Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/52/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci navrhovateľa: L. M., XXX XX D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s.r.o., Stromová 54/A, 831 01 Bratislava o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 19.10.2010, spisová značka SR 09627/10.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eur poukázaním na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV, č.ú. P..

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.10.2010, doručeným súdu dňa 12.11.2010 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská Rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 19.10.2010, sp. zn. SR 09627/10. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 25.09.2009 uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 800,-eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť odporcovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-eur, celkovo mala teda uhradiť čiastku 1.577,-eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,-eur, počnúc dňom 17.10.2009. Žalovaný predložil vec príslušnému rozhodcovskému súdu, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1.426,83 eur spolu so zmenkovým úkorom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.426,83 eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.426,83 eur od 03.08.2010 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 365,43 eur. Navrhovateľka namietla, že si osobitne nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musí nezvratne podrobiť, a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný, a zároveň vyslovila vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná, a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Navrhovateľka vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúčala vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a T. L.. P. J. U. a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98. Rovnako navrhla, aby boli naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zároveň uviedla, že podľa rozsudkov Súdneho dvora ES vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 P. F. K. J. V. B. proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 R. W. proti Deutsche Tradax GmbH bod 26, povinnosť členských štátov vyplývajúca zo Smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa čl.5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z uvedeného vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207) je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku čl. 189. Navrhovateľka uviedla, že plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, z toho vyplýva, že nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dohodu o vyplňovacom práve na zmenku považuje rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože umožňuje veriteľovi vypísať si ľubovoľnú sumu do zmenky, čo aj vykonal, čím došlo k hrubej nerovnováhe v zmysle ust. O. z.. Navrhovateľka ďalej namietla, že zmenka je v rozpore so zák. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch), pretože bola vyplnená nad sumu vyššiu ako 30 % nad nevrátenú časť úveru. Odporca mal použiť nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože navrhovateľke úmyselne vyznačil na účel zmluvy „povolanie“ jeho zástupca, aj keď je dôchodkyňa a nedokáže vykonávať žiadne povolanie, čo uvedený zástupca musel vedieť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2011, doručeným súdu dňa 05.09.2011 s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z nasledovných dôvodov: Navrhovateľka sa vo svojom návrhu odvolávala na smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach o spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá ale nemá priamy účinok na území členského štátu. Je záväzná len pre členské štáty a nie aj pre jednotlivcov. Priamy účinok je prípustný len vo výnimočných prípadoch vo vzťahu jednotlivec verzus štát, za predpokladu, že v dotknutej časti je oprávnenie priznané smernicou, vymedzené dostatočne jasne a určito, a nie je už potreba vnútroštátneho prevzatia. Čiže v spore medzi osobami súkromného práva nie je možné sa účinne domáhať ustanovení smernice. Odporca spochybnil rozhodnutia, na ktoré sa navrhovateľka odvolávala s tým, že sa netýka rozhodcovského konania a už vôbec tzv. nevýlučnej rozhodcovskej doložky. Podľa jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva, podľa názoru odporcu, nevyžaduje od navrhovateľa, aby spory s odporcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podanie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným Rozhodcovským súdom. Argumentácia navrhovateľky by mala za následok úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre odporcu a aj pre každého dodávateľa. Odporca poukazuje na skutočnosť, že z ust. O. z. nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať úplne, ale iba ho obmedziť. V uvedenom prípade má plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje; a argumentáciu navrhovateľky o nearbitrabilite spotrebiteľských sporov považuje odporca za nesprávnu a nepodloženú. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Navrhovateľka v rozhodcovskom konaní nevzniesla námietku neexistencie ani neplatnosti rozhodcovskej doložky, a to v čase stanovenom v zmysle ust. zák. o rozhodcovskom konaní.

