Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14S-55-2021.pdf
PDF · 155.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/55/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: T - ZONE, s. r. o., so sídlom Hlavná 675, 925 23 Jelka, IČO: 36 713 562 , právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo 100851279/2021 zo dňa 18.5.2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, rozhodnutím č. 100025819/2021 zo dňa 8.1.2021 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 v znení neskorších predpisov vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 152.128,98 eur na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2013.
Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania po daňovej kontrole a tiež vyrubovacieho konania po odvolacom konaní mal za preukázané, že daňovým subjektom uplatnené daňové výdavky nemajú ekonomické opodstatnenie, nesúviseli s jeho zdaniteľným príjmom v roku 2013 a súčasne s prihliadnutím na skutočný obsah právneho úkonu – predmetu faktúr a zmluvy o sprostredkovaní a obdobie kedy by mali byť služby dodané, správca dane ich považuje za nepreukázané.
Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že poskytnutie fakturovaných služieb sprostredkovania prebehlo tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach, čo však podľa názoru správcu dane preukázané nebolo.
V zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 1, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobitnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov) je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník zaúčtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Na základe vyjadrenia dôkazov sprostredkovanie obchodných partnerov pre T-ZONE, s. r. o. či už ako odberateľov alebo dodávateľov nie je možné datovať na rok 2013. Faktúry č. 2131636 zo dňa 31.8.2013 a č. 130844 zo dňa 31.12.2013 vystavené spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., ktoré sa odvolávajú na zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. a spoločnosťou T-ZONE, s. r. o. nemajú reálny základ nakoľko služba, na ktorú sa odvolávajú nebola poskytnutá v roku 2013 resp. v období 20.12.2012 do 31.12.2013, kedy zmluva platila. Zo strany daňového subjektu ani žiadnych ďalších subjektov nebol poskytnutý žiadny relevantný doklad o tom, že zoznam odberateľov alebo dodávateľov poskytnutý spoločnosti T-ZONE, s. r. o. v období od roku 2009 do roku 2012 bol v roku 2013 rozšírený, doplnený o ďalšie subjekty obchodných partnerov, čím by bol naplnený predmet zmluvy, na ktorú sa faktúra odvoláva. Spoločnosť AA Logistic, s. r. o. predmet zmluvy, na ktorú sa faktúra odvoláva nenaplnila, a tým jej nevznikol nárok na sprostredkovateľskú províziu.
Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období 2013 neoprávnene zaúčtoval na účte 518001 ostatné služby a uplatnil si do daňových nákladov nákup služieb, pričom sa jednalo o sprostredkovanie od spoločnosti AA Logistic.
Na základe skutočností, že daňový subjekt si do daňových nákladov uplatnil čiastky, ktoré nemali ekonomické opodstatnenie porušil ust. § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.2.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
Žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR, napadnutým rozhodnutím č. 100851279/2021 zo dňa 18.5.2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100025819/2021 zo dňa 8.1.2021.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov, na ktoré si uplatnil žalobca nárok na zaúčtovanie výdavkov z titulu fakturácie sprostredkovania spočívajúce v tom, že spoločnosť AA Logistic, s. r. o. cez ďalšiu spoločnosť FACIES, s. r. o. sprostredkovala pre daňový subjekt dodávateľov – farmy s predajom mlieka, masla a iných mliečnych výrobkov.
Za týmto účelom vykonal správca dane preverovanie vo viacerých spoločnostiach, a to jednak v spoločnosti FACIES, s. r. o. so sídlom Kollárová 7 v Pezinku, predtým Horná 16, Banská Bystrica ako aj spoločnosti AA Logistic, s. r. o., ktoré mali vykonávať sprostredkovanie obchodných partnerov na odoberanie tovaru od žalobcu. Okrem toho bolo vykonané preverovanie aj v obchodných spoločnostiach, ktorých sprostredkovanie na odber tovaru malo byť zo strany spoločnosti FACIES, s. r. o. a AA Logistic, s. r. o. zabezpečené, jednalo sa o spoločnosti na území Maďarskej republiky a Talianska.
Na základe zistených skutočností nebolo preukázané, že sprostredkovanie nákupu tovaru bolo uskutočnené spoločnosťami AA Logistic, s. r. o., resp. FACIES, s. r. o. alebo osobami A. B., C. D. a E. F.. Preverované spoločnosti nepotvrdili jednanie s inými osobami ako s konateľmi daňového subjektu, t. j. B. G. a A. G.. Sprostredkovanie nákupu tovarov od dodávateľov výrobcov mlieka nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Ako podklad bol predložený zoznam odberateľov tovaru, ktorý však nepreukazuje, že bol predaný práve tovar, ktorý bol nakúpený od dodávateľov, ktorých sprostredkovala spoločnosť AA Logistic, s. r. o. alebo osoby A. B., C. D. a E. F..
Vo vyrubovacom konaní, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole za august 2013 správca dane zohľadnil a využil dôkazy a skutočnosti, ktoré získal formou nahliadnutia do spisovej zložky daňového subjektu v konaniach o DPH za zdaňovacie obdobie december 2013. Predmetné dôkazy a skutočnosti boli dôležitým aspektom na prijatie záverov vyrubovacieho konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. 188864/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.8.2018.
