Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu R. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J. F. R., J. X proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2019/9079 zo dňa 02.09.2019 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.11.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2019/9079 zo dňa 02.09.2019 (v ďalšom texte aj: „preskúmanie rozhodnutia žalovaného“), ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č.: SNl/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/55556-3 zo dňa 06.05.2019 (ďalej v texte aj: „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“ resp. „ rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorými mu nebol priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2019 podal na správnom orgáne prvého stupňa žiadosť o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, a v rámci správneho konania bol vydaný Komplexný posudok č. SNl/OPPNKŤZP/PČ/ SOC/2019/55681, č. z. 2019/168798 zo dňa 15.04.2019, v ktorom miera jeho funkčnej poruchy (v ďalšom texte aj : „MFP“) bola stanovená v rozsahu 70 % podľa prílohy č. 3, časti VII, bod 3, písm. a/ o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP“), preto sa v zmysle označeného zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (v ďalšom texte aj: „ŤZP“). Žalobca v žalobe namietal záver správneho orgánu prvého stupňa, že nemá sociálne dôsledky pri prekonávaní bariér v domácom prostredí a dokáže sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať a zabezpečovať si sebaobsluhu. Tvrdil, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP ako osoba s ŤZP má na požadovaný peňažný príspevok nárok. Z uvedeného dôvodu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie odôvodnené tým, že komplexným posudkom mu bola vzhľadom na praktickú hluchotu stanovená MFP v rozsahu 70 % a v oblasti mobility má odborným lekárom reumatológom zdokumentované postihnutie členkov, kolenných kĺbov, bedrových kĺbov, pripúchanie zápästia kĺbov rúk, čo súvisí s chronickým reumatologickým zápalovým ochorením. Následkom takéhoto stavu nedokáže sám z vane vystúpiť, a ani do nej vstúpiť. Druhostupňový správny orgán, t.j. žalovaný opätovne posúdil jeho odkázanosť na požadovanú formu kompenzácie a dňa 06.08.2019 bol vydaný lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9104, podľa ktorého

je MFP 70 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, a to pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - obojstrannú hluchotu dospelých, podľa Fowlera viac ako 85 %. Na základe tohto lekárskeho posudku bol dňa 13.08.2019 vypracovaný komplexný posudok č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2019/9104, v ktorom žalobcovi okrem peňažného príspevku na kúpu pomôcky a peňažného príspevku na opravu pomôcky nebol navrhnutý žiadny peňažný príspevok, o ktorý žiadal. Práve na základe týchto skutočností žalovaný v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím podané odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru sa žalovaný v rozhodnutí, a ani v označenom komplexnom posudku zo dňa 13.08.2019 jeho odvolacími námietkami nezaoberal, a svoje rozhodnutie založil na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení zdravotného stavu a s ním spojených objektívnych a subjektívnych ťažkostí, z ktorých nesporne vyplýva potreba úpravy jeho domova, konkrétne kúpeľne tak, aby bola vaňa nahradená kabínkovým sprchovacím kútom. Zdôraznil, že peňažný príspevok na úpravu bytu mu prispeje na úhradu nákladov na prestavbu kúpeľne, ktorá je vzhľadom na jeho zdravotný stav nevyhnutná. Jeho aktuálny zdravotný stav (v súlade s odbornými vyjadreniami od reumatológa) výrazne zvyšuje riziko pádu z dôvodu závratov a nestability, čo by pre neho mohlo mať fatálne následky. Nahradením vane za kabínkový sprchovací kút bude pri osobnej hygiene samostatný a nebude odkázaný na pomoc inej osoby a výrazne sa zníži riziko aj jeho možných pádov.

2. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poukázal na to, že postupom a rozhodnutím administratívneho orgánu vo veci ním uplatneného nároku bolo porušené jeho právo na nezávislý spôsob života začlenením do spoločnosti zaručený v čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj právo na prístupnosť zaručené v čl. 9 označeného Dohovoru.

