Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-78-2015.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/78/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, IČO: 36 863 203, o zaplatenie 2.117,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 6C/111/2013-41 zo dňa 17. júna 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 2.117,25 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.3.2010 do zaplatenia. Zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 238,39 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom dňa 25.10.2006 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky. Podľa karty klienta je zjavná skutočnosť, že odporca pravidelne úver nesplácal, preto podaním zo dňa 28.1.2010 bol navrhovateľom vyzvaný na splatenie celého úveru v lehote 15 dní od doručenia tohto podania. Z doručenky o doručovaní tejto zásielky vyplýva, že bola uložená dňa 2.2.2010 a takto bola podľa navrhovateľa určená splatnosť celého úveru na deň 11.3.2010. Návrh na začatie konania v tomto konaní bol podaný dňa 15.8.2013. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) premlčacia doba uplynula dňom 12.3.2013. Teda žalobný návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby a z tohto dôvodu návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že úprava Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) sa použije vždy, ibaže niektorá otázka v ňom nie je upravená. ObZ upravuje premlčanie komplexne a súčasne úprava v OZ nie je právnou úpravou určenou na ochranu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj z ust. § 266 ods. 5 ObZ. Právna úprava premlčania voči obidvom stranám musí pôsobiť rovnako. Ak by sa dĺžka premlčacej doby mala riadiť tým, kto je dlžníkom (dodávateľ alebo spotrebiteľ), potom by sa medzi zmluvnými
stranami žiadna rovnováha nevytvorila. Zdanlivá výhoda použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnoprávnej sa prejaví ako nevýhoda vtedy, ak dôjde napríklad k uznaniu dlhu dlžníkom. v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012. Z ust. § 54 ods. 2 OZ v prospech spotrebiteľa sa v prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu OZ alebo ObZ, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Súd mal preto vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať trovy konania, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V preskúmavanej veci odporca vzniesol námietku premlčania. Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak do nekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.
V súvislosti s posúdením premlčania nároku v danej veci odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že uplatňovaný nárok navrhovateľa vychádza zo spotrebiteľského vzťahu, a v tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj ust. § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) účinný od 01.05.2014, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 OZ o premlčaní. K zosplatneniu celého dlhu došlo oznámením navrhovateľa zo dňa 28.1.2010. Odporca si uvedenú zásielku v odbernej lehote neprevzal a navrhovateľovi sa nedoručená zásielka vrátila dňa 25.02.2010. V tomto oznámení
bol odporca vyzvaný zaplatiť celú pohľadávku do 15 dní od doručenia výzvy. Preto splatnosť celého dlhu nastala dňa 11.3.2010, od tohto času začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 11.3.2013 (nie ako okresný súd nesprávne ustálil, že dňa 12.3.2013 s poukazom na ust. § 122 ods. 2 OZ, kedy koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína).
Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.