Z dôvodu, že pri posudzovaní oprávnenosti uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) v rámci daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013 išlo o identické doklady – dodávateľské faktúry a teda aj totožné deklarované plnenie a deklarované obchodné vzťahy s totožnými spoločnosťami a osobami. Správca dane vychádzal z dôkazov a skutočností zistených v rámci vyrubovacieho konania vykonaného po ukončenej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013 a tiež z dôkazov a skutočností zistených v rámci kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 a následne vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie december 2013.
Žalovaný ďalej uviedol, že rozsiahlym dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že sprostredkovanie obchodných partnerov pre daňový subjekt, či už ako odberateľov alebo dodávateľov nie je možné datovať na rok 2013. Faktúry vystavené spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., ktoré sa odvolávajú na zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 uzavretú medzi daňovým subjektom a spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. nemajú reálny základ. Fakturované služby neboli poskytnuté v roku 2013, resp. v období 20.12.2012 až 31.12.2013 kedy zmluva platila.
Zo strany daňového subjektu ani ďalších subjektov nebol poskytnutý žiadny relevantný dôkaz o tom, že zoznam odberateľov alebo dodávateľov poskytnutý daňovému subjektu v období 2009 do 2012 bol v roku 2013 rozšírený, doplnený o ďalšie subjekty, obchodných partnerov, a tým by bol naplnený predmet zmluvy, na ktorý sa faktúry odvolávajú. Keďže spoločnosť AA Logistic, s. r. o. predmet zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 nenaplnila, nevznikol jej nárok na sprostredkovateľskú províziu. Daňový subjekt mal v roku 2013 možnosť realizovať predaj svojho tovaru bez súčinnosti so spoločnosťou AA Logistic, pretože mal potrebné informácie a kontakty na odberateľov už z predchádzajúceho obdobia.
Správca dane v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil svoje závery, ktoré vyplynuli zo získaných dôkazov. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, prečo nedošlo k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 a tiež v čom vidí závažné nedostatky tejto zmluvy, z ktorej obsahu plynú nejaké záväzky (nie je jasný záväzok sprostredkovateľa koho alebo čo mal v roku 2013 pre objednávateľa sprostredkovať – dodávateľov alebo odberateľov). V uvedenom texte a tiež v kontexte ďalších dôkazov neobstojí ani tvrdenie daňového subjektu, že správca dane sa výlučne zameral na formálnu stránku právneho úkonu a nezaoberal sa obsahom. Naopak správca dane sa zameral tiež na obsah, resp. tvrdenia zúčastnených strán a prejav ich vôle, pričom zistil v prípade realizovaných obchodov so zahraničnými odberateľmi. V roku 2013 išlo o dlhodobé obchodné vzťahy uzatvorené bez spoluúčasti spoločnosti AA Logistic, s. r. o.
Na základe toho mal správca dane za preukázané, že daňový subjekt pri uplatnení preverovaných nákladov porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Rovnako mal správca dane za riadne preukázané, že posudzované náklady nemajú ekonomické opodstatnenie a nesúviseli s jeho zdaniteľnými príjmom v roku 2013 i keď ich daňový subjekt vynaložil. Správca dane tento záver prijal s prihliadnutím na skutočnosť, že obchodné vzťahy boli daňovým subjektom nadviazané priamo so zahraničnými spoločnosťami bez účasti spoločnosti AA Logistic, s. r. o. a jeho dodávateľov napr. FACIES, s. r. o.
Žaloba a žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.7.2021 žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Nezákonnosť rozhodnutia vidí právny zástupca žalobcu v tom, že žalovaný sa nesnažil o riadny výkon daňovej kontroly, ale len preberal chybne a neúplne závery z daňových kontrol týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty a tieto uplatnil do daňovej kontroly týkajúcej sa dane z príjmu. Takýto postup nie je správny ani zákonný. Zákonné podmienky podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH a zákonné podmienky zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pre uplatnenie daňového výdavku sú značne odlišné a v žiadnom prípade nie je možné uvedené podmienky stotožňovať a spájať.
Žalobca ďalej poukázal na ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, pričom aj v tomto konaní mal správca dane preukázať svoje tvrdenia a riadne a vyčerpávajúco sa vysporiadať so všetkými dôkazmi. Výsledok inej daňovej kontroly však v žiadnom prípade nemôže byť jediným a osamoteným dôkazom, na základe ktorého príjme správca dane v rámci tejto daňovej kontroly záver o nedodaní tovaru, prípadne o neopodstatnenom ekonomickom plnení.
Okrem toho žalobca poukázal, že voči rozhodnutiu týkajúceho sa určenia rozdielnej sumy nadmerného odpočtu podal žalobca žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave rozsudkom 20S/88/2019 zo dňa 14.12.2019 zrušil a vec vrátil finančnému riaditeľstvu na ďalšie konanie, pričom aj Najvyšší súd SR zamietol kasačnú sťažnosť rozsudkom 8 Sžfk/47/2020 zo dňa 8.12.2020. Výsledky daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2013 tak boli spochybnené a označené za nezákonné nielen krajským súdom, ale aj Najvyšším súdom SR. Napriek uvedenému žalovaný sa o tieto nesprávne a nezákonné výsledky opieral a svoje rozhodnutie v rámci kontroly dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, ako aj žalovaného, že z výsledkov dokazovania vyplýva, že faktúry vystavené spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., ktoré sa odvolávajú na zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 nemajú reálny základ, nakoľko služba – sprostredkovanie nebola poskytnutá v čase platnosti zmluvy. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí a zdôrazňuje, že žalovaný nespochybňoval samotnú spoluprácu žalobcu s obchodnými partnermi a vynaložením nákladov súvisiacich s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľného príjmu.