3. V závere správnej žaloby zhrnul, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a teda je aj v rozpore s , Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj konkrétnymi ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Práve z týchto dôvodov žiadal tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

4. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ zo dňa 02.09.2019 vyplýva, že týmto rozhodnutím na základe žalobcom podaného odvolania bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č.: SNl/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/55556-3 zo dňa 06.05.2019, ktorým žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Žalovaný pri svojom rozhodovaní, po preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu, ako aj spisového materiálu predloženého správnym orgánom prvého stupňa a po vydaní komplexného posudku zo dňa 13.08.2019 (podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy posudzovaného stanovená na 70 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, časti VII.3.a pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie - obojstrannú hluchotu dospelých - praktickú hluchotu podľa Fowlera viac ako 80 %) a po vykonaní sociálnej posudkovej činnosti dňa 26.06.2019 dospel k záveru, že posudzovaný nespĺňa kritéria požadované § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a nie je odkázaný na úpravu bytu. Žalovaný argumentoval, že žalobca býva v bytovom dome a je poberateľom starobného dôchodku. V domácom prostredí sa pohybuje samostatne, bez opory a vo vonkajšom prostredí sa pohybuje za pomoci inej fyzickej osoby. Podľa vyjadrenia žalobcu tento trpí závratmi a z tohto dôvodu nezvláda dlhšiu chôdzu. Jeho orientačná schopnosť je z dôvodu obojstrannej hluchoty narušená. Používa načúvací aparát, ktorý dobre koriguje poruchy sluchu. Žalobca pritom žiadal o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu - kúpeľne, konkrétne žiadal o odstránenie umakartového jadra, vymurovanie priečok kúpeľne a zriadenia kabínkového sprchovacieho kúta. Osobnú hygienu si toho času vykonáva vo vani, pričom mu robí problém predovšetkým vychádzanie z vane. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že posudzovanie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP v zmysle zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára. Posudkový lekár ústredia sa vo vypracovanom lekárskom posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa žalobca lieči a tieto zhodnotil v zmysle prílohy č. 3 označeného zákona. V závere uviedol, že žalobca je 62-ročný muž s postihnutím zmyslového orgánu

- sluchu, podmieňujúcim určenú MFP. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnosticko - funkčnom hodnotení uvedené (ide o poruchu chrbtice bez

dokumentovanej adekvátnej liečby ortopédom, rehabilitačným lekárom a neurológom od posledného posúdenia v roku 2016, závraty s hučaním v ušiach neboli objektivizované poruchou vestibulárneho ústroja a nebola dokumentovaná porucha rovnováhy, ani porucha chôdze, nezápalové postihnutie kĺbov nepodmieňuje trvalú poruchu funkcie kĺbov, ani iných anatomických štruktúr a nepodmieňuje trvalé postihnutie výkonu práce horných a dolných končatín). U žalobcu sa jedná o viacpočetné zmeny oproti predchádzajúcim lekárskym posudkom úradu a ústredia. V dôsledku poškodenia zmyslovej funkcie, t.j. sluchu má žalobca deficit jedine v oblasti komunikácie a nemá deficit v oblasti mobility, orientácie a sebaobsluhy. Podľa posudkového lekára ústredia tak žalobca nespĺňa kritéria § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pretože je schopný prekonávať bariéry v exteriéri, aj v interiéri, vrátane vstupu do vane a výstupu z vane, bez potreby používanie akýchkoľvek pomôcok zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Na základe týchto skutočností preto sociálne dôsledky ŤZP u žalobcu ústredie v komplexnom posudku v oblasti mobility a orientácie nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom na úpravu bytu. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na to, že pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár ústredia vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii úradu, ako aj z prepúšťacej správy doloženej k odvolaniu, pričom zohľadnil aj všetky odborné lekárske nálezy, čo zachytil v lekárskom posudku zo dňa 06.08.2019 a v jeho záveroch.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.12.2019 k správnej žalobe opakovane zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie peňažného príspevku podľa § 14 ods. 5 v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 označeného zákona. Nejde o formálno

- právne posúdenie, ale o vysoko špecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Ďalej poukázal na to, že k námietkam uvedeným v správnej žalobe spracovala dňa 29.11.2019 stanovisko posudková lekárka žalovaného MUDr. Enikó Sedláková, podľa ktorej lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ zo dňa 06.08.2019 bol vypracovaný v súlade s § 11 zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a v požadovanej kvalite. Posudkový lekár žalovaného tak nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Lekársky posudok žalovaného v týchto intenciách zároveň spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, a je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa žalovaného správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože vychádza len z presvedčenia žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného (ako aj správneho orgánu prvého stupňa) došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. Bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými závermi vyplývajúcimi z predložených odborných lekárskych nálezov.

6. Žalovaný zároveň dal do pozornosti správnemu súdu, že žalobca v odvolaní zo dňa 24.05.2019 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa požiadal podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP o osobné posúdenie jeho zdravotného stavu, na základe čoho bol listom žalovaného z 25.06.2019 predvolaný na deň 09.07.2019, žalobca sa bez ďalšieho na posúdenie jeho zdravotného stavu nedostavil, preto námietka, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení zdravotného stavu je podľa žalovaného nedôvodná.

