Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_11P-55-2015.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/55/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. V., O.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka C. V., O.. XX.X.XXXX, V. U. X, M., zast. Mgr. Bc. Marek Figura - advokát, Žriedlova 3, Košice a otec U. V., O.. XX.X.XXXX, P. V. P. X, M., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Mal. F. V., O.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. V., O.. XX.X.XXXX sumou 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u r č u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2015 žiadala, aby zveril mal. F. V., O.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jeho výživu vo výške 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.
Otec s návrhom súhlasil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 25.5.2015 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa, styk na základe dohody rodičov.
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti na adrese U. X, M., pričom vzťah trval od roku 2011. Z tohto vzťahu sa narodil mal. F. V., aktuálne V. Y. XX.X.XXXX. Vzťah bol spočiatku harmonický, vychádzali si v ústrety, pričom otec dieťaťa ju ubezpečoval, že v prípade, že otehotnie bude sa vedieť o ňu aj o dieťa postarať. Neskôr začiatkom roku 2014 sa celkový životný postoj otca zmenil, zmenil svoju hodnotovú orientáciu. O maloletého sa takmer vôbec nestaral a staral sa výhradne iba o svoje záležitosti. Akákoľvek starostlivosť o domácnosť, spoločného syna zostávala výlučne na matke. Rovnako jej neprispieval na výživu maloletého syna.
V súčasnosti je matka na materskej dovolenke, spolu s rodinnými prídavkami poberá sumu 226,- Eur mesačne. Býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie, stravu neprispieva. Rodičia je finančne vypomáhajú.
Mal. F. má dva aj pol roka, je v jej celodennej starostlivosti. Výdavky má matka nasledovné: plienky 50,- Eur mesačne, ošatenie 10 - 20,- Eur mesačne, hygienické potreby, kozmetika, drogéria 10,- Eur mesačne, finančne jej vypomáha matka. Maloletý je po zdravotnej stránke v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.
Otec na výživu syna prispieval sumou 30,- Eur mesačne.
Z výpovede otca súd zistil, že pokiaľ žil v spoločnej domácnosti, staral sa o domácnosť, maloleté dieťa a prispieval na všetky jeho výdavky. Otec bol zamestnaný v zahraničí. Po návrate synovi kúpil oblečenie, hračky a iné potreby. V súčasnosti je otec nezamestnaný a v zahraničí bol len na výpomoc. Po návrate na Slovensko je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne, avšak zatiaľ mu vyplatená nebola. Otec býva u svojej matky na P. X v M., ktorej na bývanie stravu neprispieva, pretože nemá finančné prostriedky. Peniaze, ktoré zarobil v zahraničí, použil na živobytie. Na výživu syna prispieval od decembra 2014 sumou 30,- Eur mesačne.
Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 16.2.2013 sa narodil mal. F. V.. Otec v rodnom liste zapísaný U. V., O.. XX.X.XXXX, matka C. V., O.. XX.X.XXXX. Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Vychádzal zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, s odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na strane matky a otca dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30,- Eur mesačne je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku o úprave styku sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže rodičia úpravu styku určiť nežiadali.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.