Žalobca ďalej uvádza, že v priebehu daňovej kontroly nepochybne preukázal, že si splnil všetky zákonom stanovené podmienky, a to, že náklad skutočne vynaložil – faktúra za sprostredkovanie, bola riadne uhradená, náklady vynaložené v súvislosti s dosiahnutím zdaniteľného príjmu dôkaz – vystavené faktúry, výpovede svedkov a náklad bol riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu.
Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na zistenia, ktoré prebral správca dane zo záverov z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty, tak žalobca tvrdí, že žalovaný neuviedol aké konkrétne ustanovenia zákona o dani z príjmov mal daňový subjekt porušiť, a tým nepreukázať dodanie služieb deklarovaným dodávateľom.
Poskytnutie sprostredkovateľských služieb pre žalobcu potvrdili viacerí svedkovia, ako svedok B.. Záver žalovaného, že všetky kontakty so svojimi zahraničnými obchodnými partnermi mu boli dodané pred rokom 2012 je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný totiž nepredvolal všetkých žalobcom deklarovaných obchodných partnerov, ale len časť z nich, táto skutočnosť bola preukázaná výsledkami MVI.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že fakturované služby neboli poskytnuté v roku 2013. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a nevyplýva z vykonaných dôkazov. Žalovaný totiž nezisťoval konkrétne, s ktorými obchodnými partnermi nadviazal žalobca obchodnú spoluprácu už v roku 2009 a s ktorými až na základe zmluvy o sprostredkovaní v roku 2013. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 žalobca nezískal žiadny kontakt alebo informáciu o zahraničných partneroch.
Naopak žalobca preukázal, že spoluprácu so svojimi obchodnými partnermi nadviazal v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, a teda že náklady vynaložené v súvislosti s predmetnou zmluvou boli účelne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľného príjmu. Túto skutočnosť potvrdil najmä svedok A. B., konateľ spoločnosti AA Logistic, s. r. o. ako aj spomínaný svedok B..
Žalobca namieta, že žalovaný z 19 zahraničných obchodných partnerov žalobcu preveroval v rámci MVI len 5 subjektov, z toho potom vyvodil záver, že obchodná spolupráci medzi týmito subjektami a žalobcom vznikla už v roku 2009.
Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením žalovaného týkajúce sa spochybňovania samotnej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012, resp. jej platnosti a žalobca poukazuje, že žalovaný vôbec nevysvetľuje dôvod takéhoto spochybňovania. Ak bola obchodná spolupráca založená vyššie uvedeným právnym úkonom, tak potom bola riadne vysvetlená a prejavy vôle účastníkov právneho vzťahu boli zhodné a nepochybné, nemôže správca dane svojvoľne prejav vôle účastníkov v rozpore s ich skutočnou a prejavenou vôľou hodnotiť. Ak by žalovaný posúdil sprostredkovateľskú zmluvu ako neplatnú, poprípade by ju posudzoval ako iný právny úkon nemalo by to žiadny vplyv na skutočnosti či výdavky realizované na jej základe sú alebo nie sú daňovým výdavkom. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Ústavný nález SR 1ÚS 241/07.
Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutie žalovaného je výsledkom svojvôle, ktorá sa prejavila konštatovaním na strane 27 rozhodnutia, že tým prvým článkom, ktorý mal kontakty s obchodníkom s mliekom bol H. I. B., ktorý sa stretol s konateľom žalobcu už v roku 2009. Žalovaný z tohto dospel k záveru, že všetky kontakty na zahraničných obchodníkov s mliekom poskytol svedok B. žalobcovi už v roku 2009. Okrem toho, že žalobca nespolupracoval len s obchodníkmi s mliekom (opakovane to uvádzal vo svojich výpovediach) záver žalovaného nevyplynul ani z výpovede pána B., ale žalovaný si ho len domýšľa, aby spochybnil ekonomickú opodstatnenosť a reálnosť výdavkov žalobcu. V rámci tejto skutočnosti bolo nevyhnutné, aby žalovaný riadne zdôvodnil prečo neprihliadol na dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu a dôkazy osvedčujúce existenciu kontrolovaného zdaniteľného plnenia.
Žalobca ďalej namieta, že vo svojom rozhodnutí žalovaný nevysvetlil či považuje uplatnený daňový výdavok za fiktívny alebo za výdavok, ktorý neslúžil na získanie alebo udržanie zdaniteľného príjmu, nevysvetlil prečo nezohľadnil tvrdenia žalobcu a výpovede svedkov ohľadne obchodnej spolupráce so spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., nevysvetlil v čom vidí nezrovnalosti v sprostredkovateľskej zmluve a aké závery z nej vyvodzuje, či ju považuje za neplatnú, prípadne z akého dôvodu hodnotí tento právny úkon odlišne od skutočnej vôle účastníkov a nezistil ako preveroval ďalšie podnikateľské subjekty, s ktorými žalobca nadviazal spoluprácu po poskytnutí informácie a kontaktov od spoločnosti AA Logistic, s. r. o.
Žalobca na záver uvádza, že žalovaný tak zaťažil konanie svojou neodbornosťou, svojvôľou a zmätočnými tvrdeniami a len stroho sa odvolal v napadnutom rozhodnutí na porušenie ustanovenie zákona o dani z príjmov a na nesprávne závery.
Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 10.9.2021, keď vo svojom vyjadrení uviedol, že rozsiahlym dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že sprostredkovanie obchodných partnerov pre žalobcu, či už ako odberateľov alebo ako dodávateľov nie je možné datovať na rok 2013 (viď vyjadrenia svedkov H. I. B., E. F., A. B.). Faktúry vystavené spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., ktoré sa odvolávajú na Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., teda nemajú reálny základ, fakturované služby neboli poskytnuté v roku 2013, resp. v období 20.12.2012 - 31.12.2013, kedy zmluva platila. Zo strany žalobcu ani ďalších subjektov nebol poskytnutý žiadny relevantný dôkaz o tom, že zoznam odberateľov alebo dodávateľov, poskytnutý ža1obcovi v období od 2009 do 2012, bol v roku 2013 rozšírený, doplnený o ďalšie subjekty, obchodných partnerov a tým by bol naplnený predmet zmluvy, na ktorú sa faktúry odvolávajú. Keďže spoločnosť AA Logistic, s. r. o. predmet Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 nenaplnila, nevznikol jej nárok na sprostredkovateľskú províziu. Žalobca mal v roku 2013 možnosť realizovať predaj svojho tovaru bez súčinnosti so spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., pretože mal potrebné informácie a kontakty na odberateľov už z predchádzajúcich období. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené daňové výdavky nemali ekonomické opodstatnenie a ich zámerom bolo účelové obchádzanie daňovej povinnosti. Všetky pochybnosti a nezrovnalosti v danom prípade spochybňujú ekonomickú a obchodnú realitu a zároveň predstavujú umelú konštrukciu zbavenú ekonomickej reality, vytvorenú iba s cieľom obísť daňové povinnosti, resp. znížiť si základ dane. Žalobcom uplatnené náklady za sprostredkovanie podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 v sume 661.430,38 eura, fakturované spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky. Zahrnutím sumy 661.430,38 eura do daňových výdavkov žalobca porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a preto mu bol o túto sumu opodstatnene podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2013. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zabezpečil v rámci výkonu daňovej kontroly dôkazy, ktoré potvrdzujú reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. Podľa MVI Č. 9211401/5/243730/2015/TakT bolo potvrdené, že talianska spoločnosť GRANAROLO S.P.A. podľa dohody zo dňa 27.09.2013 obchodovala v decembri 2013 so žalobcom (predmetom spolupráce bol predaj čerstvého kravského mlieka v hodnote 442987,44 eura spoločnosti GRANAROLO S.P.A.), pričom kontakt na uvedenú spoločnosť bol poskytnutý žalobcovi dodávateľom AA Logistic, s. r. o., a to v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012;
Žalovaný z 19 zahraničných obchodných partnerov žalobcu preveroval v rámci MVI len 5 subjektov a z toho vyvodil záver, že obchodná spolupráca medzi týmito subjektami a žalobcom vznikla už v roku 2009. Ostatnými obchodnými partnermi žalobcu sa žalovaný nezaoberal a nezohľadňoval, že spolupráca žalobcu s obchodnými partnermi bola na základe poskytnutých kontaktov a informácií spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. v roku 2013 rozšírená (dohoda so spoločnosťou GRANAROLO S.P.A. zo dňa 27.09.2013). Žalovaný tak spochybňuje reálnu a ekonomickú opodstatnenosť obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., napriek tomu, že sám zabezpečuje dôkazy, ktoré svedčia o opaku. Žalovaný aj správca dane (daňové orgány) vo svojich rozhodnutiach dostatočne odôvodnili svoje závery, ktoré vyplynuli zo získaných dôkazov, dokazovanie bolo úplné a postačujúce na prijatie týchto záverov. Vo svojich rozhodnutiach riadne uviedli, prečo nedošlo k naplneniu Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012 a tiež, v čom vidia závažné nedostatky tejto zmluvy, z ktorej obsahu plynú nejasné záväzky (nie je jasný záväzok sprostredkovateľa, koho alebo čo mal v roku 2013 pre objednávateľa sprostredkovať - dodávateľov, alebo odberateľov). V uvedenom kontexte a tiež v kontexte ďalších dôkazov neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že daňové orgány sa výlučne zamerali na formálnu stránku právneho úkonu a nezaoberali sa obsahom. Naopak, zamerali sa tiež na obsah, resp. tvrdenia zúčastnených strán a prejav ich vôle, pričom zistili, že v prípade realizovaných obchodov so zahraničnými odberateľmi v roku 2013 išlo o dlhodobé obchodné vzťahy, uzavreté bez spoluúčasti spoločnosti AA Logistic, s. r. o. Daňové orgány v rozhodnutiach dostatočne vysvetlili, že žalobca ani dodávateľ, resp. subdodávateľ nepreukázali, aká služba bola poskytnutá, resp. čo v sebe pojem sprostredkovanie v danom prípade zahŕňa (spočiatku malo ísť o sprostredkovanie dodávateľov, následne odberateľov, nakoniec išlo o poskytnutie kontaktov). Na základe toho mali za preukázané, že žalobca pri uplatnení preverovaných nákladov porušil § 2 písm. i) a 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Rovnako mali za riadne preukázané, že posudzované náklady nemajú ekonomické opodstatnenie a nesúviseli s jeho zdaniteľným príjmom v roku 2013, i keď ich žalobca vynaložil. Daňové orgány tento záver prijali s prihliadnutím na skutočnosť, že obchodné vzťahy boli žalobcom (A. G. a B. G.) nadviazané priamo so zahraničnými spoločnosťami bez spoluúčasti spoločnosti AA Logistic, s. r. o. a jej dodávateľov, napr. FACIES, s. r. o. Na základe toho, daňové orgány dospeli k záveru o neopodstatnenosti zahrnutia nákladov v sume 661.430,38 eura do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2013.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.10.2021, v ktorej uviedol, že zotrvával na tvrdení, že A. B. potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, súčasne svedok dosvedčil, že podklady k fakturácii dostáva od konateľa T-ZONE, s. r. o., ktorý na základe získaných informácií na základe zmluvy medzi oboma spoločnosťami vedel, ktoré obchody boli na základe tejto zmluvy zrealizované, a teda vedel, v akej sume má sprostredkovateľ nárok na odmenu.
