na viaceré podrobnosti, či už sa vzťahujúce na počiatok spolupráce medzi dodávateľmi žalobcu (ktorých na základe

plnomocenstva zastupoval) ako i na počiatok spolupráce so samotným žalobcom si P. M. nepamätá, resp. uvádza nepravdepodobné, len ťažko uveriteľné skutočnosti (konateľa žalobcu si mal nájsť v telefónnom zozname) a k samotným obchodným prípadom sa vedel vyjadriť len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétností obchodného prípadu, s odôvodnením, že samotný obchod nezabezpečoval, keď jeho úloha spočívala len vo vyložení tovaru a zabezpečení platby, pričom pokyny sprostredkovával P. M. T. L., výhradne s ktorým jednal, ktoré skutočnosti rozhodne nie sú znakom, že sa zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach uskutočnili, ale práve naopak, sú znakom toho, že ide len o fiktívne a dobre organizované konanie. Z pohľadu Krajského súdu v Trenčíne je tak jednoznačne preukázané, že spoločnosť TINGO, s.r.o. nedodala žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach. V čase zdaniteľného plnenia nebola spoločnosť TINGO, s.r.o., reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť a teda nemohla reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach. V rozpore s uvedeným záverom nie je nakoniec ani tvrdenie žalobcu, že tovarom deklarovaným na sporných faktúrach disponoval, a že mu tento osobne doručil P. M.. Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste zdôrazňuje, že to, že takýmto tovarom žalobca disponoval, a že mu ho osobne doručil P. M., čo zhodne potvrdili nielen P. M. a konateľ žalobcu (F. Q.) ale i zamestnanci žalobcu T. P., G. J., P. B., V. D. (tak ako je vyššie uvedené v bode 4) preukazuje maximálne len to, že žalobcovi bol reálne dodaný uvedený tovar, nepreukazuje však to, že uvedený tovar bol dodaný žalobcovi práve spoločnosťou TINGO, s.r.o.. Ani tieto zhodné výpovede tak nemohli nič zmeniť na závere, že tento tovar nebol žalobcovi dodaný spoločnosťou TINGO, s.r.o..

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi sporné faktúry len na základe tej skutočnosti, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, uvedená námietka z pohľadu Krajského súdu v Trenčíne nie je absolútne namieste. Krajský súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale i rozhodnutia správcu dane je nespochybniteľné, že dôvodom neuznania sporných faktúr je tá skutočnosť, že sporné faktúry nemajú podklad v reálnom plnení. Pokiaľ teda správne orgány neuznali žalobcovi sporné faktúry z uvedeného dôvodu (pre ich fiktívnosť), je ich záver plne v súlade so zákonom, ako i v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2009, sp. zn. -17, podľa ktorého, cit.: „Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že pokiaľ teda správca dane v priebehu následne vykonávanej daňovej kontroly preukázateľným spôsobom (na základe skutočností vyššie popísaných) spochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr, došlo tak opätovne k presunu dôkazného bremena týkajúceho sa nároku žalobcu na odpočet DPH. Bolo teda povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať reálne uskutočnenie dodávky tovaru, keďže správca dane úspešne spochybnil dôkaznú hodnotu sporných faktúr (námietka č. 1).

Ani ďalšia námietka žalobcu nie je dôvodná. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH nie je skutočnosť, že spoločnosť TINGO, s.r.o. nesídli na adrese sídla, a ani to, že L. L. ako jej konateľ nekomunikoval so správcom dane, ale len to, že spoločnosť TINGO, s.r.o. ako dodávateľ žalobcu reálne nepodnikala, len fiktívne vystavovala faktúry. Nedostatky dodávateľa TINGO, s.r.o. spočívajúce v tom, že nepodáva daňové priznania, že je nekontaktnou spoločnosťou (v súčasnosti už ex offo vymazanou) nemajúcou reálne sídlo, sú len dôsledkom toho, že táto spoločnosť nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť. Výčitky žalobcu v tom smere, že správca dane pripisuje na ťarchu žalobcovi skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť teda nie sú namieste. Krajský súd v Trenčíne opätovne zdôrazňuje, že negatívny dôsledok v podobe neuznania práva na odpočet DPH je dôsledkom len tej skutočnosti, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k reálnemu plneniu zo strany dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach v prospech žalobcu nedošlo (námietka 2).

Rovnako nie je dôvodná námietka žalobcu, že správca dane a žalovaný nepripisujú žiadnu závažnosť svedeckým výpovediam svedkov P. M., T. P., G. J., P. B., V. D. a R. F.. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že správca dane, rovnako ako žalovaný vyvodili z vyššie uvedených svedeckých výpovedí správny záver. I keď títo svedkovia potvrdili existenciu tovaru, nepotvrdili, žeby tento tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na sporných faktúrach. Len samotná existencie tovaru, bez toho, aby bolo zároveň preukázané, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, nie je dostatočným dôvodom na uznanie práva na odpočet DPH z týchto faktúr. Preto, keďže dodávateľ žalobcu deklarovaný na sporných faktúrach je spoločnosťou, ktorá reálne nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je vylúčené, aby tovar pochádzal od tejto spoločnosti (námietka 3).