K zmluve o spotrebiteľskom úvere odporca uviedol, že navrhovateľkou predložená zmluva nie je Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľka vstúpila

do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhovateľka vstúpila do zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania, pričom pojem povolanie je profesiou žalovaného a nevyžaduje sa tu existencia podnikateľského oprávnenia, ani pracovnoprávneho vzťahu. Zároveň odporca uviedol, že navrhovateľka sa v zmluve o úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oboznámila a súhlasila s obsahom zmluvy, a vyhlásila, že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Skutočnosť, že odporca sa mal dopustiť nekalej obchodnej praktiky tým, že obchodný zástupca označil ako účel zmluvy povolanie, nepovažuje za preukázanú. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oblasť predmetu podnikania odporcu je jasne charakterizovaná ako „rýchle pôžičky“, kde odporca nemá čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. V prípade postavenia odporcu treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s navrhovateľkou vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01 vo veci T. Y. proti Bay Wa AG). Ak navrhovateľke v Zmluve o úvere uviedla, a aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú určené na účel jeho povolania, odporca navrhuje chrániť jeho dobrú vieru a navrhovateľke nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko navrhovateľka nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný vzťah účastníkov konania nie je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je podľa názoru odporcu namieste.

K časti týkajúcej sa zmenky odporca uviedol, že niet žiadneho dôvodu na nepriznanie práv odporcovi zo zmenky vystavenej navrhovateľkou. Zmenka je cenný papier, nie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ani Spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľka nie je spotrebiteľom. Spor pred Rozhodcovským súdom bol podľa odporcu sporom o zaplatenie zmenky a nie sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko odporca predložil pred rozhodcovským súdom platnú zmenku, nemal rozhodcovský súd inú možnosť, ako žalobe na zaplatenie zmenky vyhovieť. Argumentáciu navrhovateľky o ľubovoľnom vyplnení zmenky a vyplnení zmenky nad 30 % nesplatenej časti istiny považuje odporca za nesprávnu. Odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že otázka zabezpečovacích inštitútov je spod aplikácie právnej úpravy spotrebiteľských úverov vylúčená, poukázal na rozhodnutie ESD vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu v prípade C-208/98 Berliner Kindl Brauerei AG/Andreas Siepert. V závere odporca uviedol, že nevidí žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka naviac nepreukázala, že by jej výkonom rozhodcovského rozsudku hrozil vznik závažnej ujmy, a suma na ktorú znie rozhodcovský rozsudok nemôže pôsobiť na navrhovateľku likvidačne. Odporca požiadal, aby súd návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nevyhovel a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778, vstúpila do konania na strane navrhovateľa spolu s podaním návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 12.11.2010. Dňa 24.01.2011 navrhovateľka zastúpená Združením na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS vzniesla námietku postúpenia veci a konania z Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. na Okresný súd Bratislava IV s odôvodnením, že príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV je založená na základe nekalej obchodnej podmienky a to od počiatku neplatnej rozhodcovskej doložky v rozpore s európskym právom na ochranu spotrebiteľa a s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Argumentovala ustanovením kde v súlade s európskym komunitárnym právom je potrebné umožniť spotrebiteľovi zvoliť si súd tak, aby bol pre neho dostupný a aby vzdialenosť súdu nebola pre uplatňovanie práv spotrebiteľa odrádzajúca. Po právnej stránke žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť podľa ustanovení a 2 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. Okresný súd Bratislava II mal konať v zmysle záverov Európskeho súdneho dvora v prípade Cofidis a nemal aplikovať procesné ustanovenie posledná veta , ktorým podstatne sťažil uplatnenie jej spotrebiteľských práv. Požiadala, aby súd rozhodol v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp.zn. v ktorom uznesením zo dňa 31.05.2010 rozhodol, že miestna príslušnosť podľa ust. je daná aj vtedy, ak

