Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-11-2014.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Otília Prachařová, so sídlom Centrum I. 57/132, 018 41 Dubnica nad Váhom, správca úpadcu ACTHERM, a.s. v konkurze, so sídlom Nadjazdová 1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 351 091, zastúpený JUDr. D. Q., advokátom so sídlom V. I. XX/XXX, XXX XX N. nad H., proti žalovanému: PRIMA 2010, s.r.o., so sídlom Talichova 2, 841 02 Bratislava, IČO: 45 670 315, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/18/2012-76 zo dňa 11. februára 2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o neúčinnosti právneho úkonu proti žalovanému. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému jej náhradu nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 28K/73/2011-204 zo dňa 09.01.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi ACTHERM, a. s.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 13.01.2012 a dňa 14.01.2012 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/73/2011-228 zo dňa 22.02.2012 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Otília Prachařová. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. 28K/73/2011 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.02.2012 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 29.02.2012. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky veritelia úpadcu a to BAUMAT SK, s. r. o. Ružomberok vo výške 448.728,06 eur, Centrálny depozitár cenných papierov SR, Bratislava vo výške 400,45 eur, DOVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava vo výške 596,34 eur, T. C., D. vo výške 162.224,- eur, ICEKO-ONYX, s. r. o., Banská Bystrica vo výške 1.055,05 eur, INCON, spol. s r. o., Prievidza vo výške 43.540,12 eur, L. C. G.., R. R. vo výške 5.088,28 eur, L. L., D. vo výške 25.580,57 eur, KROVSTAV-B.B., s. r. o., Prievidza vo výške 52.247,09 eur, G. W., U. R. vo výške 6.867,58 eur, G. H., F. vo výške 22.060,35 eur, D. G. B.., D. R. vo výške 43.829,42 eur, D. W., E. vo výške 6.630,36 eur, Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín vo výške 1.827,73 eur, Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Bratislava vo výške 2.337,50 eur, Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, Bratislava vo výške 2.357,48 eur, T&B SK, s. r. o., Bojnice vo výške 5.793,61 eur, TEMOCEM, s. r. o., Hrnčiarovce nad Parnou vo výške 18.102,81 eur, TREJA, s. r.o.
Prievidza vo výške 8.855,15 eur, Union poisťovňa, a. s. , Bratislava vo výške 2.840,63 eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava vo výške 380,81 eur. Výška prihlásených pohľadávok veriteľov do konkurzu úpadcu bola v celkovej výške 861.343,39 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2011 postupca t. č. úpadca postúpil na žalovaného pohľadávky voči spoločnosti H & H ADVISORY GROUP, s. r. o. v celkovej výške 388.780,- eur. V uvedenej zmluve bola dohodnutá odplata za postúpené pohľadávky vo výške 68.823,12 eur. Zároveň bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že odplatu za postúpenie pohľadávky podľa tejto zmluvy vzájomne započítajú s pohľadávku postupníka voči postupcovi. Rovnako v zmluve bolo medzi účastníkmi výslovne uvedené, že vzájomné nároky účastníkov sú týmto započítaním v celom rozsahu vysporiadané.
Súd prvého stupňa uviedol, že podanou žalobou sa správca úpadcu domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, a to zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 25.11.2011 medzi úpadcom a žalovaným je voči veriteľom právne neúčinná. Na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby správca navrhoval vykonať dokazovanie a to výsluchom svedka B.. C. L., oboznámením sa so zmluvou o postúpení pohľadávok, zoznamom prijatých faktúr, zoznamom pohľadávok a listom zo dňa 12.07.2012. Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol. Poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p., ktoré vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní. Základnými povinnosti účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že ak žalobca tvrdil v konaní určité skutočnosti, zaťažuje ho spravidla aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Ak teda žalobca v podanej žalobe tvrdil, že právnym úkonom úpadcu so žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky a na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že medzi úpadcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok úpadcu v celkovej výške 388.780,26 eur za odplatu vo výške 68.823,12 eur a zoznam prijatých faktúr, z ktorých vyplývajú záväzkové vzťahy úpadcu ustálil, že uvedené dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú, že predmetným úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov, ktorí si do konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Rovnako uvedenú skutočnosť súd prvého stupňa nemal preukázanú ani z výsluchu svedka. Správca nenavrhoval vykonať v tomto smere dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Poukázal na to, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky prihlásených veriteľov by mohlo dôjsť pri postúpení bonitnej t. zn. riadne vymožiteľnej pohľadávky.