Ďalej uviedol, že ani na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nemožno potvrdiť závery žalovaného. Podľa MVI preverované osoby uviedli, že kontaktnými osobami boli vždy pani B. G. a A. G., pričom zástupcov AA Logistic, s. r. o. ani jej partnerov zainteresovaných do predmetného obchodu nepoznajú. Konateľa spoločnosti AA Logistic, s. r. o. rovnako ako pán F. však nikdy neuvádzali, že by s potenciálnymi partnermi žalobcu niekedy komunikovali, teda subjekty ani nemali možnosť odkiaľ poznať. Žalobca však osobne kontaktoval tieto obchodné spoločnosti, ktoré mu boli dodané zo strany spoločnosti AA Logistic, s. r. o. Túto skutočnosť však žalovaný ani správca dane nijakým spôsobom nepreveroval. Okrem toho správca dane nepreveroval všetkých žalobcom deklarovaných obchodných partnerov. Žalobca ďalej uvádza, že svedok H. I. B. potvrdil priebeh obchodnej spolupráce tak ako to uvádza na začiatku žalobca. Na základe dodaných kontaktov kontaktoval žalobca pána B., s ktorým začal obchodovať. Uvedený kontakt na pána B. bol žalobcovi poskytnutý spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. na základe zmluvy o sprostredkovaní. Žalobcovi nie je preto zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil, že všetky kontakty na obchodných partnerov boli žalobcovi poskytnuté už v roku 2009, a to práve od pána B. a nie od konateľa spoločnosť AA Logistic, s. r. o. pána A. B., ktorému mal tieto kontakty zabezpečiť pán F..
Žalobca v súvislosti na nezákonné zaťažovanie žalobcu dôkazným bremenom odkázal na judikatúru uvedenú v žalobe.
V priebehu daňovej kontroly žalobca nepochybne preukázal, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky, keď preukázal, že skutočne vynaložil náklady, ktoré si uplatnil do položky nákladov, že náklady boli vynaložené v súvislosti s dosiahnutím zdaniteľného príjmu a že náklad bol riadne zaúčtovaný v účtovníctve.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
Relevantná právna úprava
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu vychádzajúc zo stravu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia za splnenia procesných podmienok keď účastníci konania požiadali o nariadenie pojednávania a správny súd postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 3.11.2022 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov uvedených v žalobe ako aj v replike, ktoré zaslali súdu. Poukázal na to, že správca dane rezignoval na správne právne posúdenie a podľa jeho názoru daňový subjekt, t. j. žalobca preukázal svoj nárok a v rámci tohto vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Má za to, že správca dane nevykonal dostatočne dokazovanie a vo svojich dôvodoch jednoznačne nerozlíšil medzi uplatňovaní nároku na odpočet DPH a uplatňovaním nároku dane z príjmu právnických osôb. Do svojich záverov o neuznaní nároku správca dane zapracoval aj výsledky daňovej kontroly, ktoré sa týkali daňovej kontroly za december 2013, kde sa jednalo o nárok na odpočet DPH. Je paradoxné, že v tomto konaní správca dane konštatuje existenciu daňového plnenia, ktoré však nemali byť podľa názoru správcu dane dodané deklarovaným dodávateľom a na druhej strane túto skutočnosť, teda existenciu daného plnenia nechal nepovšimnutú pri rozhodovaní o nároku v tomto konaní. Právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru záver správcu dane ako aj žalovaného je nepreskúmateľný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 21 o dani z príjmu právnických osôb, ako aj na dve rozhodnutia ústavného súdu, ktoré podrobnejšie opísal v žalobe, kde opísal aj aplikáciu týchto rozhodnutí pre daný prípad. Správca dane v rámci celého konania smeroval konanie len tým smerom, aby došlo k neuznaniu výdavku. Právny zástupca žalobcu uviedol, že rozhodnutie správcu dane vykazuje nezákonnosť v tom smere, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a správne orgány vyhodnotili zo skutkového stavu nesprávny právny záver, čo má za následok, že obe rozhodnutia považuje za arbitrárne. Konanie správcu dane bolo smerované jednostranne, pretože svedkovia, ktorí boli v rámci daňovej kontroly vypočutí, a ktorí mali vzťah k žalobcovi, potvrdili, že pre žalobcu pracovali a potvrdili aj skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca, keď si uplatňoval svoj nárok. Na záver uviedol, že sprostredkovateľ zabezpečil pre žalobcu asi 20 odberateľských subjektov, z ktorých správca dane preveril len 5.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2013 v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
O výsledku daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013 vyhotovil správca protokol č. 102075015/2018 zo dňa 18.10.2018, ktorý bol daňovému subjektu doručený 7.11.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedenými v protokole zo dňa 19.10.2018.
