Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/931/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D. R. D., zastúpená O. U. S.. S. A., S.. J. Z., C. XXXX/X, T. proti odporcom: 1/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K.l. D. I., nar. XX.XX.XXXX, 3/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja trvale bytom B.. XXX/XX, D. R. D., zastúpení S.. K. Z., advokátkou so sídlom v D. R. D., O. H. XX, o zaplatenie 3.045,18 eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10. júla 2014, č.k. -51, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými bol voči odporcom 1/ - 3/ zamietnutý návrh na zaplatenie 1.389,66 eur a návrh na zaplatenie 137,98 eur, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol osobitne voči každému odporcovi nárok na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom (výroky I. až III.), o ďalších peňažných nárokoch konanie z dôvodu späťvzatia zastavil (výroky IV. až VI.) a samostatným výrokom VII. odložil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Zamietavými výrokmi rozhodol o návrhu navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.014,30 eura z titulu pôžičky poskytnutej odporkyni 3/ a neskôr zomrelému synovi navrhovateľky ako manželovi odporkyne 3/ a otcovi odporcov 1/ a 2/ ( ďalej poručiteľ ). Ďalej bolo zamietavými výrokmi rozhodnuté o návrhu na zaplatenie sumy 1.389,66 eura z titulu nákladov na bývanie, ktoré za byt odporkyne 3/ a poručiteľa platila navrhovateľka. Napokon bolo zamietavými výrokmi rozhodnuté o návrhu na zaplatenie sumy 137,98 eura uplatnenej z titulu zdravotného poistenia plateného navrhovateľkou za poručiteľa.

Nárok na zaplatenie 1.014,30 eura uplatnený z titulu pôžičky zamietol okresný súd z dôvodu premlčania podľa § 107 OZ, pretože právny titul tohto plnenia zo strany navrhovateľky nebol preukázaný a ako vrátenie bezdôvodného obohatenia bol tento nárok v čase podania návrhu premlčaný.

Zaplatenie sumy 1.389,66 eura uplatnenej z titulu navrhovateľkou vykonaných platieb spojených s užívaním bytu poručiteľa a odporkyne 3/ v období od júna 2012 do januára 2013 zamietol okresný sud s odôvodnením, že nebolo preukázané, či skutočne navrhovateľka uhradila uvedenú sumu za poručiteľa a ani okolnosti týchto úhrad, z ktorých by bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že úhrady zo strany navrhovateľky neboli jej darom svojmu synovi, ale že boli takým plnením, ktoré by bol on a odporkyňa 3/ povinní vrátiť navrhovateľke či už z titulu bezdôvodného obohatenia, alebo z titulu pôžičky poskytnutej zo strany navrhovateľky. Doklady o úhradách nepreukazujú, že úhrady realizovala navrhovateľka a už vôbec nie to, na základe akého právneho dôvodu boli tieto prostriedky poskytnuté poručiteľovi. Z príjmových dokladov spoločnosti D. podľa okresného súdu vyplýva, že uvedené sumy boli prijaté od