ide o konanie podľa ust. posledná veta , nakoľko procesné pravidlo výlučnej miestnej príslušnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v rozpore s komunitárnym právom, a preto ho súd nemá vôbec aplikovať. Krajský súd v Bratislave, uznesením sp.zn. -23 zo dňa 30.05.2011 rozhodol, že námietka vedľajšieho účastníka proti postúpeniu veci je nedôvodná a na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava IV. Krajský súd dospel k názoru, že rozhodcovská doložka je platná. Dal do pozornosti, že oba súdy a to Okresný súd Bratislava II ak aj Okresný súd Bratislava IV sa nachádzajú v rámci jedného mesta a dostupnosť oboch súdov je pre navrhovateľku ako aj pre vedľajšieho účastníka rovnaká. Nakoľko Okresný súd Bratislava IV v porovnaní s Okresným súdom Bratislava II nie je pre navrhovateľku ako spotrebiteľa menej dostupný, v uvedenom zmysle nie je rozhodcovská doložka neprijateľná. A nezasahuje tak do práv spotrebiteľa, v danom prípade do možnosti zúčastňovať sa prejednania veci príslušným súdom podľa ust. posledná veta Odporca písomným podaním zo dňa 20.03.2013 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní a to z dôvodu nesúladu s ust. s článkom 19 ods. 2, SR a požiadal aby súd prerušil konanie až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu o návrhu podanom Okresným súdom v Brezne na vyslovenie nesúladu ust. s článkom 19 ods. 2, SR. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. -85 zo dňa 13.05.2013 prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu o návrhu podanom Okresným súdom v Brezne na vyslovenie nesúladu ust. s článkom 19 ods. 2, SR. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2013. Proti dňa 15.07.2013 odvolanie vedľajší účastník a požiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a pokračoval v konaní vo veci samej. Argumentoval, že podanie sudcu Okresného súdu Brezno na Ústavný súd SR sa týka vstupovania vedľajších účastníkov do konaní v prípadoch, keď hlavní účastníci na strane ktorých združenia na ochranu spotrebiteľov vstupujú do konania o vstupe vedľajšieho účastníka ani nevedia. V danom prípade, navrhovateľka však sama vyhľadala pomoc Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a následne podala návrh na súd spolu s ním ako s vedľajším účastníkom, ktorý v podstate nahrádza advokáta a poskytuje navrhovateľke pomoc v spore, týkajúcom sa ochrany spotrebiteľa. Uvedený stav vylučuje nevedomosť navrhovateľky o vstupe vedľajšieho účastníka do konania ak aj skutočnosť žeby vedľajší účastník bez jej vedomia získal jej osobné údaje. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky proti Uzneseniu sp.zn. -85 žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Nerozporoval skutočnosť, že navrhovateľka podala návrh na súd spoločne s vedľajším účastníkom, ale podstatou jeho žiadosti o prerušenie konania je skutočnosť, že ak bude návrhu Okresného súdu Brezno vyhovené, stratí zákonný podklad celé ustanovenie napadnutého keďže súčasné znenie tohto ustanovenia nerozlišuje medzi situáciou kedy vedľajší účastník konania vstúpi do konania od počiatku spolu s hlavným účastníkom a situáciou, kedy bez súhlasu hlavného účastníka vstúpi do konania v jeho prospech a tým zároveň získa prístup k jeho osobným údajom . Ak by ústavný súd SR posúdil ustanovenie ako protiústavné, stratí svoj zákonný podklad akýkoľvek prípad vstupu vedľajšieho účastníka do konania v jeho zmysle, a jedinou prípustnou formou vstupu vedľajšieho účastníka do konania ostane výlučne ustanovenie Ak by došlo k takejto situácii tak by podľa názoru odporcu mohlo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupovať ako vedľajší účastník v konaniach len na podklade ust. , a to za predpokladu, že preukáže právny záujem na výsledku konania. Krajský súd v Bratislave, uznesením sp.zn. -101 zo dňa 29.10.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že uznesenie nespĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, nemá vysvetľujúcu povahu v súvislosti k jeho výroku a neplní funkciu presvedčivosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. -110 zo dňa 14.03.2014 návrh odporcu na prerušenie konania zamietol. Na pojednávaní dňa 07.05.2014 súd ustálil, že navrhovateľka bude vypočutá prostredníctvom dožiadaného súdu vo Vranove nad Topľou. Výsluch navrhovateľky na dožiadanom súde sa uskutočnil dňa 01.10.2014 a táto vypovedala, že na základe reklamy telefonicky požiadala o pôžičku. Následne ju kontaktovala pracovníčka odporcu pani T., ktorá vypísala tlačivo, ktorým bola zmluva o úvere. Navrhovateľka požiadala o úver vo výške 800,- Eur s tým, že nepredkladala žiaden doklad o príjme ani žiaden iný doklad. V čase uzavretia zmluvy bola na starobnom dôchodku, finančné prostriedky potrebovala na osobné účely. Navrhovateľka rozporovala