7. V závere vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.06.2012, podľa ktorého posúdenie MFP patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade odkázanosť na úpravu bytu. Obdobne žalovaný poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúcu z jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.03.2018 a sp. zn. zo dňa 30.01.2019. K namietanému porušeniu príslušných článkov , ako aj Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13.12.2006, ktoré mali byť dotknuté postupom a rozhodovacou činnosťou žalovaného, ako aj prvostupňovým správnym orgánom, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru ide iba o subjektívne tvrdenie žalobcu, ktoré nemá nijaký skutkový, a ani právny základ, a nedôvodí, na akom základe

žalobca došiel k takémuto záveru. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 06.02.2020 k správnej žalobe opakovane zdôraznil, že trvá na dôvodoch podanej správnej žaloby a s písomným vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nesúhlasí. Tak, ako v správnej žalobe tvrdil, že druhostupňový správny orgán sa v rozhodnutí, a ani v komplexnom posudku zo dňa 13.08.2019 nezaoberal jeho námietkami a svoje rozhodnutie založil na neúplnom a nedostatočnom vyhodnotení zdravotného stavu a s ním spojených objektívnych a subjektívnych ťažkostí, z ktorých nesporne vyplýva potreba úpravy bytu, konkrétne kúpeľne tak, aby vaňa bola nahradená kabínkovým sprchovacím kútom. K neúčasti na posudkovej kontrole zaujal stanovisko, že sa riadne vopred telefonicky ospravedlnil, pretože si nemohol zabezpečiť sprievodcu a sám autom nejazdí, a ani nechodí bez doprovodu.

9. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou písomne nevyjadril, a to napriek tomu, že výzva súdu v zmysle (spolu s rovnopisom repliky) bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 14.02.2020.

10. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o nariadenie pojednávania uplatnenou v správnej žalobe, ako aj v nej obsiahnutou žiadosťou o zabezpečenie audiokomunikačného systému na pripojenie bezdrôtového príslušenstva k načúvaciemu aparátu žalobcu v pojednávacej miestnosti, tak, aby mal žalobca možnosť komunikovať (požiadavka, ktorá vyplýva z repliky žalobcu zo dňa 06.02.2020), správny súd oznámil žalobcovi písomným podaním zo dňa 20.10.2022 (doručeným žalobcovi 20.10. 2022), že Krajský súd v Košiciach nedisponuje požadovaným technickým systémom, preto v prípade, ak trvá na prejednaní veci na pojednávaní, toto pojednávanie bude prebiehať za štandardných podmienok. Žalobca k uvedenému zaujal stanovisko podaním doručeným súdu dňa 21.10.2022, v ktorom oznámil, že za takejto situácie netrvá na nariadení pojednávania. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 25.10.2022 oznámil, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

11. Súd v konaní podľa a nasl. - preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v a , , , s prihliadnutím na obsah procesného stanoviska žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 21.10.2022 a v podaní žalovaného zo dňa 25.10.2022, posudzujúc neformálne správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

12. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd posudzuje neformálne a nie je viazaný žalobnými bodmi.

13. V tomto súdnom preskúmavacom konaní správny súd, a to na základe žalobcom podanej žaloby v sociálnych veciach, preskúmaval zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia administratívneho orgánu (t.j. žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktorých rozhodnutia v administratívnom konaní tvoria jeden celok), a to práve s ohľadom na tvrdenia žalobcu, že konečné rozhodnutie, ku ktorému dospel žalovaný, bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, administratívny orgán vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ktoré sú mu zaručené tak príslušnými ustanoveniami , zákonom o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ŤZP, ako aj Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný.

14. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

19. Podľa § 11 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

21. Podľa § 11 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

22. Podľa § 11 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

23. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

24. Podľa § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

25. Podľa § 12 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

26. Podľa § 12 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

27. Podľa § 12 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

28. Podľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.

29. Podľa § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.

30. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

31. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

32. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Z ustanovenia § 2 ods. 1 označeného zákona vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj finančný príspevok na úpravu bytu, s cieľom dosiahnuť jeho bezbariérovosť a zvýšiť tak schopnosť osoby s ŤZP premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa, alebo si zabezpečiť sebaobsluhu. Sociálnym dôsledkom ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

34. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že jeho obsahom je aj lekársky posudok č.: SN1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2019/55681 zo dňa 08.03.2019, na základe ktorého bol vypracovaný správnym orgánom prvého stupňa komplexný posudok č.: SN1/OPPNKŤZP/PČ/ SOC/2019/55681, č. z. 2019/168789 zo dňa 15.04.2019, ako aj lekársky posudok ústredia č. UPS/ US6/SSVODPPKPPKC2/2019/9104 zo dňa 06.08.2019, ktoré boli v plnom rozsahu premietnuté do komplexného posudku ústredia zo dňa 13.08.2019. Z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že miera

funkčnej poruchy (MFP - časť posudku B. Druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 z.č. ) u žalobcu bola stanovená v rozsahu 70 % podľa prílohy č. 3, časti VII.3.a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu - [VII. Poškodenie ORL orgánov (sluchový, rovnovážny orgán, dýchacie a hltacie orgány) a ďalšie ORL postihnutia] pre obojstrannú hluchotu dospelých - praktická hluchota podľa Fowlera viac ako 85 % so stanovenou mierou funkčnej poruchy v % - 70, keďže posudkoví lekári považovali za najzávažnejšie zdravotné postihnutie žalobcu práve obojstrannú hluchotu dospelých podľa Fowlera viac ako 85 %. Rovnako z týchto posudkov vyplýva, že žalobca sa lieči aj pre ďalšie ochorenia, a to: poruchy chrbtice - MFP 30 %, artropatie - ľahké formy - MFP 20 %, poruchy rovnováhy

- ľahké závraty s hučaním v hlave - MFP 20 %. Dané ochorenia však nemožno považovať za ŤZP, vzhľadom na to, že nedosahujú MFP najmenej 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. V zmysle § 2 ods. 3 zákona označeného zákona ŤZP je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobca mal iba tieto ochorenia, nemohol by byť považovaný za fyzickú osobu s ŤZP. Z lekárskych posudkov, ktoré sú vyššie označené zároveň vyplýva záver, že MFP u žalobcu nebola zvýšená o 10 % podľa § 12 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

35. Správny súd zdôrazňuje, že z lekárskych posudkov vyhotovených vo veci (úradu zo dňa 08.03.2019 a ústredia zo dňa 06.08.2019) rovnako vyplýva, že podľa doloženej zdravotnej dokumentácie ide o posudzovaného s diagnózou obojstranná hluchota dospelých, z ktorej mu nevyplývajú žiadne sociálne dôsledky, ktoré by ho obmedzovali v pohybe, pričom oblasť orientácie má kompenzovanú sprievodcom. Z lekárskych posudkov rovnako vyplýva, že žalobca nie je odkázaný ani na úpravu bytu, keďže bežné prekážky v domácnosti dokáže prekonávať. Je schopný samostatne komunikovať bez potreby pomoci inej osoby, dokáže sa sám orientovať, zabezpečovať si prepravu osobným motorovým vozidlom. Z lekárskych posudkov vyplýva, že pokiaľ ide o - oblasť mobility a orientácie - žalobca sa v domácom prostredí pohybuje samostatne, bez opory, vo vonkajšom prostredí sa pohybuje za pomoci inej fyzickej osoby. Jeho orientačná schopnosť je z dôvodu obojstrannej hluchoty narušená, avšak používa načúvací aparát, ktorý dobre koriguje poruchy sluchu. V dôsledku poškodenia zmyslovej funkcie - sluchu - nemá deficit v oblasti mobility a orientácie, a preto nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňa podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V oblasti komunikácie má žalobca v dôsledku obojstrannej hluchoty obmedzenú schopnosť prijímania informácií prostredníctvom sluchu. Sluchové postihnutie je korigované načúvacími aparátmi a špeciálneho zariadenia na prenos zvuku - doplnkového zariadenia k načúvaciemu aparátu (bezdrôtové príslušenstvo - Personal Audio Link, TV Link, Phone Link a diaľkový ovládač, ktoré využíva bezdrôtový prenos zvukového signálu do načúvacieho aparátu). S týmito pomôckami je schopný komunikovať samostatne, bez pomoci inej fyzickej osoby. V prípade, že uvedené pomôcky nemá, je pri kontakte so spoločenským prostredím odkázaný na pomoc inej osoby. Z lekárskeho posudku rovnako vyplýva, že posudzovaný aj napriek uvádzaným problémom nie je v oblasti komunikácie odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňa podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Posudkový lekár túto časť uzavrel s tým, že žalobca je naďalej odkázaný na používanie pomôcky (Personal Audio Link, TV Link, Phone Link a diaľkový ovládač), ktorá dostatočne kompenzuje jeho sociálne dôsledky. V dôsledku obojstrannej hluchoty je odkázaný na používanie načúvacieho aparátu na obe uši, ktoré sú kompenzovateľné peňažným príspevkom na kúpu pomôcky a peňažným príspevkom na opravu pomôcky. Pre potreby tohto súdneho preskúmavacieho konania je však podstatný záver vyplývajúci z komplexného posudku ústredia zo dňa 13.08.2019, že: „posudzovaný aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu nie je podľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaný na úpravu bytu - kúpeľne, nakoľko je schopný prekonávať bariéry v exteriéri aj v interiéri, vrátane vstupu a výstupu z vane, bez potreby používania akýchkoľvek pomôcok zo zdrojov verejného zdravotného poistenia“.

