Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/19/2013

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej G., o zaplatenie 177,57 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Vedľajšie účastníctvo Združenia na podporu práv spotrebiteľov, občianskeho združenia, so sídlom Bratislava-Ružinov, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, v konaní popri žalovanej j e n e p r í p u s t n é.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Vracia žalobkyni súdny poplatok 9,80 eur a na jeho vrátenie upravuje Slovenskú poštu, a. s.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na trovách konania 6,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 21. 1. 2013 domáhala na žalovanej zaplatenia 177,57 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 1. 7. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.

Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že so žalovanou uzavrela zmluvu o pripojení č. A4283274, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičala žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 89,99 eur vyfakturovaných jej v období 2011/2 - 2011/5. Na jej pokus o pokonávku z 16.6.2011 reagovala iba čiastočnou úhradou vo výške 43,86 eur.

Okrem zaplatenia sumy 46,13 eur za poskytnuté služby sa na žalovanej domáha zaplatenia aj sumy 131,44 eur, a to titulom nároku na náhradu škody, ktorá jej vznikla odpredaním mobilného telefónu zn. Samsung SGH-J700. Suma 131,44 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Škodu jej žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti jeho trhovej cene tak, že podpisom Dodatku k zmluve sa zaviazala používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doba viazanosti) a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Náhrady škody sa domáha v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým súd dohodnutú výšku zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie označil za neprijateľnú podmienku. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka je ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Žalovaná v Dodatku k zmluve vyhlásila, že si

je vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu, že sa zaviazala užívať jej služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by jej spôsobilo škodu (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny). Okrem škody za akciový telefón jej vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vždy vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky. Tieto ďalšie škody si neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Práve z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón bola dojednávaná paušalizovaná zmluvná pokuta. Žalobou sa domáha na žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11, bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, tzn. počnúc 1. 7. 2011.

Po podaní žaloby 5. 4. 2013 podaním z 2. 4. 2013 oznámilo svoj vstup do konania do procesného postavenia vedľajšieho účastníka popri žalovanej Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Bratislava-Ružinov, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, a to s poukazom na § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase doručenia oznámenia o vstupe, tzn. 5. 4. 2013 (ďalej Občiansky súdny poriadok) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V prejednávanej veci po poučení účastníkov súdom o procesnom práve (§ 5 Občianskeho súdneho poriadku) vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva predmetného združenia, žalobkyňa podaním doručeným súdu 4. 7. 2013 oznámila, že proti vstupu združenia nemá námietky. Žalovaná v svojej výpovedi na tunajšom súde 27. 8. 2013 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby združenie vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na jej strane.

Podľa § 93 ods. 3 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku doručením oznámenia združenia o vstupe do konania vedľajšie účastníctvo tohto združenia v konaní na strane žalovanej vzniká, a to priamo zo zákona. Nakoľko v prejednávanej veci žalovaná v týmto vedľajším účastníctvom nesúhlasila, bolo povinnosťou súdu v zmysle § 93 ods. 2 vety druhej Občianskeho súdneho poriadku zaoberať sa otázkou prípustnosti tohto vedľajšieho účastníctva .

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Uznesením z 29. 1. 2014, sp. zn. Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietlo návrh Okresného súdu Brezno na začatie konania o súlade § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

V odôvodnení uznesenia uviedlo, že súdy sú v konaní povinné postupovať tak, aby zabezpečili spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 Občianskeho súdneho poriadku). Sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov žiadnej osoby vrátane účastníkov konania (§ 2 Občianskeho súdneho poriadku). V konaní súd postupuje i bez ďalších návrhov účastníkov (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a je oprávnený vyzvať účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu týkajúcom sa postupu konania a vedenia konania (§ 101 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Skonštatovalo, že teda má konajúci súd odôvodnené pochybnosti, že vstup vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských veciach je vedený len so zámerom zhromažďovať osobné údaje o účastníkoch konania bez ich súhlasu, s poukazom na povinnosť dbať na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb, nič mu nebráni, aby účastníka konania, o ktorého ochranu základného

práva na súkromie ide, vyzval na vyjadrenie, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorým by sa mala stať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Súd je totiž v zmysle § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oprávnený poučovať účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane práva navrhnúť rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku. Platná právna úprava civilného súdneho procesu preto umožňuje súdom ústavne konformnú aplikáciu § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ právna norma nie je interpretovaná izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými právnymi normami aplikovateľnými v civilnom procese. Podľa názoru ústavného súdu tak napadnutá právna úprava je ústavne konformná s obsahom základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Z uvedeného uznesenia teda vyplýva, že v prípadoch, kedy do konania na strane účastníka vstupuje ako vedľajší účastník právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je v záujme zabránenia porušovania ústavných práv tohto účastníka zaručených čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky namieste vyžadovať jeho súhlas s takýmto vstupom.

Uznesenie nepriamo poukazuje na to, že pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžaduje súhlas účastníka popri ktorom má vystupovať vedľajší účastník s týmto vstupom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, keď novelou ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1. 1. 2015 upravil, že súčasťou oznámenia spotrebiteľského združenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Uvedené ustanovenie sa síce na toto konanie nevzťahuje, avšak dôvod (ochrana uvedených ústavných práv žalovaného), pre ktorý došlo k tejto úprave, vyžadovanie súhlasu so vstupom plne odôvodňuje aj v tej dobe.

Rovnako z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. 6. 2008 sp. zn. vyplýva, že predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uvádza, že z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, kedy môže vedľajší účastník do konania vstúpiť, pričom jedným zo základných predpokladov, aby mohol vstúpiť do konania z vlastnej iniciatívy je to, aby s tým účastník na koho strane má vstúpiť s jeho vstupom ako vedľajšieho účastníka súhlasil.

Vzhľadom na uvedené súd vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Združenia na podporu práv spotrebiteľov, občianskeho združenia, so sídlom Bratislava-Ružinov, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, v prejednávanej veci je neprípustné.

V priebehu konania pred prvým pojednávaním žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu 18. 8. 2015 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania. Späťvzatie žaloby odôvodnila tvrdením, že žalovaná jej po podaní žaloby uhradila dlžnú istinu. Súčasne oznámila, že požaduje náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.

V prejednávanej veci žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním. Preto súd rešpektoval tento jej dispozitívny úkon so žalobou a konanie zastavil.

Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o súdnych poplatkoch) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania sa vráti, ak sa konanie zastavilo pred prvým pojednávaním. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa § 1, sa poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch ak sa má vrátiť poplatok súd zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ktoré poplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd súčasne so zastavením konania vo veci rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobkyňou za podanú žalobu v celkovej výške 16,50 eur, po jeho krátení o zákonom stanovenú výšku 6,70 eur. Na vrátenie súdneho poplatku súd upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a. s.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prejednávanej veci žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná jej po podaní žaloby uhradila žalovanú istinu. Žalobkyňa teda z procesného hľadiska žalobu podanú dôvodne zobrala späť pre správanie žalovanej. Preto žalobkyni prislúcha právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie svojho práva v tomto konaní.

Súd žalobkyni priznal náhradu požadovaného súdneho poplatku za žalobu, avšak iba v časti, ktorá nebola predmetom vrátenia podľa výroku III. uznesenia, tzn. vo výške 9,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).