Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoE-172-2015.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Subarea
23CoE/172/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, X., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 27392/14, o vymoženie 120,08 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. 7Er/468/2014-26 zo dňa 27. apríla 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil exekučné konanie a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie 19,92 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil tým, že voči tej istej povinnej prebieha na súde na základe rovnakého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03584/08 zo 07.05.2008) iné exekučné konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené, preto exekučné konanie v predmetnej veci podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, v ktorom uviedla, že interným šetrením zistila, že pôvodná exekúcia voči povinnej bola 12.08.2013 právoplatne zastavená uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/4882/2008-34 z 11.10.2011. Vzhľadom k tomu, že povinná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnená si znova uplatnila svoje práva, ktoré jej prináležia na základe exekučného titulu. Oprávnená má za to, že neexistuje prekážka litispendencie, ako uviedol súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, a preto navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Oprávnená v odvolaní namieta, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/4882/2008 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd už 12.08.2013 právoplatne rozhodol tak, že exekúcia bola zastavená, preto neexistuje procesná prekážka litispendencie, ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Hoci námietku oprávnenej ohľadom neexistencie prekážky litispendencie odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnenú, z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/4882/2008-34 z 11.10.2011 vyplýva, že súd s právoplatnosťou od 12.08.2013 zastavil exekúciu z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03584/08 zo 07.05.2008, je neúčinný pre rozpor so zákonom. Skutočnosť, že na základe toho istého exekučného titulu voči tej istej povinnej už bola exekúcia raz právoplatne zastavená vyššie cit. uznesením potvrdila tiež samotná oprávnená vo svojom odvolaní.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Cit. § 159 ods. 3 O.s.p. vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 103 O.s.p., ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach O.s.p., pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.
Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie O.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.
Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p., ale zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V občianskom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu.
V konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/4882/2008 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03584/08 zo 07.05.2008, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.
Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom konaní), ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné prejednávať znova.
Pretože v prejednávanej veci ide o exekúciu týkajúcu sa tých istých účastníkov a toho istého exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 103 O.s.p. prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mala v odvolacom konaní úspešná povinná právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.