Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-274-2013.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/274/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: L. C., G.. XX.XX.XXXX, O..U.. I. Č.. XXX/XX, L., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhrade škody v sume 54.545 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 54.545Eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V písomnej žalobe uviedol, že na „okresnom súde v Leviciach sa nerešpektuje Ústava SR - č.l. 2 ods. 2 a 3, čl. 17, čl. 13 atď. ako najvyššia právna sila, je zakotvená zásada vylúčenia ich konania nad rámec Ústavy SR: Taktiež Judikatúry SR, je zakotvená ústavná zásada - vylúčenie retroaktivity , výslovne v trestnom zákone dopĺňal to, že trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Bez trestného činu, bez verejnej listiny je neprípustné udávať iné definície vôle o tom, čonie je a neexistuje
- vôľa právneho úkonu. Je neprípustné, aby na súde v Leviciach používali verejné listiny v inom obsahu bez vzniku vydania príslušným orgánom, ktorý listinu nevydal, čo používa súd vo svojich rozhodnutiach nainých. V tejto súvislosti poukazujem na súdnu prax v Leviciach, že verejná listina, ktorá nespĺňa podmienky stanovené zákonom č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle a zákonné ukončenie neexistuje, - na okresnom súde sa tento dokument považuje za vydaný predpisovým spôsobom na zakladanie práv a povinností tak, že zmenou, zámenou vydaná verejná listina na meno Ľudovít píšu na iné meno, a to na Ludevít, čiže súd vydáva iné meno, ktoré sa vo verejnej listine nenachádza, súd prideľuje nezákonné rod. číslo XXXXXX/XXXX Podľa spravidla - vytvorenie a konanie nezákonného rodného čísla XXXXXX/ XXXX vytvorí dáta narodenia - XX.XX.XXXX, ktoré nevedie v evidencii matričný úrad a nevie prideliť meno - to na Okresnom súde v Leviciach nerobí problém, aby vydal meno, dáta narodenia k inému menu, bez vydania verejnej listiny. Súd cez svoju svojvôľu, cez neprípustné aktivity, zmenou, zámenou obsahu verejnej listiny vytvára vydanie takej verejnej listiny, ktorú vôbec nevydali príslušné predpisové orgány, ktoré vydávajú verejné listiny zo zákona. Bez vydania verejnej listiny, bez trestného činu, bez vzniku verejnej listiny na súde v Leviciach sa potláčajú základné práva a slobody, súd bráni nároku na odškodné, čo ustanovuje čl. 46 ods. 3 Ústavy SR /nárok na odškodné/“.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 14.8.2015 uviedol, „že sudkyňa má preukázané v obsahu spisového materiálu, že navrhovateľ je biely kôň /L. C./, ktorého vyrobil žalovaný - odporca, ktorý nie je na to určený orgán, aby vydával meno cez porušenie zák. č. 55/1950 U.v., ale aj pozmeňoval obsah právoplatných rozsudkov bez legitimity. Na to, aby Okresný súd v Leviciach konal v správnom rozhodnutí na iného, ktorý
je označený menom Ľ. a priezviskom C., bolo cez odporcu, ktorý spravuje súdy, použité iné meno a to. L. C., G.. XX.XX.XXXX nátlakom z donútenia bieleho koňa, aby zamlčal, zakryl, korupciu t.j. požadovanie úplatku a iné náležité výhody, odporca cez porušenie článku 8 cez nerešpektovanie súkromného a rodinného života a obydlia, ako aj korešpondencie zasahuje v tom, čom nemôže štátny orgán, to, čo nie je v súlade so zákonom a so skôr vydanými právoplatnými rozhodnutiami, v tej istej veci, pozmenením gramatických tvarov textu, pozmeňuje na nevykonateľnosť rozhodnutia. Cez anarchiu diktatúry odporca vydá meno a priezvisko a donúti nátlakom a hrubým nátlakom, aby biely kôň, čiže L. C., bez matričnej registrácie, bez zápisu do matriky bol použitý ako nenarodená osoba na mať práva a povinnosti cez nesúlad § 7 ods.1,2. § 8, OZ - vydá spôsobilosť. Súd podľa § 164 OSP opraví navrhovateľa - žalobcu L. C.Á. G. správny text navrhovateľa - žalobcu Ľ. C., ktorý má OP, odpis z registra trestov, má správne rozhodnutia správneho orgánu, atď.“.
