Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/410/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: L. P. J., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom N. 5, T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q. P., s.r.o., so sídlom T., N. 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1/ E. Z., bytom Z., R. XXX/X a 2/ E. Z., bytom Z., R. XXX/X za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa U., so sídlom v H., R. XX, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. I. B., advokátom so sídlom v A., J. P. X/A, o zaplatenie 1.165,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -155, zo dňa 27. novembra 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania v sume 176,96 eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 17,16 eur, do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Nariadil vrátenie súdneho poplatku navrhovateľovi v sume 49,87 eur zaplateného v kolkoch, a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava 1. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že konanie vo veci bolo zastavené podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., s tým, že späťvzatím návrhu voči odporcovi navrhovateľ zavinil po procesnej stránke zastavenie konania, a preto by bol povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi však nepriznal, s poukazom na neúčelnosť trov. Vedľajší účastník je združenie na ochranu občana spotrebiteľa, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa na súde i mimo súdu je daná už s cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, pretože ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na základe čoho nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené. Vyslovil názor, že právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušiteľovi domáhať, aby sa zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu spotrebiteľov,

musí sa súd zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, v ktorom bola konštatovaná neúčelnosť vynaložených trov konania vedľajšieho účastník zastúpeného advokátom, ak paušálne vstúpil do konaní, bez vedomosti spotrebiteľa, ktorého záujmy mal chrániť a v ktorých okrem spisovej značky a mena účastníka nemal žiadnu vedomosť o predmete sporu. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa považoval za rozporné so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatia zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. Vyslovil názor, že pokiaľ združenie na ochranu spotrebiteľa splnomocnilo právneho zástupcu, jeho trovy má hradiť z vlastných finančných prostriedkov, a tak zastúpenie združenia právnych zástupcom by mohlo prichádzať do úvahy len v obzvlášť právne náročných súdnych sporoch. Zároveň odmenu za právne zastúpenie nepovažoval za trovy účelne vynaložené, keďže sa právny zástupca združenia na ochranu spotrebiteľa neoboznámil so spisovým materiálom, pričom jednalo sa o jednoduché úkony formulárového typu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, a to jeho výroku o nepriznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti navrhol zmeniť tak, že navrhovateľovi bude uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi titulom náhrady trov prvostupňového konania a zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania v sume. V odvolaní poukazoval na to, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľov, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Zotrval na stanovisku, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh na začatie konania späť. Ukazuje sa, že samotný vstup do konania združenia ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Uviedol, že agenda združenia na ochranu spotrebiteľov si vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, pričom združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, a preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárií. Citoval rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach považovali trovy vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, za účelne vynaložené.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V prejednávanej veci nepochybne došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, pričom nebolo v konaní tvrdené a nevyplývajú ani zo spisu žiadne okolnosti, ktoré by dávali podklad pre rozhodovanie o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Navrhovateľ je preto povinný podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. hradiť trovy konania. Vedľajší účastník si vyčíslil trovy konania tak, že tieto spočívajú za dva úkony právnej služby po 64,41 eur, a to za prevzatie veci, vrátane prvej porady a za vyjadrenie k návrhu na začatie konania + 2x režijný paušál, ako aj vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o prípustnosti vedľajšieho účastenstva v polovici sadzby spolu 176,96 eur.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, s poukazom na to, že pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné uplatnenie alebo bránenie práva, keďže už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa má vyplývať, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne.

Odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník, tak, ako každá iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj trovy takéhoto právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené.

Rovnako sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že vedľajší účastník vykonal rutinné, nenáročné úkony, na ktoré nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. V tejto súvislosti poukazuje na úkony navrhovateľa v prejednávanej veci ako aj v množstve ďalších - súdom z úradnej činnosti známych, že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky prostredníctvom formulárových návrhov s predtlačeným textom, do ktorého sú doplnené len číselné údaje a uplatňuje si náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony, ktorá mu je v prípade úspechu vo veci aj súdmi priznávaná.

V súdnej praxi (aj teórii - viď komentár k Občianskemu súdnemu poriadku JUDr. Vlastimil Handl a JUDr. Jozef Rubeš) pritom platí, že účastník občianskeho súdneho konania má právo zvoliť si advokáta, ktorý by mu poskytol odbornú pomoc, a preto náklady takéhoto zastúpenia sú vždy potrebné, aj keď ide o jednoduchú záležitosť a aj keď je tu poučovacia povinnosť súdu. Za účelné sa považujú aj trovy „spočívajúce v odmene za právne zastúpenie advokáta iným advokátom (napr. advokát ako správca konkurznej podstaty sa dá zastupovať iným advokátom).

Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 176,96 eur. Predmetom konania vo veci samej bola suma 1.165,59 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje z istiny a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb predstavuje 61,41 eur. Právny zástpca vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) a spísanie vyjadrenia k návrhu na začatie konania vo veci samej. podľa ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2x 7,63 eur.

Odvolaním nenapadnutých častí uznesenia súdu prvého stupňa sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 17,16

eur, keď predmetom odvolacieho konania bola suma 176,96 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 16,60 eur + 1,66 eur za 2 podania odvolania + 1x režijný paušál 8,03 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .