Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-69-2015.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. - X., nar.XX.X.XXXX a T., nar.X.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matky D. P., nar.X.XX.XXXX, bytom H. XXX a otca Q. D., nar.X.X.XXXX, bytom H. XXX, v konaní o zvýšenie výživného
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 12P/175/2009 - 33 zo dňa 13.5.2010, v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom D. - X., nar.XX.X.XXXX a T., nar.X.X.XXXX, takto:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. sumou 40,-Eur mesačne a na výživu maloletého T. sumou 40,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc 23.2.2015.
Dlžné výživné na maloletého X. za obdobie od 23.2.2015 do 19.8.2015 spolu v sume 234,84,-Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť do rúk matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,-Eur, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
Dlžné výživné na maloletého T. za obdobie od 23.2.2015 do 19.8.2015 spolu v sume 234,84,-Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť do rúk matky v pravidelných mesačných
- 2 -
splátkach vo výške 20,-Eur, spolu s bežným výživným, až do vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí X. a T. D. podaným návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2015 žiadala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté deti zo strany ich otca s odôvodnením, že od doby poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo k podstatným zmenám pomerov na strane maloletých detí, ktoré podrástli, čím matke vzrástli náklady na ich výživu. Žiadala určiť výživné v sume po 50,-Eur mesačne, na každé z maloletých detí.
Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti X. a T. primerane možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletých detí, s poukazom, že naposledy súd určoval vyživovaciu povinnosť otca v roku 2010.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie, sp.zn.12P/175/2009 a zistil tento stav vo veci:
Maloleté deti X. a T. D. pochádzajú z družobného pomeru rodičov.
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 12P/175/2009 - 33 zo dňa 13.5.1020, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2010, boli maloleté deti X. a T. D. zverené do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť vo výkš minimálneho mesačného výživného na každé z maloletých detí, počnúc 19.10.2009. Styk otca s maloletými deťmi bol ponechaný bez obmedzenia.
Matka žije spolu s maloletými deťmi X. a T. na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. V spoločnej domácnosti žije s matkou, starou matkou maloletých detí, ktorá je dôchodkyňou. Matka pracuje v spoločnosti Magneti Marelli Slovakia, ako operátorka, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer, na dobu neurčitú, pracuje tam šiesty rok. Príjem z práce matka uviedla v sume 500,- až 520,-Eur
- 3 -
mesačne v čistom. Poberá rodinné prídavky na maloleté deti, uplatňuje si u zamestnávateľa daňový bonus. Iný príjem matka nemá. Z príjmu uhrádza náklady na bývanie - elektrinu v sume 93,-Eur mesačne, drevo 100,-Eur mesačne, internet 10,-Eur mesačne. Platí hypotekárny úver, mesačne v splátke vo výške 118,-Eur. Platí spotrebný úver vo výške 80,-Eur mesačne. Matka má výdaje na cestovanie do práce v sume 120,-Eur mesačne.
Maloletý T. je žiakom 5.ročníka na Základnej škole v Poproči, stravuje sa doma, nenavštevuje platené krúžky. Je zdravý.
Maloletý X. bude od septembra 2015 žiakom 1.ročníka na Základnej škole v Poproči. Doposiaľ navštevoval predškolské zariadenie v mieste bydliska, kde bol na celodennom pobyte. Matka mala výdaje na stravu za maloletého v sume cca 25,-Eur mesačne. Maloletý navštevoval krúžok anglického jazyka, kde matka platila poplatok 3,-Eur mesačne. Maloletý X. sa narodil s handicapom na ľavej ruke, matka s maloletým pravidelne navštevuje raz ročne chirurgiu za účelom odborného vyšetrenia. Maloletý X. by mal nosiť v súvislosti s deformitou zdravotnú pomôcku, matka však nemá financie na jej zabezpčenie. Maloletý X. je alergikom, berie lieky, za ktoré matka dopláca cca 5,-Eur mesačne.
Matka počas svojho vyjadrenia na pojednávaní uviedla, že má vedomosti, že otec maloletých detí pracuje dlhodobo u jedného zamestnávateľa, pričom jeho príjem je vyšší ako príjem, ktorý má oficiálne určený. Preukázať to však nevie. Na výživu maloletých detí neprispieva, ani sa s nimi nekontaktuje.
