Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-41-2015.pdf
PDF · 85.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: I. Q., L.. X.X.XXXX, M. XXX, XXX XX D. P., práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 335,81 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 335,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 15.3.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 229,70 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 18.5.2015 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 29.1.2015 došlo na ceste D1 medzi Popradom a Spišským Štvrtkom k dopravnej nehode tak, že pri jazde vozidla BMW X5 EČV: G. sa vymrštil spod pneumatiky kameň, ktorý následne spôsobil prasklinu čelného skla motorového vozidla zn. Renault Koleos, EČV: G., ktoré išlo za ním. Vozidlo zn. Renault je vo vlastníctve navrhovateľa. Vozidlo zn. BMW v čase nehody viedol jeho vlastník B..
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a namietal, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že je vlastníkom vozidla zn. Renault a tiež nepreukázal splnenie podmienok pre náhradu škody a že vodiči nemohli ísť takou malou rýchlosťou, aby mohli vnímať, že spod kolies nimi riadeného motorového vozidla odskočil kameň a poškodil iné motorové vozidlo. Z tohto odporca konštatuje, že vodič motorového vozidla zn. BMW išiel vyššou rýchlosťou, ktorá vylučuje, aby odskok kameňa spod kolies vnímal. Ďalej odporca namietal, že nebolo preukázané množstvo vozidiel, ktoré sa v čase spôsobenia škody na mieste pohybovali.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka W. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 29.1.2015 došlo na ceste D 1 medzi Popradom a Spišským Štvrtkom k dopravnej nehode, že pri jazde vozidla zn. BMW X5 EČV: G. sa vymrštil spod pneumatiky kameň, ktorý následne spôsobil prasklinu čelného skla motorového vozidla zn. Renault Koleos, EČV: G., ktoré išlo za ním. Vozidlo zn. Renault je vo vlastníctve navrhovateľa. Vozidlo zn. BMW v čase nehody viedol jeho vlastník B..
Po spôsobení praskliny navrhovateľ vozidlo zastavil a zastavilo aj vozidlo zn. BMW s tým, že vodič uvedeného vozidla potvrdil, že kameň mohol byť spod pneumatiky vymrštený a mohol spôsobiť škodu. Vozidlo navrhovateľa bolo v mesiaci február 2015 opravené výmenou čelného skla. Navrhovateľ po oprave uhradil vystavenú faktúru a doklad predložil odporcovi, ktorý však odmietol nárok navrhovateľa na úhradu spôsobenej škody ako nedôvodný. Podľa odporcu napriek tomu, že vodiči oboch dotknutých vozidiel zhodne prehlásili, ako a kedy k škode došlo, nebola jednoznačne preukázaná zodpovednosť poistenca odporcu. Odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnil.
Z výsluchu navrhovateľa a svedka mal súd za preukázané, že k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa došlo dňa 29.1.2015 s tým, že vypočutým svedkom W. bolo preukázané, že k odskočeniu kamienka mohlo dôjsť, nakoľko obdobná záležitosť ho postihla aj v nedávnej minulosti, v dôsledku čoho si už vozidlo zabezpečil bezpečnostnými kamerami, ktoré v súčasnosti sledujú priestor pred a za vozidlom. Svedok tiež uviedol, že vozidlo zn. BMW X5 využíva aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti jazdou v teréne a nevylúčil, že kamienok mohol byť vpravený v dezéne pneumatiky. Súčasne potvrdil, že v okolí sa nenachádzali a neobchádzali miesto vzniku škody žiadne iné vozidlá.
Z účtovných dokladov súd zistil, že navrhovateľ si výmenu čelného skla objednal v spoločnosti Autosklo Servis s.r.o., ktorá výmenu realizovala dňa 4.2.2015, za čo navrhovateľovi vystavila faktúru č. 150110 na sumu 335,81 eur, ktorú uvedeného dňa podľa dokladu registračnej pokladne aj uhradil. Zo zápisu o poškodení skiel vozidla vykonaného spoločnosťou, ktorá opravu realizovala, mal súd za preukázané, že výmena skla bola nevyhnutná pre zachovanie možnosti riadnej prevádzky vozidla.
Podľa 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa §§ 427 až 429 Zákona č.40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (tzv. objektívna zodpovednosť). Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať. Prevádzateľ zodpovedá za škodu na zdraví a veciach spôsobenú odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.
Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou. Je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie): prevádzka dopravných prostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej možnosti vzniku škôd.
Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ (§ 427 ods. 1) Občiansky zákonník nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.
V danom prípade došlo k stretu dvoch prevádzok pričom stret prevádzok je širší pojem ako priamy stret dopravných prostriedkov. Za stret prevádzok sa v súdnej praxi považuje nielen priamy fyzický stret dopravných prostriedkov (ich zrážku). Stretom prevádzok je preto aj nepriamy stret dopravných prostriedkov, napr. vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho náraz do iného vozidla (R 3/1984).
Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.
V prejednávanej veci odporca zodpovednosť svojho poistenca za vznik škody neuznal. Právny základ nároku mal súd preukázaný, navrhovateľom uvádzané podrobnosti a nasledujúce úkony sú logicky do seba zapadajúce a súd nemal pochybnosti o hodnovernosti tvrdení uvádzaných vo výpovedi navrhovateľa a svedkov. Navrhovateľ jednoznačne uvádzal, že k vymršteniu kameňa došlo od vozidla poistenca odporcu, jeho vozidlo zastavil a upovedomil ho o poškodení. Poistenec odporcu potvrdil, že v danom čase prechádzal miestom stretu prevádzok a potvrdil tiež priamy kontakt s navrhovateľom bezprostredne po vzniku škody. Naopak odporca v zmysle ust. § 101 O.s.p. netvrdil a nepreukázal, že k vzniku škody došlo inak, resp. že ku škode nedošlo. Argumentáciu odporcu o tom, že rýchlosť vozidiel neumožňuje sledovanie odskoku kameňa spod kolies, navyše ak odporca tieto tvrdenia uvádzal vo vzťahu k osobe a vozidlu škodcu sú pre posúdenie veci irelevantné. V tomto smere súd prisvedčil argumentácii navrhovateľa a podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že si navrhovateľ uplatnil aj nárok na príslušenstvo vo forme úroku z omeškania, a že dôvody omeškania odporcu neboli zistené ani preukázané, súd navrhovateľovi priznal tiež nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 20,- eur a ďalej trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov poskytnutej právnej služby á 26,56 eur a 5* režijný paušál á 8,39 eur. Trovy právneho zastúpenia vrátane DPH činia sumu 209,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.