Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/105/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Ľ. H., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXX/XX, O., proti odporcom: 1/ MUDr. Tibor Ďurian, bytom Jána Kollára 551/21, Kremnica, 2/ Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya, so sídlom Čsl. armády 236/139, Kremnica, IČO: 00 606 987, v konaní o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka od odporcov 1/ a 2/ zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 50.000,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy tvrdiac, že v roku 1981 jej bolo ako sedemnásťročnej vykonané bez jej súhlasu na psychiatrii v Kremnici umelé prerušenie tehotenstva.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť popierajúc, že by k navrhovateľkou uvedenému zákroku došlo. Navrhovateľka nebola v roku 1981 hospitalizovaná v ich nemocnici, jediná hospitalizácia bola v roku 1984, no dokumentácia vzhľadom na 20 ročnú archivačnú dobu nie je dostupná. Poukázali na to, že navrhovateľka bola v rokoch 1995 až 2002 v ich ambulantnej psychiatrickej starostlivosti a preto navrhli, aby bol preskúmaný jej duševný stav.

Súd po vypočutí navrhovateľky, odporcu 1/, ktorý ako riaditeľ je štatutárnym zástupcom odporcu 2/ a po vypočutí svedka N. Š. a oboznámení listinných dôkazov vrátane správy psychiatričky MUDr. Štrbianovej nemal preukázané, že by zo strany odporcov 1/ a 2/ došlo k navrhovateľkou tvrdenému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti.

V roku 1981 Občiansky zákonník v ust. § 11 určoval, že občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy. Občianskoprávne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby (občana) boli upravené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka tak, že má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa následky týchto zásahov odstránili. Súd mohol tiež rozhodnúť, aby sa dalo primerané zadosťučinenie.

Rovnako ako podľa súčasnej právnej úpravy ochrany osobnosti v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (odlišnej len v tom, že namiesto pojmu „občan“ používa klasické označenie fyzická osoba) boli (a sú) predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti a teda aj predpokladmi použitia občianskoprávnych sankcií podľa § 13 neoprávnený zásah do niektorého z čiastkových práv spojených s osobnosťou fyzickej osoby, spôsobilosť zásahu ohroziť

alebo narušiť právo na ochranu osobnosti dotknutej fyzickej osoby a príčinná súvislosť medzi nimi. Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa popri neoprávnenom zásahu nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, pôvodca zásahu je zodpovedný bez ohľadu na to, či ho zavinil alebo nie. Za neoprávnený zásah právna teória aj súdna prax považujú taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym, platným právom.

V prípade, ak je pôvodcom zásahu fyzická osoba vykonávajúca úlohy, ktorými bola poverená v rámci činnosti právnickej osoby, právna teória aj súdna prax analogickou aplikáciou ust. § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne uzavrela, že za takýto zásah nezodpovedá sama fyzická osoba ale osoba právnická (t.j. organizácia v zmysle § 421 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991).

Súd preto musel už len z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 1/, ktorý bol podľa svojej výpovede v roku 1981 sekundárnym lekárom na psychiatrii v Kremnici, návrh voči nemu zamietnuť. Odporca 2/ nezodpovedá za navrhovateľkou tvrdený zásah, lebo ako lekár bol osobou poverenou plnením úloh v rámci „organizácie“.

Vykonanými dôkazmi sa však nepreukázalo, že by bol v roku 1981 vykonaný zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky a už vôbec nebolo preukázané, že sa jednalo o zásah neoprávnený.

Ani zo správy psychiatričky MUDr. Anny Štrbianovej ani z výpovede svedka Š., ktorý mal byť podľa navrhovateľky otcom jej nenarodeného dieťaťa nevyplynulo, že navrhovateľka v roku 1981 podstúpila umelé prerušenie tehotenstva. Podľa správy menovanej psychiatričky sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky nenachádza žiaden záznam o takomto zákroku zo rokov 1981, resp. 1982 a svedok Š. uviedol, že o skutočnosti, že mala byť navrhovateľka v tom čase tehotná doteraz vôbec nevedel a dozvedel sa to od nej iba nedávno, kedy ho navštívila v súvislosti s týmto konaním.

I keď z vykonaných dôkazov - výpoveď svedka, nepriamo aj vyjadrenia odporcu 1/ a lekárskej správy z roku 1983 (č.l. 6 spisu) - vyplýva (keď zdravotná dokumentácia navrhovateľky z toho obdobia nie je k dispozícii), že navrhovateľka zrejme bola skutočne v okolo roku 1981 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Kremnici, žiaden dôkaz nepreukazuje, že navrhovateľka tam podstúpila aj nedovolené prerušenie tehotenstva.

Súčasne súd poukazuje na právnu úpravu umelého prerušenia tehotenstva platnú v tom čase - zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti. Podľa § 2 cit. zákona platilo, že tehotnosť možno umele prerušiť len so súhlasom tehotnej ženy a po predchádzajúcom povolení; ak je tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo pre duševnú poruchu vôbec neschopná obstarávať svoje veci sama, možno jej súhlas nahradiť súhlasom jej zákonného zástupcu. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona platilo, že o povolení umelého prerušenia tehotnosti rozhodovala na žiadosť tehotnej ženy (jej zákonného zástupcu) komisia na to zriadená.

Z uvedeného je zrejmé, že o nedovolené prerušenie tehotenstva (a teda neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti) mohlo z hľadiska práva platného v tom čase ísť len vtedy, keď nebol daný súhlas dotknutej ženy, resp. v určených prípadoch jej zákonného zástupcu, pričom z výpovede samotnej navrhovateľky (č.l. 87 spisu), ktorá v tom čase ešte nebola plnoletou vyplynulo, že práve jej matka ako zákonná zástupkyňa bola o danej veci informovaná.

Už len záverom treba poukázať na skutočnosť, že súd musel návrh voči odporcovi 1/ zamietnuť už aj preto, že podľa verejne dostupného registra organizácii odporca 1/ ako právnická osoba (príspevková organizácia) vznikol dňa 01.01.1991 teda dávno potom, ako mal byť navrhovateľkou tvrdený zákrok uskutočnený a ničím nebolo preukázané, že odporca 1/ je právnym nástupcom „psychiatrie v Kremnici“, na ktorej mal byť zásah v roku 1981 vykonaný.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie navrhovateľkou označené dôkazy - výsluch matky N. Š. a manželky odporcu 1/.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu nepožadovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.