Otec maloletých detí žije v rodinnom dome v Rudníku, ktorý patrí jeho matke. V spoločnej domácnosti žije s matkou, maloletým bratom a synovcom. Je nezamestnaný, vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, dlhodobo. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nakoľko dosahuje príjem prevyšujúci priznanie jej nároku. Pracuje v spoločnosti JUKER, s.r.o. na základe dohody o vykonaní práce. Jedná sa o vykonávanie pomocných prác s drevom. Pracuje takto približne po dobu 1 roka, príjem uviedol v sume 80,-Eur mesačne. Iný príjem nemá. Na pojednávaní uviedol, že zamestnávateľ ho zobrať do trvalého pracovného pomeru nemôže, pretože nemá kvalifikáciu pilčíka. Otec maloletých detí má ukončené stredoškolské vzdelanie, bez maturity. Nakoľko nemá príjem, neuhrádza náklady na bývanie. Na stravu uviedol náklady v sume 75,-Eur mesačne. Uviedol, že má pôžičky, ktoré reálne neplatí, keďže nemá z čoho. Uviedol, že výživné, ktoré mu bolo súdom naposledy určené neplatí, s maloletými deťmi v kontakte nie je dlhodobo, na ich výžive sa nepodieľa.
Z potvrdenia o výške príjmu, vystaveného zamestnávateľom matky vyplýva, že za obdobie od 4/2014 do 3/2015 mala matka maloletých detí čistý priemerný mesačný príjem vo výške 515,63,-Eur.
Z potvrdenia ÚPSVaR v Košiciach vyplýva, že otec maloletých detí poberal dávku v hmotnej núdzi od 12/2011 do 4/2015.
Zo mzdového listu, poskytnutého zamestnávateľom otca - JUKER, s.r.o.,vyplýva, že za obdobie od júna 2014 do decembra 2014 mal otec preukázaný čistý priemerný mesačný
- 4 -
príjem v sume 56,-Eur. Za mesiac január 2015 mal príjem O,-Eur, za mesiac február 2015 príjem 75,67,- Eur v čistom.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti D. je podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom došlo na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov. Obe maloleté deti sú od septembra 2015 žiakmi základnej školy, t.j. nastúpili na vyššiu formu štúdia, sú starší, čím sa podstatne zvýšili náklady vynakladané na ich výživu - stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných osobných a školských potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia. Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého dieťaťa je v súčasnosti objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.
U matky maloletých detí sa podstatne pomery nezmenili, nakoľko pracuje u toho istého zamestnávateľa, ako v čase posledného súdneho rozhodnutia. Taktiež sa nezmenili pomery ani u otca maloletých detí, nakoľko bol nezamestnaný aj v čase posledného súdneho rozhodnutia.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
- 5 -
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
Pri určení výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na to kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí po 40,-Eur mesačne, na každé z maloletých detí. Otec maloletých detí je dlhodobo nezamestnaný, s oficiálne preukázaným príjem vo výške dávky hmotnej núdze. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dlhodobo si chodí vypomáhať občasnými prácami k jednému zamestnávateľovi, pričom z tejto práce poberá iba príležitostný príjem. Má ukončené stredoškolské vzdelanie. Neuviedol také zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si primerané zamestnanie. Nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa. V Slovenskej republike zákon neurčuje povinnosť rodiča pracovať, avšak určuje povinnosť rodiča vyživovať svoje maloleté dieťa. Každý rodič je povinný si prispôsobiť svoje majetkové a príjmové pomery tak, aby neboli na úkor výživného pre maloleté dieťa. Preto ani otcovi nebráni žiadna skutočnosť nájsť si adekvátne zamestnanie tak, aby vedel zabezpečiť aspoň základné životné potreby svojim maloletým deťom a za týmto účelom napríklad vycestovať za prácou aj do vzdialenejších regiónov, kde je vyššia šanca nájsť si prácu za primeranú mzdu. Súd poukazuje na to, že určené výživné v sume po 40,-Eur mesačne na každé z maloletých detí je určené len na zabezpečenie základných životných potrieb pre maloleté deti. Všetky riadne a mimoriadne výdaje na
maloleté deti uhrádza ich matka, ktorá denne zabezpečuje ich výživu a výchovu a osobne sa o ne stará, čím je značne kompenzovaná jej vyživovacia povinnosť. Otec na výživu maloletých detí neprispieva vôbec, o deti záujem nejaví.
Preto súd rozhodol o výške výživného zo strany otca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nakoľko reálne otec neprispieva na výživu maloletých detí, vznikol matke nárok na dlžné výživné od podania návrhu, t.j. od 23.2.2015 do 19.8.2015, t.j. za 5 mesiacov a 27 dní v sume 234,84,-Eur na každé z maloletých detí a otca zaviazal na jeho zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
- 6 -
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.