V súlade s ust. § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov začal správca dane vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou. Daňový subjekt dňa 27.11.2018 predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu.
Správca dane vydal dňa 20.3.2019 rozhodnutie č. 100701691/2019 zo dňa 20.3.2019.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 6.5.2019 odvolanie.
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102686578/2019 zo dňa 20.11.2019 zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátila na nové konanie a rozhodnutie.
Správca dane na základe dôvodov a právneho názoru vyjadreného odvolacím orgánom vykonal vo veci ďalšie úkony v rámci vyrubovacieho konania po odvolacom konaní a následne vydal prvostupňové rozhodnutie č. 100025819/2021 zo dňa 8.1.2021.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný, Finančné riaditeľstvo SR napadnutým rozhodnutím č. 100851279/2021 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100025819/2021 zo dňa 8.1.2021.
Krajský súd z predložených dokladov z účtovnej evidencie a z priloženého spisového materiálu zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období rok 2013 zaúčtoval na účte 518001- ostatné služby a uplatnil si v daňových nákladoch na základe dodávateľských faktúr č. 130576 zo dňa 16.9.2013 v sume 269.540,18 eur a faktúry č. 130844 zo dňa 31.12.2013 v sume 391.890,20 eur od spoločnosti AA Logistic so sídlom v Bratislave, nákup služieb – sprostredkovanie podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 20.12.2012.
Predmetom fakturácie bolo sprostredkovanie, ktoré spočívalo v tom, že spoločnosť AA Logistic, s. r. o. cez ďalšiu spoločnosť FACIES, s. r. o. so sídlom v Pezinku a predtým v Banskej Bystrici sprostredkováva pre daňový subjekt dodávateľov – farmy s predajom mlieka, masla a iných mliečnych výrobkov. O uvedených transakciách mal jednať konateľ spoločnosti AA Logistic, s. r. o. A. B. osobne s konateľom daňového subjektu A. G. a osobne so splnomocneným zástupcom spoločnosti FACIES, s. r. o. E. F..
Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na preukázanie oprávnenosti uplatnenia si nákladovej položky zo strany žalobcu z titulu sprostredkovateľských faktúr od spoločnosti AA Logistic, s. r. o., pričom zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane prevzal do rozhodovania aj závery z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za december 2013, ktorú vykonal u žalobcu.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že výsledky daňovej kontroly týkajúce sa preukázania nároku na odpočet DPH nemôžu byť smerodajným údajom pre rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného pri rozhodovaní o dani z príjmu právnických osôb, krajský súd uvádza, že z výsledkov dokazovania, ako aj z rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva, že len výsledky daňovej kontroly týkajúce sa nadmerného odpočtu za obdobie 2013 boli podkladom na vydanie zamietajúce rozhodnutia správcu dane v tejto veci, resp. vyrúbenie rozdielu dane na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2013. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal aj ďalšie dôkazy mimo tých, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly týkajúce sa odpočtu DPH, keď vypočul konateľa spoločnosti AA Logistic, A. B., vykonal preverovanie dodávok prostredníctvom MVI dožiadaní u subjektov, ktoré označil žalobca ako subjekty, ktoré mali odoberať tovar od žalobcu a ktoré mal sprostredkovať na spoluprácu práve svedok A. B. ako konateľ spoločnosti AA Logistic, s. r. o.
Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania mal preukázané, že daňovým subjektom uplatnené daňové výdavky nemajú ekonomické opodstatnenie, nesúviseli so zdaniteľným príjmom v roku 2013 a súčasne s prihliadnutím na skutočný obsah právneho úkonu predmetu faktúr a zmluvy o sprostredkovaní a obdobie, kedy mali byť služby dodané, správca dane ich považuje za nepreukázané. Túto skutočnosť vyvodil správca dane z výpovedí svedkov, ktorí boli v rámci daňovej kontroly vypočutí, ako aj z ďalších listinných dôkazov, z ktorých správca dane vyvodil záver, že prvým článkom, ktorý mal kontakty na obchodníkov s mliekom bol pán H. I. B., ktorý bol konateľom spoločnosti Kemenesmagasi Agrar Kft so sídlom v Maďarsku a ktorý sa poznal osobne aj s konateľom spoločnosti žalobcu, A. G. a poznal sa aj s konateľom spoločnosti AA Logistic, s. r. o. A. B.. Svedok H. I. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť AA Logistic, s. r. o. si spájal v rámci obchodných transakcií len s prepravou, nikdy s touto spoločnosťou nespolupracoval a osobu menom E. F., ktorý mal byť splnomocneným zástupcom spoločnosti FACIES, s. r. o. nepoznal.
