Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-19-2015.pdf
PDF · 107.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 371, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Miroslav Vilím, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi SATIM, s.r.o., IČO: 45 695 598, so sídlom vo Vysokej pri Morave, Robotnícka 456/24, o zaplatenie 114,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,29 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,32 Eur od 28.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 107,65 Eur od 17.09.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3,32 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 16.04.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,29 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. J. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Na základe predmetnej zmluvy došlo k dodávke pitnej vody a odvádzaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste L., L., preto navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry za poskytnuté služby a vyúčtoval vodné a stočné faktúrou č. 111126797 zo dňa 08.04.2011 splatnou dňa 26.04.2011 na sumu 137,20 Eur, zmluvná pokuta 3,32 Eur, neuhradená vo výške 3,32 Eur a faktúrou č. 111168749 zo dňa 31.08.2011 splatnou 16.09.2011 na sumu 107,65 Eur, zmluvná pokuta 3,32 Eur, spolu 110,97 Eur. Odporca pohľadávku v sume 114,29 Eur navrhovateľovi neuhradil. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z fakturovanej sumy za každý deň omeškania.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 18Rob/96/2014-22 zo dňa 4.11.2014, ktorý však uznesením č. k. 10Cb/19/2015-26 zo dňa 20.04.2015 podľa § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 19.08.2015, pretože ide o drobný spor, a to rozsudkom podľa bez nariadenia pojednávania z dôvodov uvedených súdom nižšie. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 03.08.2015.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako odberateľ uzatvorili Zmluvu č. J. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, a to pre odberné miesto L., L.. Predmetom zmluvy bol podľa čl. I. záväzok navrhovateľa ako dodávateľa pre odporcu ako odberateľa opakovane uskutočňovať : dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd z povrchového odtoku, odvádzanie a čistenie odpadových vôd z iných zdrojov. Podľa čl. III. sa odberateľ zaviazal dodávateľovi za odobratú vodu z verejného vodou platiť dohodnuté vodné a za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou stočné za podmienok uvedených vo Všeobecných zmluvných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, ktorú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. ( č.l. 8-9 spisu)
Podľa článku II. Všeobecných zmluvných podmienok dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd cena dodanej pitnej vody, cena odvedenej odpadovej vody a ceny ostatných služieb a plnení je stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Dodávateľ sa zaviazal zverejniť platné ceny tovarov a služieb, ktoré podliehajú cenovej regulácii, ako aj podmienky ich dodávky alebo poskytovania spôsobom a v lehotách ustanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví na svojej internetovej stránke www.bvsas.sk <http://www.bvsas.sk>. Podľa článku II bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok sa účastníci na platení vodného stočného na základe dodávateľom vystavených faktúr v podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacie obdobie, zmluvne dohodnutým obdobím bolo ročné vyúčtovacie obdobie.
Podľa článku VII bod 1 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok si dodávateľ a odberateľ dohodli povinnosť odberateľa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,32 Eur, ak v lehote splatnosti nezaplatil akúkoľvek splatnú faktúru vystavenú v zmysle zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok. ( č.l. 13-14 spisu)
Faktúrou č. 111168749 zo dňa 31.08.2011 splatnou 16.09.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi vodné a stočné sumou 107,65 Eur. ( č.l. 10 spisu) Faktúrou č. 111126797 zo dňa 08.04.2011 splatnou dňa 26.04.2011 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi vodné a stočné sumou 137,20 Eur. ( č.l. 12 spisu)
Z upomienky zo dňa 28.06.2011 súd zistil, že odporca neuhradil faktúru č. 111126797 zo dňa 08.04.2011 splatnú dňa 26.04.2011 v lehote jej splatnosti.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ním upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 15 ods. 7 písm. b) zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu
Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vlastník verejnej kanalizácie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
Podľa § 28 ods. 3 zák.č. 442/2002 Z.z., za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Podľa § 28 ods. 5 zák.č. 442/2002 Z.z., právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
Podľa § 28 ods. 6 veta prvá zák.č. 442/2002 Z.z., za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.