skutočnosť, že by pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedla, že finančné prostriedky potrebuje na výkon povolania. V tom čase bola na starobnom dôchodku a predtým pracovala ako učiteľka. Podnikateľskú činnosť nikdy nevykonávala. Časť finančných prostriedkov dala synovi na dokončenie rekonštrukcie domu a časť použila na svoju osobnú potrebu. Pani T. jej iba oznámila výšku mesačnej splátky a spôsob splácania. Zo žiadnymi sankčnými dôsledkami nebola oboznámená. Po vyplnení zmluvy ju iba podpísala, pričom si ju ani poriadne neprečítala. Navrhovateľka uviedla, že aj keď si ju spätne prečítala bola pre ňu nezrozumiteľná. Uhradila prvé tri splátky po 131,- eur (spolu 393,- eur). Nakoľko bol ale manžel dlho v nemocnici, z dôchodku 470,- Eur to nevládala splácať. Niekoľkokrát vyhľadala zástupcu spoločnosti vo Vranove nad Topľou, ktorý uviedol, že ak žiadala odklad splátky, musí zaplatiť pokutu minimálne vo výške splátky. Nakoľko ale nemala finančné prostriedky, nemohla to uhradiť. Neskôr je začali chodiť upomienky, dokonca aj výhražné a vyzývali ju na zaplatenie 1.744,- Eur. Na základe toho sa obrátila na spoločnosť združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Navrhovateľka uviedla, že je ochotná zaplatiť odporcovi to čo si požičala, ale nie dvojnásobok sumy. Na poslednom pojednávaní dňa 18.08.2015 právny zástupca odporcu uviedol, že trvajú na tom, že ide o zmenkový spor a že žalobkyňa nepožíva právny status spotrebiteľa. Odkázal na rozsudok OS BAIV sp. zn. , v ktorom v analogickej veci nepriznal žalobkyni právny status spotrebiteľa. Uviedol, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, a to v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zák., pričom žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. V tunajšej veci išlo o prehlásenie, že fin. prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Ďalej súd uvádza, že žalobkyňou predložená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe uvedeného vyhlásenia. Žalobkyňa v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje prehlásenie potvrdila osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, v tomto prípade ide o povolanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.10.2010, doručená OS BAII dňa 12.11.2010 pod sp. zn. ; Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 09627/10 zo dňa 09.10.2010; Zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 25.09.2009; predloženie spisu na prevedenie do reg. „Cb“ zo dňa 18.11.2010; predloženie spisu na prevedenie do reg. „Cb“ zo dňa 26.11.2010, prevedenie spisu sp. zn. dňa 01.12.2010 do odd. obchodné veci pod sp. zn. na OS BAII; postúpenie spisu sp. zn. na OS BAIV, doručený tunajšiemu súdu dňa 27.01.2011 pod sp. zn. ; námietka postúpenia veci a konania pred OS BAIV, doručená tunajšiemu súdu dňa 24.01.2011 navrhovateľkou, zast. Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS; nesúhlas s postúpením veci doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.02.2011, uznesenie KS v Bratislave sp. zn. -23 zo dňa 30.05.2011, právoplatné dňa 12.07.2011, ktorý rozhodol o nedôvodnosti námietky vedľajšieho účastníka a o príslušnosti OS BAIV na konanie; vyjadrenie odporcu, doručené súdu 05.09.2011; žiadosť o zapožičanie spisu zo dňa 19.10.2011, doručená Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Stála rozhodcovská a.s.; odpoveď Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Stála rozhodcovská a.s., doručená tunajšiemu súdu 31.10.2011; vyjadrenie odporcu, doručené súdu dňa 07.03.2013; ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu odporcu, doručená súdu dňa 07.03.2013; zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.03.2013; vyjadrenie právneho zástupcu odporcu, doručené súdu 21.03.2013; ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 13.05.2013 Združením na ochranu občana spotrebiteľa

- HOOS; zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.05.2013; Uznesenie OS BAIV -85 zo dňa 13.05.2013, právoplatné dňa 20.07.2013 o prerušení konania do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu o návrhu podanom OS Brezno na vyslovenie nesúladu ust. s , SR; odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 13.05.2013, doručený súdu dňa 15.07.2013 Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS; vyjadrenie odporcu k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa proti uzneseniu -85 zo dňa 13.05.2013; predloženie spisu KS v Bratislave dňa 11.10.2013; uznesenie KS v Bratislave -101 zo dňa 29.10.2013; vyjadrenie odporcu k uzneseniu KS v Bratislave -101 zo dňa 29.10.2013, doručené súdu dňa 10.12.2013; uznesenie OS BAIV, č.k. -110 zo dňa 14.03.2014 o zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania; zápisnica o pojednávaní zo dňa 07.05.2014; dožiadanie tunajšieho súdu o vykonanie výsluchu navrhovateľky OS Vranov nad Topľou; zápisnica napísaná na OS Vranov nad Topľou dňa 01.10.2014, č.k. -5 o výsluchu navrhovateľky; vrátenie spisu dožiadaným súdom na tunajší súd dňa 06.10.2014; pridelenie spisu dňa 02.03.2015 na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi; zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.06.2015,