Svedok H. I. B. uviedol, že so svedkom A. G., konateľom spoločnosti žalobcu sa poznal už od roku 2009, čo potvrdil aj sám A. G.. Z uvedeného vyplýva, že prvé kontakty medzi touto spoločnosťou nemožno datovať na obdobie kedy bola uzatvorená sprostredkovateľská zmluva zo dňa 20.12.2012. Okrem toho boli prostredníctvom MVI dožiadaní preverení niektorí odberatelia žalobcu medzi nimi aj spoločnosť GRANAROLO S. E. A., v ktorých bolo zistené, že uvedené spoločnosti nepoznali nikoho zo spoločnosti FACIES, s. r. o. ani AA Logistic, s. r. o., teda nepoznali osobu E. F., A. B. a ďalších a ako kontakt uviedli pani B. G., príp. A. G.. Ďalej bolo zistené, že žalobca bol dodávateľom spoločnosti GRANAROLO S. P. A. už päť rokov, z uvedeného možno teda jednoznačne prijať záver, že sprostredkovanie tejto spoločnosti ako odberateľa pre tovar, ktorý mal dodať žalobca a ktorého sprostredkovanie mala zabezpečiť spoločnosť AA Logistic, s. r. o. resp. spoločnosť FACIES, s. r. o. nemožno datovať na obdobie platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, t. j. na obdobie od 20.12.2012 do 31.12.2013.
Zásadnou otázkou resp. zásadným dôkazom, ktorý bol v rámci daňovej kontroly vyprodukovaný je preverovanie sprostredkovania spoločnosti T-ZONE, s. r. o. spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. ako odberateľa tovarov mliečnych výrobkov od žalobcu, kde vlastne obe faktúry, ktoré neboli uznané ako výdavkový náklad žalobcu spočívali práve v sprostredkovaní tejto spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. Správca dane za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2013 u daňového subjektu T-ZONE, s. r. o. nahliadol do spisu daňového subjektu T-ZONE, u ktorého bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, pričom z týchto dokumentov zistil, že spoločnosť T-ZONE, s. r. o. so sídlom v Jelke si uplatnila v mesiaci december 2013 odpočítanie dane z faktúry č. 130844 zo dňa 31.12.2013 od spoločnosti AA Logistic, s. r. o. za sprostredkovanie v hodnote 391.890,20 eur bez DPH, a DPH 78.378,04 eur, spolu 470.268,24 eur.
V súvislosti s otázkou nadobudnutia tovaru z vykonaného dokazovania ako aj z výsluchu svedkov C. D., bývalého konateľa spoločnosti FACIES, s. r. o., Attilu Razgyela konateľa spoločnosti AA Logistic, s. r. o., ako aj z výpovede svedkov A. G. a B. G. bolo zistené, že tovar, ktorý bol dodaný preverovanou spoločnosťou, kontaktnou osobou bola vždy pani B. G. alebo pán A. G.. Nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom, že spoločnosť AA Logistic, s. r. o. resp. spoločnosť FACIES, s. r. o. mala sprostredkovanie týchto spoločností zabezpečiť, pretože pani B. G. a pán A. G. uviedli, že osoby konajúce za tieto spoločnosti nepoznajú.
Pokiaľ ide o otázky dodania tovaru, tak krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ani správca dane nespochybňujú objem tovaru, ktorý bol deklarovaný spoločnosťou T-ZONE, s. r. o., ktorá bola však stálym dodávateľom preverovaných spoločností od roku 2008. Kontaktnou osobou bola vždy pani B. G., žiadne iné osoby ani spoločnosti v kontakte s preverovanými spoločnosťami neboli. Pokiaľ malo dôjsť k sprostredkovaniu nákupu tovaru, teda mliečnych výrobkov pre spoločnosť T-ZONE na základe sprostredkovania spoločnosťami AA Logistic, s. r. o. alebo FACIES, s. r. o. tak je nesporné, že konatelia spoločností žalobcu pani B. G., resp. pán A. G. by museli poznať osoby A. B., C. D., E. F., ktoré za uvedené spoločnosti konali, boli ich konateľmi resp. zástupcami týchto spoločností, ktoré boli oprávnené uzatvárať predmetné obchody. Sprostredkovanie nákupu od dodávateľov výrobcom mlieka nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Ako podklad bol predložený zoznam odberateľov tovaru, ktorý však nepreukazuje, že bol uvedený tovar nakúpený od dodávateľov, ktorí boli sprostredkovaní spoločnosťou AA Logistic alebo osobami, ktoré za túto spoločnosť vystupovali.
Krajský súd poukazuje rovnako aj na tú skutočnosť, že pokiaľ pán F., ako bývalý konateľ spoločnosti FACIES, s. r. o. ako aj pán B., konateľ spoločnosti AA Logistic, s. r. o. zabezpečovali predmetné sprostredkovanie, tak boli povinný uviesť názov všetkých dodávateľov, ktorí zabezpečili dodanie mlieka, pričom na výzvu správcu dane tieto osoby nevedeli predložiť žiadnu písomnosť resp. doklady, ktoré by preukázali pravdivosť svojho tvrdenia. Pán B., konateľ údajne sprostredkujúcej spoločnosti pred správcom vypovedal zmätočne, nevedel určiť či poskytol spoločnosti T-ZONE, s. r. o. kontakty na dodávateľov alebo odberateľov. Je zrejmé, že dané kontakty v prospech záujemcu sprostredkovane nepreveril.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou a dôkazom, ktorý spochybňuje nákladovú položku žalobcu uplatnenú v daňovom priznaní je aj to, že podľa výpovede svedkov C. D., ktorý bol konateľom spoločnosti FACIES, s. r. o. od 5.9.2012 do 17.12.2013 a J. I. konateľa spoločnosti FACIES, s. r. o. od 17.12.2013 do 11.2.2014. Títo nemali o predmetnom obchode žiadne vedomosti. Spoločnosť AA Logistic, s. r. o. ani pána A. B. nepoznali. Faktúra vystavená spoločnosťou FACIES, s. r. o. pod číslom 1020130953 zo dňa 31.12.2013, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie na základe mandátnej zmluvy zo dňa 21.12.2012 bola vystavená a podpísaná pánom F., pričom predmetnú faktúru podpísal v mene pána C. D., ktorý v čase 31.12.2013 už nebol konateľom spoločnosti FACIES, s. r. o.
