Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/67/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne L. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo T., na ul. V. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ul. Stropkovskej č. 633/3, proti žalovanej Mgr. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo T., na ul. V. č. XXX/X, právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, na ul. Rázusovej č. 1, IČO: 36 588 725, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.06.2023 č.k. SK-3C 16/2002-87, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná so žalobkyňou sú sestry a podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. T., ako rodinný dom súpisné č. XXX, parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 366 m2 a parcela č. XXX - záhrada o výmere 591 m2, a to každá v 1/2 -vici. Nehnuteľnosti nadobudli sčasti dedením po otcovi a sčasti darom od matky, nebohej X. P., rod. Q., zomrelej v roku 2013. Nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť a býva v nej žalovaná s dcérou. Žalobkyňa býva v nájomnom byte vo T., na ul. V. č. XXX/XX.

3. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet sporu, je rodičovským domom žalovanej. Žalovaná v nej dochovala matku až do jej smrti. V súčasnosti v nehnuteľnosti býva spolu s dcérou F. Z., nar. XX.XX.XXXX, inú možnosť bývania nemajú. Žalovaná s dcérou v tomto dome prežili takmer celý život. Dom na V. č. XXX/X vo T. postavili rodičia strán sporu a bývali tam s nimi od roku 1972. V roku 1999 sa žalovaná a žalobkyňa vydali. Žalobkyňa sa odsťahovala z domu a s manželom bývali najprv na internáte T. vo T., pretože sa chceli osamostatniť a neskôr sa presťahovali do mestského bytu, ktorý si prerobili a kde doposiaľ bývajú. Žalovaná do roku 2005 bývala s manželom v K., okr. X.. Manžel žalovanej holdoval alkoholu, utekal z domu aj z práce na dlhší čas a míňal nekontrolovane peniaze, takže spolužitie strácalo význam. V tejto situácii sa v roku 2005 žalovaná vrátila aj s dcérou do rodičovského domu k matke (otec zomrel v roku 2002). Odvtedy až dosiaľ tam bývajú. Jej manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom Humenné v roku 2006. Žalovaná s dcérou manžela žalovanej nevideli od apríla roku 2005, na dcéru neplatil nikdy žiadne výživné a dosiaľ je trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy.

4. Žalovaná pôvodne pracovala v SOU odevnom vo T. ako stredoškolská učiteľka. Po materskej dovolenke v roku 2002 nastúpila na základnú školu v B., okr. X., no po roku sa jej zhoršil zdravotný stav a od 01.08.2003 bola uznaná plne invalidnou. S ohľadom na jej zdravotný stav sa jej už nepodarilo zamestnať, takže invalidný dôchodok bol jej jediný zdroj príjmu. V roku 2014 sa stala starobnou dôchodkyňou. Zdravotný stav žalovanej nie je dobrý, trpí vysokým krvným tlakom, poruchou štítnej žľazy, hepatopatiou, ochorením ciev a žíl, depresívnymi stavmi, postcovidovými zmenami na pľúcach a degeneratívnym ochorením kĺbov a kostí. S tým sú spojené i náklady na lieky (doplatky na čiastočne hradené lieky cca 40 eur mesačne a výdavky na ďalšie lieky, ktoré zdravotná poisťovňa nehradí). Majetkové pomery žalovanej zodpovedajú tomu, že je už 8 rokov na starobnom dôchodku, keď predtým bola 11 rokov na invalidnom dôchodku. Poberá starobný dôchodok v sume 643 eur mesačne. Iné príjmy nemá a okrem domu majetok väčšej hodnoty nevlastní. Od roku 2005 v dome opatrovala matku, lebo sa jej zhoršil zdravotný stav a starala sa i o dcéru. Viedla domácnosť a tiež zveľaďovala záhradu a okolie domu. Keď sa dozvedela o možnosti priznania príspevku na opatrovanie, podala si žiadosť a následne ho poberala v rokoch 2012 až 2013. O matku sa starala až do jej smrti tak, ako to vyžadoval jej zdravotný stav.

5. Dcéra žalovanej F. študuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Q.. Prvý rok študovala dennou formou a od roku 2021 z finančných dôvodov prešla na externú formu štúdia, v súčasnosti sa nachádza v 3. ročníku. Napriek snahe si nevie nájsť zamestnanie, aby mohla popri štúdiu aj pracovať, pretože každý mesiac musí týždeň alebo dva byť súvislo v škole podľa rozvrhu hodín. Dcéra je odkázaná ako študentka stále bývaním na tento dom a na žalovanú, ktorá ju finančne podporuje aj pokiaľ ide o výdavky na štúdium a školné. Do školy dochádza z domu denne autobusom. Momentálne je evidovaná na úrade práce.

