Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-52-2015.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/52/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. R. S. XXXX/XX, R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2233/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1666,91-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/96/2014-13 zo dňa 01.08.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012, právoplatný dňa 21.05.2012 a vykonateľný dňa 24.05.2012. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1666,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1666,91 Eur od 11.11.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1666,91 Eur od 19.12.2011 do zaplatenia, a náhradou trov konania vo výške 419,48 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- Eur pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 02.05.2011 zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 800,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 532,- Eur v 6-tich mesačných splátkach po 222,- Eur, čo predstavuje navýšenie o 66,5 % za 6 mesiacov, čo zodpovedá ročnej sadzbe navýšenia o 133 %. Ďalej súd zistil, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere účastníci uzavreli vo forme osobitnej listiny zároveň aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia. Rozhodcovský súd neskúmal primeranosť odplaty za poskytnutý úver, ani primeranosť ďalšieho navýšenia istiny úveru (keď toto navýšenie zahŕňa napr. aj trovy mediačného konania vo výške 224,91- Eur) z pohľadu dobrých mravov. Z odôvodnenia na str. 3 rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu bola nesplatená dlžná istina úveru sumu 1666,91- Eur; ktorá pozostávala okrem uvedených trov mediačného konania z dlžnej istiny úveru vo výške 1110,-Eur,
poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20,-Eur a zmluvnej pokuty vo výške 312,-Eur. Rovnako sa rozhodcovský súd nezaoberal ani výškou a ani kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere. Exekučný súd podrobne zameral svoju pozornosť na výšku sankcií spojených s omeškaním, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade za jeden kalendárny rok nárast dlhu povinného voči oprávnenému o 1525,22 Eur, keď toto navýšenie predstavuje nárast dlhu len o zmenkový úrok. Nárok oprávneného na tento zmenkový úrok vyplýva zo zmenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 5, pričom účastníci exekučného konania v rámci zmluvy o úvere uzatvorili aj dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd zameral svoju pozornosť aj na zistenie skutočnosti, aký je približný nárast dlhu za jeden kalendárny mesiac (pri priemernom počte dní v mesiaci 30) v zmysle výroku predmetného rozhodcovského rozsudku. Zistil, že pokiaľ ide len o zmenkový úrok, v danej konkrétnej veci sa navyšuje dlh povinného voči oprávnenému o 125,36 Eur za jeden kalendárny mesiac s počtom dní 30. K uvedenému je potrebné pripočítať navýšenie o 6 % ročný zákonný úrok, čo predstavuje ďalšie navýšenie o 8,24 Eur mesačne. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 800,- Eur, pričom dlh povinného voči oprávnenému sa sankciami navyšuje mesačne o 133,60 Eur. Dlh dlžníka na sankčných plneniach sa navýši o čiastku 800,- Eur, teda o sumu, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne poskytol za časový úsek necelých 6 mesiacov. Za tento krátky časový úsek výška sankcií dosiahne 100 % výšky sumy, ktorú veriteľ dlžníkovi skutočne ako úver poskytol. Exekučný súd nespochybňuje právo oprávneného ako veriteľa na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere pozostávajúce, či už z poskytnutej istiny úveru, a aj primeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak výška a kumulácia sankcií za omeškanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu pre dlžníka likvidačná a je v hrubom nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne svoj záväzok zo zmluvy o úvere. Zároveň výška a kumulácia sankcií vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či samotnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie neprimeraného majetkového prospechu z takto nastavených sankčných plnení. Súdu je z rozhodovacej činnosti, ako aj z výpisu z OR známe, že oprávnený, ktorý v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne, je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Aj keď dohoda o vyplnení zmenky a určení výšky zmenkového úroku sú v zásade právom dovolené a predvídané, s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov, a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Súd v posudzovanej exekučnej veci vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zameral svoju pozornosť výlučne na to, či plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave neodporuje dobrým mravom. Právny úkon, ktorým boli medzi oprávneným v postavení veriteľa a medzi povinným v postavení dlžníka „dojednané“ či už odplata za poskytnutie úveru zodpovedajúca navýšeniu o 66,5% za 6 mesiacov alebo neprimerané sankcie za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, keď výška týchto sankcií za jeden kalendárny rok (1625,50-Eur) oproti sume, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne ako úver poskytol (800,-Eur) predstavuje ročné navýšenie na sankciách o 203,19%, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí plnenia z týchto dojednaní oprávnenému priznal, je nepochybné, že takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd postupoval tým spôsobom, že nakoľko rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie, zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.01.2014 v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na ZoRK. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Ak súd na zistený stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ako „O.s.p.“), a to hlavne právo na prejednanie
veci pred príslušným súdom. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu Zvolen, ktorú spísal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného proti povinnému bol priložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012.
Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 02.05.2011 vyplýva, že dlžník (povinný) bol v zmluve označený aj ako fyzická osoba nepodnikateľ aj ako fyzická osoba živnostník v Živnostenskom registri vedený pod č. 611-3724.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Občiansky zákonník v ust. § 52 -54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemal dostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nemal preukázané, či zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva, uzatvorené dňa 02.05.2011 medzi oprávneným a povinným, ktoré boli právnym základom
pre vydanie exekučného titulu sú spotrebiteľskými zmluvami, keďže povinný je v úverovej zmluve označený okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a číslom zápisu v živnostenskom registri: 611-3724 a v rozhodcovskej zmluve je povinný označený okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m. Práve uvedené skutočnosti majú vplyv na následné posúdenie právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v danej veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či dlžník v uvedených zmluvách označený označený aj ako fyzická osoba- nepodnikateľ aj ako fyzická osoba- podnikateľ- živnostník konal, resp. nekonal pri ich uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V prípade, že zmluvu o úvere, resp. rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi povinným a oprávneným by nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nebolo by možné dohodnutú rozhodcovskú zmluvu medzi zmluvnými stranami považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože ustanovenia na ochranu spotrebiteľa by sa na tento právny vzťah nevzťahovali.
Podľa názoru odvolacieho súdu skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Z uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude skúmať, či vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, a teda či tento spadá pod režim právnych predpisov upravujúci ochranu spotrebiteľov. Teda posúdi, či je rozhodcovská zmluva platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy, ale aj obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky a posúdi zmluvu o úvere aj z hľadiska § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného následne posúdi, či rozhodcovský súd mal právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.