zápisnica o pojednávaní zo dňa 18.08.2015. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.10.2010, doručeným súdu dňa 12.11.2010 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská Rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 19.10.2010, sp. zn. SR 09627/10. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 25.09.2009 uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 800,-eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť odporcovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-eur, celkovo mala teda uhradiť čiastku 1.577,-eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,-eur, počnúc dňom 17.10.2009. Žalovaný predložil vec príslušnému rozhodcovskému súdu, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1.426,83 eur spolu so zmenkovým úkorom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.426,83 eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.426,83 eur od 03.08.2010 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 365,43 eur. Navrhovateľka namietla, že si osobitne nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú, že ak vyvolá dodávateľ, tak sa mu musí nezvratne podrobiť, a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný, a zároveň vyslovila vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Navrhovateľka uviedla, že plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, z toho vyplýva, že nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dohodu o vyplňovacom práve na zmenku považuje rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože umožňuje veriteľovi vypísať si ľubovoľnú sumu do zmenky, čo aj vykonal, čím došlo k hrubej nerovnováhe v zmysle ust. O. z.. Navrhovateľka ďalej namietla, že zmenka je v rozpore so zák. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch), pretože bola vyplnená nad sumu vyššiu ako 30 % nad nevrátenú časť úveru. Odporca mal použiť nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože navrhovateľke úmyselne vyznačil na účel zmluvy „povolanie“ jeho zástupca, aj keď je dôchodkyňa a nedokáže vykonávať žiadne povolanie, čo uvedený zástupca musel vedieť.

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská Rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 19.10.2010, sp. zn. SR 09627/10 nadobudol právoplatnosť 02.11.2010. Vykonateľným sa stal 05.11.2010. Týmto rozsudkom bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1.426,83 eur spolu so zmenkovým úkorom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.426,83 eur od 01.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.426,83 eur od 03.08.2010 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 365,43 eur.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na tom skutkovom podklade, že navrhovateľka dňa 25.09.2009 uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 800,-eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť odporcovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-eur, celkovo mala teda uhradiť čiastku 1.577,-eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,-eur, počnúc dňom 17.10.2009 Navrhovateľka dňa 25.09.2009 vystavila zmenku na sumu 1.426,83,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 01.05.2010. navrhovateľka si svoju povinnosť nesplnila, čím sa stal dlh podľa dohodnutých zmluvných podmienok dňa 01.05.2010 splatný. Odporca vyplnil dňa 29.07.2010 zmenku navrhovateľky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.426,83,- Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 01.05.2010 a táto bola navrhovateľke predložená na zaplatenie. Odporca zaslal navrhovateľke výzvu na doručenie písomnej žalobnej odpovede. Táto výzva jej bola doručená dňa 02.09.2010 a táto doručila svoju odpoveď Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 06.09.2010 v ktorej uviedla, že doposiaľ vrátila odporcovi dlh vo výške 393,- Eur ale vzhľadom na zlú finančnú situáciu nemôže dlh ihneď splatiť. Je ochotná uhradiť sumu ktorú si požičala a to v splátkach.

Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania a na základe dokazovania vykonaného z listinných dôkazov mal rozhodcovský súd za preukázané, že predložená Zmenka mala povahu zabezpečovacej, pričom hlavným záväzkom bola Zmluva o úvere. Rozhodcovský súd mal za to, že zmenková suma vo výške 1.426,83 Eur pozostáva z istiny vo výške 1.179,- Eur, poplatku na zaslanie upomienok vo výške 28,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,- Eur, a trov mediačného konania vo výške 219,83,- Eur, ďalej zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.426,83 Eur od 01.05.2010 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 1.426,83 Eur od 03.08.2010 do zaplatenia. Podľa , o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon) rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi a vezme do úvahy obchodné zvyklosti, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 zákona rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania, nesmie však prekročiť medze uplatnených nárokov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu, alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od samotného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení.