6. Žalovaná platí inkaso cca 160 eur mesačne (niekedy aj viac), daň z nehnuteľnosti (77 eur ročne), poistenie domu 158 eur (momentálne zvýšené už na 164 eur ročne). Daň ako aj poistné platí výlučne iba žalovaná, žalobkyňa tieto poplatky nikdy neplatila. Vykonáva na vlastné náklady aj obvyklú údržbu domu a záhrady. Predtým pomáhali s niektorými menšími prácami v záhrade a pri údržbe domu aj žalobkyňa s manželom, no teraz už dlhodobo nie. Tak ako uvádza i žalobkyňa, nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, pretože stavba má iba jediný vchod a ide o stavbu dvojpodlažnú. Ani záhrada za domom nie je prístupná z inej strany. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti má od nehnuteľnosti kľúče a žalovaná žalobkyni vo vstupe na nehnuteľnosť a jej užívaní nikdy nebránila a ani nebráni. Nikdy nevyvolala žiadne nezhody so žalobkyňou týkajúce sa predmetu sporu a ich vzťahy nie sú zlé.

7. Žalobkyňa má svoju bytovú otázku vyriešenú. Neexistuje žiadna relevantná aktuálna potreba na strane žalobkyne na zmene stavu tak radikálnym spôsobom akým je zrušenie podielového spoluvlastníctva. Ani podanou žalobou žalobkyňa nežiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného vlastníctva, ale naopak navrhuje ju prikázať žalovanej. Žalobkyňa by ani zamietnutím žaloby nestratila žiadnu materiálnu hodnotu, jej spoluvlastnícky podiel by jej patril naďalej.

8. V súčasnosti má žalovaná už XX rokov. Nehnuteľnosť je jej domovom, miestom, kde rozvíja svoj súkromný a rodinný život, bývanie v nej je predpokladom jej spokojného života a miestom, kde uspokojuje jednu z jej základných životných potrieb. V nehnuteľnosti by chcela dožiť svoj život, pretože je jej domovom a prežila v nej celý svoj život.

9. Žalovaná na predžalobnú výzvu žalobkyni uviedla, že pre zrušenie podielového spoluvlastníctva nie sú splnené zákonné podmienky, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jeho zrušeniu. Výzvu i jej odpoveď predložila súdu sama žalobkyňa.

10. Podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

11. Ustanovenie je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Táto výnimka je stanovená pre prípad, keď záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav zachovaný prevažuje nad záujmom žalobcu na jeho zrušení a takýto záujem žalovaného sa ukáže významnejším a prednejším. Tento prípad nastáva vtedy, keď sú dané a preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctva podľa , sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného, najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej - napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval, alebo povahy materiálnej - napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej zveľadenie, ako aj na strane žalobcu, najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nie len bytové záujmy podielového spoluvlastníka samotného, ale aj jeho rodinných príslušníkov.

13. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa vyžaduje úplné poznanie skutkového stavu veci založené na dôslednom porovnaní situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia.

14. Citová väzba žalovanej k predmetu sporu v ktorom prežila väčšinu svojho života (45 rokov) a nadobudla ju po otcovi a od matky, jej dlhodobé užívanie domu, jej vysoký vek spojený so zlým zdravotným stavom, bytové pomery neumožňujúce inú možnosť bývania, skutočnosť, že nehnuteľnosť je dlhodobo obydlím pre ňu aj pre jej dcéru, to všetko sú konkrétne a preukázané okolnosti, ktoré prevažujú nad záujmom žalobkyne nebyť do budúcna v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou.

15. Žalovaná je na rozdiel od žalobkyne bytostne odkázaná na bývanie v tomto dome a za súčasnej situácie nie je v jej možnostiach vyplatiť žalobkyňu alebo si zabezpečiť možnosť iného bývania. K domu ju viažu silné citové väzby tak z hľadiska času, po ktorý ho užívala, ako aj z hľadiska dlhodobej starostlivosti o matku, ktorú v ňom dochovala. V situácii, keď sama žalobkyňa navrhla nehnuteľnosť, ktorá nepochybne nie je reálne deliteľná, prikázať do jej výlučného vlastníctva, na jednej strane tak stojí iba záujem žalobkyne na získaní finančných prostriedkov a na druhej strane záujem žalovanej dožiť v nehnuteľnosti svoj život.