V opačnom prípade uvedeným úkonom k ukráteniu pohľadávok veriteľov dôjsť nemôže. Uvedená skutočnosť však v konaní nebola preukázaná. Navrhnuté dôkazy nepreukazujú bonitu resp. skutočnú hodnotu, t. zn. vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky, a tým aj možné ukrátenie ostatných veriteľov. Tvrdené skutočnosti, je predovšetkým povinný preukazovať žalobca. Aby súd mohol určiť neúčinnosť určitého právneho úkonu z dôvodu, že išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR a nasl. musí byť vždy známa hodnota poskytnutého plnenia dlžníkom a hodnota protiplnenia. Ak je úpadcom poskytnutou hodnotou hodnota peňažnej pohľadávky, ktorá bola úpadcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na tretiu osobu, tak jej hodnota je určená jej dobytnosťou. Nominálna hodnota postúpenej peňažnej pohľadávky sama o sebe je bezcenným údajom, ak nie je v uvedenom prípade isté, že dlžník, ktorého pohľadávky boli postúpené na tretiu osobu, má dostatočný majetok, z ktorého bude možné postúpené pohľadávky uspokojiť. Uvedené skutočnosti, ohľadom majetkových pomerov dlžníka postúpenej pohľadávky, môže jedine preukázať, že uvedený právny úkon, je ukracujúcim právnym úkonom. Tým, koho v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu na preukázanie hodnoty t. zn. dobytnosti postúpenej pohľadávky je vždy správca úpadcu a povinnosťou práve správcu bolo do skončenia prvého pojednávania vo veci tvrdiť také skutočnosti a k ich preukázaniu navrhnúť dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že v dobe postúpenia pohľadávky boli majetkové pomery dlžníka tejto pohľadávky také, že umožňovali jej bezproblémové uspokojenie z majetku tohto dlžníka. Iba za predpokladu, že by boli tieto skutočnosti v konaní preukázané, mohol súd vychádzať zo zistenia, že hodnota plnenia poskytnutého dlžníkom odpovedala nominálnej hodnote postúpenej pohľadávky. Právne posúdenie veci nebolo možné bez toho, aby žalobca tvrdil a následne preukazoval skutočnosti, rozhodné pre dobytnosť postúpenej pohľadávky, teda majetkové pomery dlžníka úpadcu. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že medzi úpadcom a žalovaným bola súčasťou uvedenej zmluvy bolo aj vzájomné započítanie existujúcich
pohľadávok vo výške dohodnutej odplaty. V prípade vyhlásenia neúčinnosti tejto zmluvy by došlo zároveň k obnoveniu pohľadávky žalovaného a nárok na úhradu tejto pohľadávky by si veriteľ mohol uplatniť prihláškou ako pohľadávku proti podstate, čím by naopak došlo k situácii, že na jednej strane by sa medzi aktíva úpadcu dostala nevymožiteľná resp. nebonitná pohľadávka a zároveň by sa musela z podstaty uspokojovať ďalšia pohľadávka žalovaného. Za takejto situácie, by práve vyhlásením neúčinnosti právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky prihlásených veriteľov.