Podľa o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa , cit. , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa . Podľa o zmenkách majiteľ zmenky má nárok na tzv. postihovú sumu, ktorá predstavuje zmenkovú sumu aj s úrokmi, ktoré na zmenke boli dohodnuté, avšak tieto má právo žiadať len do splatnosti zmenky. Od splatnosti zmenky až do skutočného zaplatenia má majiteľ zmenky nárok len na zákonnú 6 % ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy.

Podľa a nasl. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

Podľa o zmenkách majiteľ zmenky má nárok na tzv. postihovú sumu, ktorá predstavuje zmenkovú sumu aj s úrokmi, ktoré na zmenke boli dohodnuté, avšak tieto má právo žiadať len do splatnosti zmenky. Od splatnosti zmenky až do skutočného zaplatenia má majiteľ zmenky nárok len na zákonnú 6 % ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy.

Podľa a nasl. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení, ktorý bol platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a ktorý pôsobí ako lex specialis k , ten je lex generalis, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.

Podľa ) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ) písm. d) Obch. zákonníka Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte (), zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Po zistení, že žaloba na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania ( ), súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa o rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovský súd prisúdil plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Na predmetný úverový vzťah sa majú aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch /ZoSÚ/, pretože odporca ako veriteľ uzatvoril s navrhovateľkou ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa ustanovenia a nasl. a navrhovateľka vo na výsluchu dožiadaným súdom vo Vranove nad Topľou dňa 01.10.2014 jasne prehlásila, že rozhodne pri uzatváraní zmluvy o úvere neuviedla, že finančné prostriedky potrebuje na výkon povolania. V tom čase bola na starobnom dôchodku a predtým pracovala ako učiteľka. Podnikateľskú činnosť nikdy nevykonávala. Časť finančných prostriedkov dala synovi na dokončenie rekonštrukcie domu a časť použila na svoju osobnú potrebu. Pracovníčka odporcu pani T., vypísala tlačivo, ktorým bola zmluva o úvere a navrhovateľka ju iba podpísala. Navrhovateľka nebola vôbec informovaná o ďalších náležitostiach zmluvy a nebola upozornená na dôležitosť označenia v kolonke „účel použitia finančných prostriedkov“. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné navrhovateľke poskytnúť ochranu podľa , nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa totiž spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v je síce podobná definícii spotrebiteľa podľa ZoSÚ (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere), avšak v smere ochrany spotrebiteľa a odopretia či naopak poskytnutia mu ochrany podľa noriem spotrebiteľského práva v širšom

slova zmysle, je dokonca ešte prísnejšou. Kým totiž ZoSÚ v považuje za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, výkladom treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je iba taká osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (t.j. v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa). Bezpochybne potom aj dopad ochrany podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách musí byť (oproti ZoSÚ) širším. V prípade definície spotrebiteľa v totiž odpadá celkom význam diskusie o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon povolania, tak ako to v Zmluve o úvere označila pracovníčka odporcu. Za spotrebiteľskú zmluvu sa potom považuje formulárová zmluva o úvere uzatvorená podľa a nasl. s dlžníkom, ktorý pri jej uzatváraní a plnení z nej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. u ktorej veriteľ nie je schopný preukázať opodstatnenosť poukazovania úveru na podnikateľskú činnosť dlžníka. Súd mal za preukázané, že Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX uzatvorená dňa 25.09.2009, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke úver vo výške 800,-eur s tým, že táto zaviazala zaplatiť odporcovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,-eur, celkovo mala teda uhradiť čiastku 1.577,-eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 131,-eur, počnúc dňom 17.10.2009 je spotrebiteľskou zmluvou podľa .

A nakoľko zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa / / je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa napr. tým, že dodávateľovi prisúdil plnenie odplaty za poskytnutý úver vo výške 96,5% z poskytnutého úveru (poplatok vo výške 772,- Eur zahŕňajúci paušálne poplatky a všetky výdavky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú). Takáto odplata je jednoznačne neprimeraná a jej zmluvné dojednanie zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / /. Za odplatu je možné pritom považovať spolu úroky a poplatky, ktoré má podľa zmluvy spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi za poskytnutie úveru s výnimkou sankcií za omeškanie. Prisúdením denného úroku z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, t.j. 91,25 % p. a. došlo k ďalšiemu porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Takéto úroky z omeškania predstavujú neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné dojednanie v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa / /. Súd po dôkladnom zvážení všetkých skutkových okolností veci tiež dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa o rozhodcovskom konaní pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že bola navrhovateľovi ako spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. . Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je rozhodcovská doložka uzatvorená podľa v nasledovnom znení: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd", ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (6 Zb. ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. V konečnom dôsledku sa okruh