16. Záujem žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva je tak významnejší a prednejší v porovnaní so záujmom žalobkyne na zrušení spoluvlastníctva, ktorá chce získať iba finančné prostriedky a v prípade zamietnutia jej žaloby ostane žalobkyni zachovaná majetková hodnota, ktorá jej ako spoluvlastníčke patrí.

17. Čo sa týka ďalšieho navrhovaného riešenia zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalobkyne na pojednávaní dňa 30.06.2023 a to predať tieto nehnuteľnosti a výťažok rozdeliť medzi obidve podielové spoluvlastníčky, k tomu je potrebné uviesť, že dôvody hodné osobitného zreteľa bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nielen prikázaním veci za náhradu, ale aj predaju veci a rozdelením výťažku.

18. Vyššie tvrdené a preukázané skutočnosti sa považovali za konkrétne dôvody odôvodňujúce zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak ako ich vymedzila rozhodovacia prax. Z uvedených dôvodov bola preto žaloba zamietnutá.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a Náhrada trov konania bola priznaná žalovanej v plnom rozsahu, nakoľko mala vo veci plný úspech. Žalovaná žiadala priznať plnú náhradu trov konania, a to aj s poukazom na to, že už v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobkyne ju upozornila, že v prípade sporu bude žiadať zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

20. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že neobstojí tvrdenie

žalovanej odvolávajúce sa na jej vysoký vek, zdravotný stav a bytové pomery, nakoľko aj žalobkyňa je ZŤP a poberá invalidný dôchodok vo výške 1/2-vice starobného dôchodku žalovanej. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva považoval súd i tie okolnosti, že žalobkyňa nevyhnutne nepotrebuje finančné prostriedky získané z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže má zabezpečené bývanie. Takéto konštatovanie je zavádzajúce, pretože žalobkyňa spolu so svojim manželom bývajú v podstate celý život v mestskom nájomnom byte. To znamená, že v prípade ak dôjde k nejakej neplánovanej náhlej okolnosti vyžadujúcej si finančné prostriedky, môže sa stať, že o svoje bývanie môžu prísť vzhľadom na výšku ich príjmu spolu s manželom, keďže obaja sú invalidný dôchodcovia so spoločným dôchodkom len málo vyšším ako je starobný dôchodok žalovanej. Preto aj finančná náhrada za vyporiadanie nehnuteľností by len pomohla utvrdiť ich právo na bývanie.

21. Neakceptovateľné je taktiež tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že v tejto veci nestojí proti sebe nič iné než finančný záujem žalobkyne a zbytok života žalovanej. Práve pre vyšší vek ako žalovanej, tak aj žalobkyne by malo byť žalobe jednoznačne vyhovené, pretože finančné prostriedky získané ako náhrada za spoluvlastnícky podiel môžu žalobkyni zaručiť kľudný zvyšok života a neobstojí tu fakt, že v prípade zamietnutia žaloby ostane žalobkyni zachovaná majetková hodnota, ktorá jej ako spoluvlastníčke patrí. Práveže tu môže do budúcna vzniknúť pre žalobkyňu problém, keďže nemá s manželom deti a tak nebude mať komu prenechať, resp. zdediť majetkovú hodnotu domu.

22. Žalovaná vo svojich vyjadreniach tvrdí, že nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Žalovaná v tomto dome býva spoločne so svojou XX ročnou dcérou, ktorá študuje na vysokej škole externou formou. Hoci žalovaná nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne, nič nebráni jej dcére, aby si našla prácu a svojej matke finančne pomohla. Tobôž nie, ak študuje externou formou.

23. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie žalovanej o jej bytovej otázke, nakoľko mala pridelený nájomný byt od Mesta T. na ul. Q., čo aj sama so svojej výpovedi potvrdila, avšak ho vrátila. To len svedčí o zavádzaní žalovanej o nemožnosti iného bývania a okolnostiach, ktoré prevažujú nad záujmom - právom žalobkyne nebyť v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou. Nehovoriac o tom, že žalovaná býva v predmetnej nehnuteľnosti so svojou plnoletou dcérou, ktorá externe študuje a mala možnosť zamestnať sa a prispievať žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

24. Prvoinštančný súd odôvodnenie svojho rozsudku súčasne založil aj na nesprávnom právnom posúdení otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od prejednania veci samej. Právna otázka, ktorej zodpovedanie smerovalo k právnemu záveru a rozhodnutiu, súd nezodpovedal správne a súčasne ju riadne neodôvodnil. Odôvodniť to iba citovou väzbou na rodinný dom a nedostatkom možnosti uspokojiť bytové potreby v prospech žalovanej a poukazovať pritom ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, je nedostatočné, právne irelevantné a hlavne zo strany žalovanej zavádzajúce, keďže na pojednávaní sama potvrdila, že vrátila nájomný byt Mestu T., ktorým disponovala. Teda jej tvrdenia sú aj účelové, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy pri odôvodnení svojho rozhodnutia. Naviac sa tým nevyriešil problém samotnej žalobkyne, keďže je rovnocennou podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností.