Vzhľadom k už uvedeným skutočnostiam mal súd prvého stupňa za to, že žalobca netvrdil, ani nepreukázal rozhodné skutočností a to bonitu, teda skutočnú hodnotu a vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávky prevedená na žalovaného, preto súd žalobu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena, zamietol.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že pri podaní žaloby bola dodržaná zákonná prekluzívna lehota, ku ktorej dodržaniu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Právnu vec súd prvého stupňa posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2 ZoKR a pokiaľ a týka unesenia dôkazného bremena tak aplikoval ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože si ich nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú žiadne trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote vo veci samej odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V odvolaní žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa preukázal, že postúpením pohľadávok v celkovej hodnote 388 780,26 Eur získal žalovaný prospech vo výške 319 957,14 Eur, a to vzhľadom k tomu, že úpadca bol žalovanému dlžný len 68 823,12 Eur. Žalobca v konaní tiež preukázal, že v čase, keď úpadca postupoval pohľadávky žalovanému mal záväzky voči iným veriteľom, ktorí si ich prihlásili do konkurzu. Týmto nevýhodným postúpením boli veritelia úpadcu ukrátený a žalovaný získal neprimeranú výhodu. Úpadca mal postupovať tak, že mal postúpiť len pohľadávku v sume 68 823,12 Eur a zvyšné pohľadávky v sume 319 957,14 Eur mali byť postúpené ďalšiemu veriteľovi prípadne najväčšiemu veriteľovi a práve týmto spôsobom mohol úpadca uspokojiť viacerých veriteľov a v konečnom dôsledku mohol sa vyhnúť konkurzu. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v rozsudku uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať bonitu postúpených pohľadávok a zdôraznil, že každá pohľadávka pokiaľ je reálna, je bonitná pokiaľ sa nepreukáže opak. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že okrem zmluvy o postúpení pohľadávok vo výške 388 780,26 Eur podpísal úpadca so žalovaným aj záložnú zmluvu na tie isté pohľadávky v hodnote 388 780,26 Eur. Ak by mal žalovaný pochybnosť o bonite postupovaných pohľadávok, tieto právne úkony by neurobil.
Žalobca vytýkal rozhodnutiu aj to, že súd nijakým spôsobom, nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný prijal hodnotu 388 780,26 Eur na úhradu dlhu 68 823,12 Eur, pričom konanie žalovaného signalizuje, že sa chcel na úkor ostatných veriteľov obohatiť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď právnu vec posúdil podľa zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom po 01.01.2012 (žaloba došla súdu dňa 09.08.2012).
Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie práva odporovať právnym úkonom je jeho včasné uplatnenie v 1-ročnej prekluzívnej dobe od vyhlásenia konkurzu podľa § 57 ods. 2 ZOKR, inak právo odporovať právnemu úkonu zanikne. Súd prvého stupňa skonštatoval, že žaloba bola podaná včas, keď žalobca odporoval právnemu úkonu u žalovaného dňa 12.07.2012 a správca (žalobca) podal na súd žalobu dňa 09.08.2012.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa oboznámením obsahu listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že dňa 25.11.2011 bola uzavretá zmluvy o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným.
Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa predložil na preukázanie svojho tvrdenia zmluvu o postúpení pohľadávok, z obsahu ktorej odvolací súd zhode s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že právnym úkonom úpadcu so žalovaným došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky. Aj odvolací súd je názoru, že v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu na preukázanie dobytnosti postúpenej pohľadávky správcu úpadcu. Povinnosťou správcu bolo preukázať alebo navrhnúť dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že v dobe postúpenia pohľadávky boli majetkové pomery dlžníka tejto pohľadávky také, že umožňovali jej bezproblémové uspokojenie z majetku tohto dlžníka. Odvolací súd dáva do pozornosti zápisnicu z pojednávania dňa 17.12.2013, obsahom ktorej bolo aj oboznámenie právne významných zhodných a sporných skutočností, keď súd prvého stupňa za zhodnú skutočnosť považoval uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a žalovaný a spornou skutočnosťou považoval získanie prospechu bez primeraného protiplnenia. Zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní bol poučený podľa § 118 O.s.p. s tým, že prítomní po poučení uviedli do zápisnice, že nemajú žiadne návrhy na dokazovanie.
Žalobca napriek tomuto konštatovaniu súdu dôkaz resp. dôkazy na spornú skutočnosť nepredložil. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (resp. veriteľov) ako jednej zo základných podmienok odporovacieho práva, bol žalobca povinný nielen tvrdiť podľa § 101 ods. 1 O.s.p., ale aj preukázať v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa na základe žalobcom predložených listinných dôkazov uzavrel, že žalobca nepochybne a jednoznačne s konaní nepreukázal, či uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky išlo o riadne vymožiteľnú pohľadávku t.j. bonitnú pohľadávku. Keďže žalobca túto skutočnosť nepreukázal, uvedeným právnym úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok veriteľov. Len samotné uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok bez ďalšieho nemôže mať za následok splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka.
Súd prvého stupňa predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. aj odôvodnil. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne p o t v r d i l a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nadbytočne opätovne uvádzať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak,ž e úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože si ich neuplatnil a nevyčíslil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.