36. Vzhľadom na závery týchto lekárskych posudkov (či už úradu, ako aj ústredia) správne orgány vo svojich komplexných posudkoch nenavrhli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia u žalobcu kompenzovať peňažným príspevkom na úpravu bytu, pretože žalobca z dôvodu ŤZP nie je odkázaný na úpravu bytu, pretože bežné prekážky v domácnosti dokáže prekonávať, a preto správny orgán peňažný príspevok na úpravu bytu žalobcu nenavrhol. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ani ďalšie ochorenia, na ktoré sa lieči žalobca - poruchy chrbtice, artopatrie - ľahké formy, poruchy rovnováhy - nedosahujú zákonom stanovenú mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % a z týchto diagnóz zároveň žalobcovi nevyplývajú ani žiadne sociálne dôsledky, pretože na základe uvedených diagnóz by sa nepovažoval za fyzickú osobu s ŤZP.

37. V súvislosti s uplatnenými námietkami žalobcu, najmä pokiaľ sa týka neúplného a nedostatočného vyhodnotenia jeho zdravotného stavu, čím v podstate namieta odbornú spôsobilosť posudkových lekárov, správny súd poukazuje na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.06.2012, v ktorom bol vyslovený právny záver, že podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na príslušnú formu kompenzácie. Správny súd sa s týmto právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o ktorý sa opiera aj žalované rozhodnutie, plne stotožňuje a dodáva, že inak v prípade nerešpektovania právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sociálnych veciach by bolo rozhodovanie súdov nejednotné a svojvoľné. Žalovaný bol povinný vychádzať zo záverov lekárskeho a komplexného posudku posudkových lekárov, pretože mu to ukladá zákon. Rozhodnutie žalovaného je podmienené správnou úvahou, ktorá vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Do takéhoto hodnotenia dôkazov by súd mohol zasiahnuť len v prípade, keby rozhodnutie žalovaného odporovalo obsahu spisov alebo zásadám logického myslenia. Takéto pochybenia žalovaného v rámci správneho konania súdom zistené neboli.

38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

39. Správny súd, po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, má za to, že v danej veci neexistovali žiadne pochybnosti o správnosti diagnostického záveru ohľadom zdravotného stavu žalobcu, pričom obaja posudkoví lekári, či už posudkový lekár úradu, ako aj ústredia, dospeli k rovnakým diagnostickým záverom na základe lekárskych správ predložených žalobcom. Navyše, žalobca k odvolaniu nepredložil lekárske správy, ktoré by popierali závery posudkového lekára úradu, a z ktorých by mohol posudkový lekár ústredia dospieť k odlišným záverom. K námietke žalobcu, že sa riadne vopred telefonicky ospravedlnil z neúčasti na posúdení jeho zdravotného stavu pred posudkovou komisiou správny súd uvádza, že uvedené zostalo iba v rovine tvrdenia žalobcu, ktorý túto skutočnosť žiadnym spôsobom správnemu súdu nepreukázal a žalovaný prostredníctvom MUDr. Enikó Sedlákovej v jej stanovisku zo dňa 29.11.2019 toto poprel, keď zo stanoviska vyplýva, že žalobca bol predvolaný na deň 09.07.2019, ale sa nedostavil a pri sociálnom prieskume oznámil, že nepríde (bez uvedenia dôvodu), preto bolo vykonané posúdenie bez jeho prítomnosti.

40. Záverom správny súd len dopĺňa, že s poukazom na vyššie uvedené nezistil, žeby rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu boli porušené práva žalobcu garantované mu , respektíve medzinárodnou zmluvou - Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

41. Správny súd po vyhodnotení žalobných námietok, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery, s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné podľa , za použitia , správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v spojení s , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možno od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).