Pokiaľ správca dane a žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali i z výpovedí bývalého konateľa a bývalej spoločníčky spoločnosti TINGO, s.r.o., takýto postup je v súlade so zákonom a neexistuje jeden racionálny dôvod, prečo by správne orgány na tieto výpovede nemali prihliadať. Navyše je potrebné opätovne zdôrazniť, že jednotlivé výpovede v ich súhrne dávajú celkový obraz o tom, akým spôsobom prebiehali a boli organizované jednotlivé fiktívne obchody, výpovede bývalého konateľa a bývalej spoločníčky spoločnosti TINGO, s.r.o. sú v úplnej zhode i s výpoveďami T. L. a aj P. M., pričom je potrebné si ďalej uvedomiť, že ani výpovede zamestnancov žalobcu nie sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z týchto svedeckých výpovedí. Zo svedeckých výpovedí bývalých zamestnancov totiž vyplýva len to (ako už bolo vyššie konštatované), že tovar neznámeho pôvodu (išlo o poškodený papier, alebo papier neštandardnej, nižšej kvality) žalobcovi osobne doručoval P. M., a to konkrétne na nákladnom vozidle LIAZ so šoférom. Vychádzajúc z uvedeného (keďže výpovede bývalého konateľa a bývalej spoločníčky a výpovede zamestnancov žalobcu si vzájomne neodporujú) je zrejmé, že akékoľvek úvahy žalobcu o tom, žeby správca dane a žalovaný preferovali výpovede B. B. a I. G. - G. (bývalého konateľa a bývalej spoločníčky spoločnosti TINGO, s.r.o.) nie sú opodstatnené, rovnako ako nie je opodstatnené (z toho istého dôvodu) tvrdenie žalobcu, že správne orgány posudzovali dôveryhodnosť výpovedí len podľa toho, či sú alebo nie sú v prospech žalobcu. Ani skutočnosť, že konateľ vyberal peniaze z firemného účtu nie je dôkazom, ktorý by svedčil v prospech žalobcu a rozhodne nie je dôkazom, že firma (TINGO, s.r.o.) reálne vykonávala podnikateľskú činnosť. Technicky je možné vykonávať pohyby na účtoch bez toho, aby boli odrazom reálneho obchodu. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že ani táto námietka nie je dôvodná (námietka 4).

Pokiaľ žalobca v poslednej námietke tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je vyššie uvedené, keďže dodávateľ žalobcu (spoločnosť TINGO, s.r.o.) neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe za zdaňovacie obdobie apríl 2005 (od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2004 nepodáva spoločnosť TINGO, s.r.o. daňové priznania k DPH) a žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to, že žalobca vzhľadom na objektívne okolnosti konkrétneho prípadu musel mať vedomosť, že spolupracuje so spoločnosťou (TINGO, s.r.o.), ktorá reálne nevykonáva podnikateľskú činnosť, čo znamená, že uplatnením odpočtu DPH z faktúry od takejto spoločnosti sa zúčastní žalobca na daňovom úniku. Spoločnosť TINGO, s.r.o. nebola reálne fungujúcou spoločnosťou, preto ako dodávateľ žalobcu nemohol dodať, a ani nedodal žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach. Ak teda spoločnosť TINGO, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúru, išlo len o fiktívnu faktúru (bez reálneho dodania tovaru). Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že žalobca by musel mať, čo i len pri minimálnej úrovni obozretnosti vedomosť o tom, že jeho dodávateľ TINGO, s.r.o. je práve takou spoločnosťou, ktorá vystavuje len fiktívne doklady a faktúry. Žalobca však v súdenej veci zanedbal i elementárnu úroveň obozretnosti. Konateľ žalobcu si bližšie nepreveroval osobu P. M., napriek tomu, že sa preukázal ako splnomocnený zástupca viacerých dodávateľských spoločností žalobcu, nepreveroval si a nezaujímal sa ani o pôvod tovaru, a taktiež dokonca nechal bez povšimnutia, že kontakt na neho si P. M. našiel údajne v telefónnom zozname. Všetky vyššie popísané skutočnosti nechal konateľ žalobcu bez povšimnutia, akceptoval ich, spolupracoval so spoločnosťou TINGO, s.r.o., uplatnil si DPH z faktúr, ktoré mu táto spoločnosť vystavila. Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že pri minimálnej úrovni obozretnosti by žalobca musel nadobudnúť vedomosť o tom, že spoločnosť TINGO, s.r.o. nie je reálne fungujúcou spoločnosťou a teda, že ňou vystavené faktúry sú len fiktívnymi faktúrami. Preto Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že vo svetle vyššie uvedených objektívnych skutočností považuje za preukázané, že fiktívna dodávka tovaru od dodávateľa TINGO, s.r.o. bola uskutočnená pre žalobcu, ktorý musel pri bežnej obozretnosti vedieť, že svojou fiktívnou kúpou sa zúčastňuje na daňovom úniku vo vzťahu k DPH (námietka 5).

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.