25. Podľa ustálenej praxe, ak je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a prikázať ich do výlučného vlastníctva tej osoby, ktorá ich dlhodobo užíva, súd tak rozhodne a zaviaže na náhradu spoluvlastníckeho podielu predstavujúceho 1/2 -vicu z ceny nehnuteľnosti určenej znalcom, resp. dohodou. Tu sa súd odklonil od ustálenej súdnej praxe a vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd nevysporiadal s využitím ust. , kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa je osobou ZŤP a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške cca 380 eur.

27. V danom prípade absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie žaloby a vyhlásený rozsudok je nanajvýš nespravodlivý, podkopávajúci legitímne očakávanie osôb v dodržiavanie princípu právnej istoty.

28. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

29. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

30. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne o porušení jej práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je možné sa stotožniť.

32. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

33. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

34. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

35. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

36. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

38. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

39. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

41. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

42. Pri úprave zaniknutého podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní ( ). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v . Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku ( ).

43. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa nechce byť ďalej v spoluvlastníckom pomere so žalovanou. Nakoľko k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, podala žalobkyňa žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporným, že nehnuteľnosti tvoriace predmet podielového spoluvlastníctva nie sú reálne deliteľné. Do úvahy tak prichádzala iba možnosť prikázania veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov alebo nariadenie predaja spoločnej veci v prípade ak ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.

44. Žalovaná v priebehu celého konania, ako aj pred jeho začatím, poukazovala na nemožnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

45. v ust. nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva.

46. Z účelu ust. slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán sporu v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorú vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napr. to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať.

47. V prejednávanom spore súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na úplnom zistení a podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností.

48. Žalovaná je osobou staršou ako 70 rokov, pričom podstatnú časť svojho života spolu so svojou dcérou prežila na nehnuteľnostiach tvoriacich podielové spoluvlastníctvo so žalobkyňou. Jej sociálna situácia je dlhodobo nepriaznivá, nakoľko od 01.08.2003 sa jej jediným zdrojom príjmu stal invalidný dôchodok a od januára roku 2014 je poberateľkou starobného dôchodku. Navyše aj v súčasnosti je na výživu žalovanej odkázaná plnoletá dcéra pripravujúca sa na výkon svojho povolania štúdiom na vysokej škole. Žalovaná má k nehnuteľnostiam aj citový vzťah, a to z dôvodu, lebo rodinný dom bol postavený ešte jej rodičmi, pričom v tomto dome sa starala o svoju matku až do jej smrti. V súčasnosti okrem rodinného domu, v ktorom býva so svojou dcérou, nemá inú možnosť bývania.

49. Právne bezvýznamnou je tiež námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaná mala pridelený nájomný byt od Mesta T., ktorý ale vrátila. Ako to vyplynulo z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023, žalovaná sa možnosti bývania v nájomnom byte vzdala z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, neumožňujúcej jej uhrádzať výdavky v nájomnom byte pozostávajúce z mesačného poplatku 250 eur a nákladov za dodávané energie.

50. Na strane druhej u žalobkyne prevláda záujem na získaní finančnej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, čo priamo vyplýva z podanej žaloby, v ktorej požaduje prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej s uložením povinnosti vyplatiť žalobkyni náhradu jej spoluvlastníckeho podielu. Je tak evidentné, že žalobkyňa nemá v prípade nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záujem na ich ďalšom užívaní na rozdiel od žalovanej.

51. Správnym je tiež rozhodnutie o trovách konania. Pre možnosť aplikácie ust. umožňujúceho výnimočne nepriznať náhradu trov konania, neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná počas celého konania poukázala na potrebu aplikácie ust. umožňujúceho nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázané boli. Žalovaná pritom už pred

začatím konania podaním zo dňa 25.10.2021 reagujúcom na výzvu žalobkyne na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (č.l. 3 spisu) poukázala na nemožnosť takéhoto zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva s odkazom na ust. . Ak napriek tomu žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá bola následne z dôvodov uvádzaných žalovanou zamietnutá, nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej by odporovalo zásade dobrých mravov.

52. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

53. Zároveň žalovanej majúcej v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

54. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).