Krajský súd konštatuje, rovnako ako aj správca dane, že preverovaním dokladov, ktoré poskytol žalobca pri uplatnení si svojho nároku bolo zistené, že sprostredkovanie obchodných partnerov pre T-ZONE, s. r. o. či už ako odberateľov alebo dodávateľov nebolo možné datovať na rok 2013, čo potvrdili svedok B. a svedok B. a F.. Faktúry č. 2131636 zo dňa 31.8.2013 a 130844 zo dňa 31.12.2013 vystavené spoločnosťou AA Logistic, s. r. o., v ktorej sa odvolávajú na zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi AA Logistic, s. r. o. a T-ZONE, s. r. o. nemajú reálny základ nakoľko služba, na ktorú sa odvolávajú nebola poskytnutá v roku 2013, resp. v období keď platila uvedená zmluva, t. j. 20.12.2012 do 31.12.2013.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v danom prípade žalovaný z 19 zahraničných obchodných partnerov žalobcu, ktoré označil vo svojej výpovedi, preveroval v rámci MVI len 5 subjektov, tak krajský súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že preverením uvedených subjektov nebol potvrdený reálny základ uplatneného nároku, a preto podľa názoru krajského súdu postačovalo preverovanie aj týchto 5 subjektov, ktoré boli v rámci MVI preverované a bola preverovaná reálnosť obchodov a reálnosť sprostredkovacej služby zo strany AA Logistic, s. r. o. resp. spoločnosti FACIES, s. r. o. a keďže sa ani u jednej z preverovaných spločností nepreukázal žiadny relevantný právny vzťah zakladajúci sa na sprostredkovateľskej zmluve uzatvorenej 21.12.2012 podľa názoru krajského súdu ďalšie preverovanie v predmetnej veci nebolo potrebné. Preverovanie ďalších odberateľov, resp. dodávateľov by bolo vhodné a potrebné len v prípade, ak by u preverovaných spoločností, ktoré boli v rámci MVI dožiadaní kontaktované vznikli určité pochybnosti, čo však v danom prípade nebolo zistené a krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom, že ďalšie dokazovanie by bolo nielenže rozsiahle, ale ani by neprinieslo nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný význam na rozhodnutie vo veci.
Krajský súd dospel k záveru, že vyhodnotením všetkých dôkazov správne orgány dospeli k jednoznačnému záveru, s ktorým sa stotožňuje aj krajský súd, že služby deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. za sprostredkovanie pre T-ZONE neboli dodané tak, ako to deklaroval daňový subjekt, resp. jeho dodávateľ. Služby neboli dodané osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach ako dodávateľ.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Zo strany daňového subjektu nebolo preukázané, že služby, ktoré si zaúčtoval na ťarchu účtu 518 ako ostatné služby boli obstarané od dodávateľa, ktorý vystavil faktúry, o ktorých daňový subjekt vo svojom účtovníctve účtoval. Zo strany daňového subjektu nebola splnená podmienka ustanovená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že žalovaný resp. správca dane nezisťoval konkrétne s ktorými obchodnými partnermi nadviazal žalobca obchodnú spoluprácu už v roku 2009 a s ktorými až na základe zmluvy o sprostredkovaní v roku 2013. Podľa názoru krajského súdu táto námietka je irelevantná, pretože v rámci preverovaných spoločností vo všetkých prípadoch bolo zistené, že zo strany žalobcu išlo o dlhodobé obchodné vzťahy, ktoré boli uzavreté bez akýchkoľvek spoluúčastí spoločností AA Logistic, s. r. o., a teda v žiadnom preverovanom prípade sa vzťah sprostredkovania spoločnosťou AA Logistic, s. r. o. nepreukázal.
Krajský súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru alebo služieb, pričom len formálna existencia faktúry nemôže byť predpoklad na odpočítanie dane, resp. zaúčtovanie si tejto faktúry do výdavkov, ktoré spočívali vo vyplatení provízie pre sprostredkovateľa.
Krajský súd konštatuje, že zo strany daňového subjektu, resp. z vykonaných dôkazov, nebol zistený žiadny relevantný dôkaz o tom, že zoznam odberateľov alebo dodávateľov poskytnutý spoločnosťou T- ZONE, s. r. o. v období od roku 2009 do 2012 bol v roku 2013 rozšírený a doplnený o ďalšie subjekty, teda obchodných partnerov, čím by bol naplnený predmet zmluvy, na ktorú sa faktúry, ktoré boli predmetom uplatneného nároku odvolávajú. Spoločnosť AA Logistic, s. r. o. predmet zmluvy, na ktorú sa faktúra odvoláva nenaplnila a nevznikol jej teda nárok na sprostredkovateľskú províziu, čím teda nemohol žalobca túto sprostredkovateľskú províziu zaúčtovať do svojich nákladov ako nákladovú položku.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko u žalovaného sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočnom prípade, ktorý však v danej veci súd nevzhliadol.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).