neprijateľných podmienok upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k) bola upravená až novelou č. s účinnosťou od 1.1.2008 kým hlavná transpozícia bola vykonaná účinným od 1.4.2004). Členské štáty si mohli vybrať do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. Tzn., že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v . Nemožno napr. vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy predstavuje formulárová rozhodcovská doložka neprípustnú časť zmluvy bez ohľadu na jej formuláciu. Rakúsko má zakázanú rozhodcovskú doložku a bez jej osobitného vyjednania je neakceptovateľné, aby regulovala vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom ( spolk. ). Ako už bolo vyššie uvedené, podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle prvá veta , nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Tiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje príkladný teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ustanovenia vyžadujúce od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní / /. Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu, je však takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa totiž v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Aj v predmetnom prípade navrhovateľka nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj zmluvné dojednania Zmluvy o úvere. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre jej neplatnosť. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za takéto okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany, vnútroštátny súd je povinný vykladať ustanovenia smernice 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzébet Sustikné Gyórfi bod 40, v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve, uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode, ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci pritom nielen že nerozhodoval všeobecný súd ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Judikovaniu nad rámec smernice a čierneho zoznamu neprijateľných podmienok teda zodpovedá posúdenie o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. Tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania o spore bola predmetom rozhodovania súdneho dvora (rozsudok Océano Grupo Editorial, spojené veci C 240/98 až C - 244/98, rozsudok Pannon C-243/08). Odradzujúce účinky vyplývajúce z geografickej vzdialenosti nevyplývajú len zo sporu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ale tiež aj z následného prejednávania sporu na tom istom súde vo veci samej ( ). V danom prípade tak , konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako aj konanie o pôvodnej žalobe po prípadnom zrušení rozsudku by sa majú uskutočniť v sídle rozhodcovského konania. To môže odradiť spotrebiteľa od toho, že neuplatní svoje práva pretože už len samotná geografická vzdialenosť je pre spotrebiteľa zjavne nevyhovujúca. Ani prípadná námietka, že sa vedie písomne nie je namieste, keďže odradzujúcim faktorom je aj konanie na všeobecnom súde miestne príslušnom podľa miesta rozhodcovského konania ( v znení pred jeho novelou vykonanou účinným 01.01.2012) a to nemá písomnú povahu. Pre porovnanie v prípade konania na štátnom súde, by mal navrhovateľ možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska / /. Súd tiež vzhliadol nekalosť predmetnej rozhodcovskej doložky aj v tom, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a to aj napriek jeho možnosti vybrať si medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní totiž ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Je totiž rovnocenné, či riešenie sporov spotrebiteľa prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obomi. V rámci podmienok uvedených v čiernom zozname / / teda najviac problémovej doložke zodpovedá podmienka pod písm. r) " vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní." Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom, ktoré inicioval dodávateľ, viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľ nemal (inú) alternatívu, aby zastavil a spor "odsunul" na iné bojisko. Aj v dôvodovej správe k , ktorým bola do príkladného výpočtu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zavedená neprijateľná podmienka pod písm. r) sa píše, že "spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občiansko-právnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú." Teda ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Ak má teda spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade jeho zažalovania na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť súd a pri predmetnej doložke nemá na výber; slovami zákona povedané: "vyžaduje sa , aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde", čo je vlastne naplnenie ustanovenia . Súd z vlastnej činnosti doposiaľ nezaregistroval, že by nejaký spotrebiteľ vyvolal konanie pred rozhodcom. Preto súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ex ante, t.j. ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Je zrejmé, že navrhovateľ o týchto dôsledkoch rozhodcovskej doložky nebol riadne a konkrétne informovaný. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromno-právnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromno-právne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní

vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie. Preto sa súd nestotožňuje s názorom, že možnosť voľby medzi rozhodcovským a štátnym súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s , . O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 331, Eur súd rozhodol v súlade s o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľ je od platenia súdnych poplatkov za návrh oslobodený [a)].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.