Žalovaná žiadala, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedla, že z textu žalobného návrhu je obtiažne určiť, akým svojim konaním mal orgán verejnej moci, za ktorého konanie by mohla žalovaná Slovenská republika niesť zodpovednosť, naplniť znenie ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., teda dopustiť sa nesprávneho úradného postupu. Nejasné z návrhu je i to, v čom konkrétne mal nesprávny úradný postup spočívať. Bez špecifikácie konkrétneho porušenia práva, protiprávneho úkonu v dôsledku ktorého mala vzniknúť škoda, je nemožné určiť príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a prípadnou škodou. Za účelové, nepreukázané a ničím nepodložené považuje i tvrdenie, že došlo k samotnej ujme na strane žalobcu, ktorej náhrady sa svojim návrhom domáha. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch (R 55/1971). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, rovnako nepreukázal a neodôvodnil ani výšku požadovanej náhrady tejto škody. Bez preukázania vzniku škody nie je možné domáhať sa jej náhrady. Žalovaná je toho názoru, že v danom prípade žalobca ničím nepreukázal nesprávnosť v úradnom postupe orgánu verejnej moci, vznik škody v akejkoľvek podobe, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi postupom orgánu verejnej moci a ujmou, ktorá žalobcovi mala vzniknúť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia (a už vôbec nie bremeno dôkazu), keďže nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mu mal orgán verejnej moci spôsobiť škodu. Žalovaná ponecháva súdu na zváženie, či je tento nedostatok dôvodom pre odmietnutie podania z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo dôvodom pre zamietnutie žaloby (z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazu). Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ako ani vznik a rozsah škody, ktorej náhrady sa žalobným návrhom domáha. Neboli teda splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu a žalovaná žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 19.8.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže doručenie mali riadne vykázané, neúčasť na pojednávanie písomne ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Z obsahu žaloby ako i podaní žalobcu v predmetnej veci vyplýva, že namieta svoju pasívnu legitimáciu v súdnych a správnych konaniach kde je účastníkom, nakoľko v tých nie je správne označený svojim menom a priezviskom ako aj mu je pridelené nezákonné rodné číslo 521111/1860, z ktorého sa vytvorí dátum narodenia 11.11.1952. Žalobca považuje za nesprávny postup Okresného súdu Levice, keď ho označujú nesprávnym menom a priezviskom, má za to, že keď súd alebo správny orgán žalobcu označí „L. C. nejedná sa o tú istú osobu ako žalobca, nakoľko na uvedené meno nikdy nemal vydané správne rozhodnutie správneho orgánu. Žalobca považuje takéto nesprávne označenie jeho osoby za pozmeňovanie rozhodnutí a verejných listín zo strany súdu. V dôsledku uvedeného mu vznikla škoda, ktorej náhrady vo výške 54.545 Eur sa domáha.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „cit. zákona“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V danej veci ide o žalobu o náhradu škody, ktorá smeruje proti štátu. V prípadoch, kedy ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ako to tvrdí žalobca v danej veci) je vždy potrebné takýto nárok najprv prejednať v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. s príslušným orgánom.
Žalovaná oznámila súdu písomným podaním zo dňa 28.5.2015, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 15.1.2014. Nárok žalobcu bol uplynutím 6 mesačnej lehoty prerokovaný, pričom nebol uspokojený, a to ani v časti. Aj keď zo strany žalobcu žaloba bola podaná skôr (dňa 20.12.2013) ako sa obrátil na žalovanú so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, súd nepovažuje žalobu za predčasne podanú, nakoľko v čase rozhodovania súdu bolo už zrejmé, že žalovaná nárok žalobcu v rámci predbežného prerokovania neuspokojila.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 cit. zákona).
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.
Žalobca v podanej žalobe, ako aj v značne neprehľadných a nejednoznačných podaní neuvádza žiadne konkrétne rozhodnutie súdu, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zák.č. 514/2003 Z.z., ani žiaden postup súdu v konaní, ktorý by napĺňal znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Taktiež nepreukázal a ani v priebehu konania neodôvodnil výšku požadovanej náhrady tejto škody. Keďže v danom prípade súd nevzhliadol, že by došlo k nezákonnému rozhodnutiu resp. nesprávnemu úradnému postupu vo veciach vedených na Okresnom súde Levice a žalobca nepreukázal vznik škody, nemôže byť medzi týmito daná ani príčinná súvislosť.
Tvrdenia žalobcu o porušovaní chránených práv a slobôd používaním M. L. C., G.. XX.XX.XXXX, ktorá sa vôbec nenarodila, je len v rovine hypotetickej. Nesprávne písanie svojho mena a priezviska považuje za najväčší zásah a pochybenie Okresného súdu Levice. Súd však poukazuje na to, a má vedomosti o tom, že žalobca v priebehu súdnych konaní počas niekoľkých rokov sám písaval svoje meno a priezvisko rozdielne. Súdu nedá nepripomenúť skutočnosť, že v podaniach tohto konania sa sám žalobca označuje ako L. C. a následne takéto znenie svojho mena odmieta. I lustráciou v Registri obyvateľstva bolo zistené, že žalobca je vedený ako L. C., G.. XX.XX.XXXX, ročné číslo 521111/186.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, tak ako je to v danom prípade, súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.
O trovách konaniach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 OSP)
V Leviciach, dňa 19.8.2015