Podľa § 28 ods. 8 zák.č. 442/2002 Z.z., právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Podľa § 28 ods. 9, 10 zák.č. 442/2002 Z.z., vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu 1a množstva odvedenej odpadovej vody.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 365 Obchodného zákonník neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2011, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v plnom rozsahu len v časti istiny a zmluvnej pokuty.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná zmluva, na základe ktorej navrhovateľ dodával a odporca využíval služby navrhovateľa, keď sa zaviazal uhrádzať pravidelné faktúry za odvádzanie a čistenie odpadovej vody na základe platného cenníka. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca cenu vodného a stočného vyúčtovanú faktúrou č. 111126797 zo dňa 08.04.2011 splatnou dňa 26.04.2011 odporcovi uhradil plnou sumou 137,20 Eur v omeškaní, čo vyplýva z predloženej upomienky. Cenu vodného a stočného vyúčtovanú faktúrou č. 111168749 zo dňa 31.08.2011 splatnou 16.09.2011 na sumu 107,65 Eur odporca neuhradil. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi titulom pohľadávky na službách sumu vo výške 107,65 Eur.
Navrhovateľ ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3,32 Eur za omeškanie s úhradou faktúry č. 111126797 a vo výške 3,32 Eur za omeškanie s úhradou faktúry č. 111168749. Zmluvná pokuta je upravená v § 540 až 545 Občianskeho zákonníka a v § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Oba zákonníky upravujú zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, musí vyplývať za porušenie akej konkrétnej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi dohodnutá v písomnej forme, bola dojednaná za konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti, ktorým je nezaplatenie akejkoľvek splatnej faktúry vystavenej v zmysle zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok v lehote splatnosti, výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá určite a zrozumiteľne jednorázovou sumou 3,32 Eur. Súd považoval
zmluvnú pokutu za primeranú zabezpečovanej povinnosti. Nakoľko mal súd za preukázané porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, ako aj platné dojednanie zmluvnej pokuty, súd nárok navrhovateľa v sume 6,64 Eur ( 2 x 3,32 Eur) posúdil ako dôvodný. Keďže dohoda o zmluvnej pokute medzi účastníkmi bola konštruovaná ako zmluvná povinnosť odberateľa bez osobitnej povinnosti jej uplatnenia dodávateľom ďalším právnym úkonom, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla pre odberateľa prvým dňom omeškania s úhradou faktúry a v omeškaní so zaplatením zmluvnej pokuty je teda dňom nasledujúcim.
V časti uplatneného príslušenstva súd dospel k záveru, že je nárok dôvodný len v časti. Platná právna úprava úroku z omeškania v obchodno-záväzkových vzťahoch favorizuje dohodu účastníkov o výške úroku z omeškania pred zákonnou úpravou. Povinnosť platiť úrok z omeškania je konštruovaná ako zákonná povinnosť a nárok na úroky z omeškania vzniká už samotným omeškaním s plnením peňažného záväzku bez ohľadu na to, či veriteľ nárok uplatní osobitným právnym úkonom. V prípade uplatnenej výšky úroku z omeškania navrhovateľ uplatnil pre prípad omeškania odberateľa s úhradou faktúry v dohodnutej lehote úrok z omeškania zo sumy 3,32 Eur vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 27.04.2011 do zaplatenia a zo sumy 110,97 Eur vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 17.09.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ však dojednanú výšku úroku z omeškania presahujúcu výšku stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom ničím nepreukázal, súd nezistil navrhovateľom tvrdenú dojednanú výšku úroku 0,05 % denne ani z predloženej zmluvy a ani zo všeobecných zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,32 Eur od 28.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 107,65 Eur od 17.09.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3,32 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh v časti uplatneného príslušenstva ako nedôvodný zamietol. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej sadzby ECB v čase vzniku omeškania, teda : prvým dňom omeškania s plnením peňažného záväzku pri sume 107,65 Eur deň nasledujúci po splatnosti faktúry, pri oboch zmluvných pokutách dňom nasledujúcim po vzniku nároku na zmluvnú pokutu ( keď až prvým dňom omeškania s úhradou faktúry vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, teda v omeškaní s úhradou zmluvnej pokuty môže byť odberateľ až dňom nasledujúcim).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, 3 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. Návrh navrhovateľa bol dôvodný, navrhovateľ mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva, preto mu súd priznal voči odporcovi plnú náhradu trov konania, keď tieto trovy predstavujú z titulu zaplateného súdneho poplatku sumu 16,50 Eur a sumu 59,14 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia účtované poľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré si právny zástupca navrhovateľa uplatnil za 2 úkony právnej služby(prevzatia veci a príprava zastúpenia vo výške 16,60 Eur, návrh na súd vo veci samej vo výške 16,60 Eur, 2 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur, + 20% DPH, celkovo v sume 59,14 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).