poručiteľa a nie od navrhovateľky. Rovnaké dôvody viedli okresný súd aj k zamietnutiu návrhu na zaplatenie 137,98 eura uplatneného z titulu platieb zdravotného poistenia vykonaných navrhovateľkou v prospech poručiteľa. Ani tu nemal okresný súd za preukázané, že tieto platby hradila za poručiteľa navrhovateľka ako ani to, z akého právneho dôvodu tak mala urobiť. V tejto časti založil okresný súd svoje rozhodnutie na ustanovení § 451, § 454, § 470 ods. 1 a § 657 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu, a to v časti o zamietnutí návrhu na zaplatenie 1.389,66 eura a zaplatenie 137,98 eura podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu v tejto časti vyhovieť. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že dôvodnosť uvedených nárokov nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno. Za rozhodujúce považovala, že to bola práve ona kto predložil doklady o platbách a v konaní nikto netvrdil, že by tieto platby vykonal niekto iný než navrhovateľka. Ohľadom dokladov o platbách zdravotného poistenia poukázala aj na to, že sú vypísané jej písmom. I keď z písomných dôkazov vyplýva, že platby sú na meno poručiteľa, toto nemohlo byť inak, pretože ich platcom boli vlastníci bytov, teda poručiteľ a odporkyňa 3/. Pretože poručiteľ bol ekonomicky slabý a odporcovia pripustili, že oni predmetné platby neplatili, je zrejmý záver, že tak robila navrhovateľka. Táto platila nielen platby za byt, ale aj výživné, ktoré nebol schopný platiť poručiteľ, čo bolo odporcom veľmi dobre známe. Navrhovateľka zdôraznila, že platby za byt neboli vykonávané len v prospech poručiteľa, ale aj v prospech odporkyne 3/ ako spoluvlastníčky predmetného bytu. V tejto súvislosti považovala za potrebné zodpovedať, z akého právneho titulu vykonávala navrhovateľka tieto platby za odporkyňu 3/. Za dôležité považovala, že predmetné platby hradila za nich a boli platbami majúcimi právny režim BSM. Navrhovateľka uviedla, že nemala žiaden právny dôvod platiť akékoľvek platby za syna alebo za odporkyňu 3/ a napriek tomu tieto platby realizovala. To, že navrhovateľka tvrdí, že predmetné platby platila a súčasne sama predkladala potvrdenia o ich vykonaní, niektoré vypísané jej písmom, je podľa nej jednoznačný dôkaz o tom, že platby zaplatila, hoci na to nemala žiaden právny dôvod. Preto toto plnenie bolo z jej strany plnením bez právneho dôvodu, ktoré dôvodne žiada späť od odporcov.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že konanie iba dokladuje negatívny vzťah navrhovateľky k vlastným vnúčatám a ich matke, no po právnej stránke sa jedná o zjavne nedôvodné nároky. Poukázali na to, že aj v späťvzatej časti ohľadom pohrebných trov nemali nikdy problémy sa na ich úhrade podieľať. Navrhovateľka však ani úmrtie poručiteľa neoznámila a nechcela aby sa odporcovia podieľali na príprave pohrebu. Poukázali na to, že počas období, za ktoré vykonala navrhovateľka úhrady za byt a platby do zdravotnej poisťovne, byt užíval iba poručiteľ. Všetky platby boli vykonané v jeho mene. Pokiaľ by navrhovateľka skutočne vykonávala platby za poručiteľa a chcela, aby jej ich vrátil, mala mu dať podpísať zmluvu o pôžičke.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje navrhovateľka vo svojom odvolaní dôvod na odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Základným skutkovým predpokladom nároku navrhovateľky na žalobou požadované plnenia je skutočnosť, že to boli práve prostriedky navrhovateľky, ktoré boli použité na úhrady spojené s užívaním bytu a zdravotné poistenie poručiteľa. V tomto spočíva základné skutkové zistenie rozhodujúce pre posúdenie uplatnených nárokov, a to bez ohľadu na právny titul podľa ktorého by tieto plnenia patrili navrhovateľke späť. Rozhodujúce nie je kto fakticky platby realizoval, ale koho prostriedky boli na tieto

platby použité. Tieto dve okolnosti je potrebné dôsledne rozlišovať. V otázke osoby fakticky realizujúcej platby by mohol obstáť záver, že touto osobou bola navrhovateľka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v rozhodnom období bol poručiteľ v ťaživej životnej situácii, kedy bolo z jeho strany problematické dostáť aj plneniu bežných povinností spojených s úhradami bývania či zdravotného poistenia. Je potom pochopiteľné a nie neštandardné, že v tejto situácii sa mu dostalo pomoci od jeho matky, a to aj v podobe realizácie úhrad platieb bývania, či zdravotného poistenia. Samotná skutočnosť, že tieto platby vykonala navrhovateľka však nie je dostatočným dôkazom, že na ne boli použité práve jej prostriedky.

Sama navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že nebohému synovi pomáhali celá rodina, aj bratia, pretože svoje záväzky nemal z čoho platiť. V konaní nebolo zistené ani navrhovateľkou tvrdené, že by žiadala, či aspoň očakávala od poručiteľa vrátenie peňazí ktoré boli použité na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu a úhradu zdravotného poistenia. Tieto nároky uplatnila až po jeho smrti. Z uvedeného vyplýva záver, že prípadná finančná pomoc, ktorá bola nielen od navrhovateľky poskytnutá poručiteľovi, nebola poskytnutá s tým, že by bolo očakávané či aspoň predpokladané jej vrátenie zo strany poručiteľa. Takáto pomoc najbližším príbuzným v ich ťaživej životnej situácii, teda aj finančná pomoc bez nároku na jej finančné vrátenie napokon zodpovedá aj najbližším rodinným vzťahom. Tie nefungujú na právne nárokovateľnom vrátení pomoci ale na nezištnej podpore zo strany tých, ktorí pomôcť môžu, tomu, kto pomoc potrebuje. Takúto pomoc poskytla nepochybne aj navrhovateľka svojmu synovi, keď za jeho života jej vrátenie prirodzene nežiadala.

Akékoľvek prostriedky poskytnuté navrhovateľkou poručiteľovi na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu a na úhradu zdravotného poistenia, je tak potrebné vnímať v prvom rade ako jej podporu synovi bez vedomia právneho nároku na vrátenie, teda v podstate ako dar. Následné použitie týchto prostriedkov poskytnutých poručiteľovi na jeho výdavky tak nebolo už použitím prostriedkov navrhovateľky, ale použitím prostriedkov patriacich poručiteľovi. Tento záver potom predstavuje vyššie uvedené rozhodujúce skutkové východisko, ktoré neumožňuje priznať navrhovateľke ňou požadované plnenia.

Rozhodnutie okresného súdu bolo preto v napadnutej časti vecne správne a krajský súd ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd (§ 224 ods. 4).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .