Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/87/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Kúpele Bojnice, a.s. so sídlom Bojnice, IČO: 31 638 694, zast. JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom Prievidza, Košovská cesta č. 1, proti žalovaným: 1/ AFP trade, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mikulášska č. 1, IČO: 35 861 452, spoločnosť t.č. v konkurze, zast. JUDr. Ľudmilou Dohnalovou, advokátkou so sídlom Topoľčany, Brezová č. 2232/22, 2/ A. B. C., so sídlom D., E. X, správca úpadcu DJK Trade, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mikulášska č. 1, IČO: 31 345 875, spoločnosť t.č. v konkurze, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -697 zo dňa 7. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti zamietavého výroku II. o určení vlastníckeho práva a v celom rozsahu výroku IV. o trovách konania tak, že u r č u j e , že žalobca je vlastníkom bytu č. X na 3. poschodí vo vchode č. 1. Kúpeľného apartmánového domu Tribeč súp. č. XXXX, postaveného na parcele CKN č. XXXX o výmere 782 m2 zastavaná plocha a nádvorie a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku v rozsahu 5940/149860, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. D., obec D., okres Prievidza.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zamietavého výroku II., t.j. o určení platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania žalovaného 1/ mení tak, že žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným jednak určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2006 medzi ním a žalovaným 1/, ktorej predmetom bol prevod bytu špecifikovaného vo výroku (sporný byt), a ktorou žalobou sa žalobca domáha tiež určenia vlastníckeho práva k spornému bytu. V žalobe žalobca tvrdil, že na základe kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným 1/ zo dňa 18.1.2006 previedol na žalovaného 1/ sporný byt. Žalovaný 1/ nezaplatil kúpnu cenu, na základe čoho žalobca od zmluvy odstúpil a stal sa späť vlastníkom sporného bytu.

2. Súd prvej inštancie mal skutkovo za preukázané, že dňa 18.1.2006 uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaný 1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného 1/ vlastníctvo k spornému bytu a žalovaný 1/ za zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 3.011.007,80 Sk. Kúpna cena mala byť uhradená z notárskej úschovy zriadenej žalovaným 1/ s trvaním do 31.1.2006, a to proti predloženiu listu vlastníctva so zapísaným vlastníctvom kupujúceho. Žalovaný 1/ však návrh na vklad podal až po zániku notárskej úschovy a kúpna cena preto nebola vyplatená žalobcovi, ale v dôsledku uplynutia doby notárskej úschovy bola vrátená späť žalovanému 1/. Žalovaný 1/ bol tak zapísaný ako vlastník sporného bytu, no kúpna cena nebola uhradená. Žalovaný 1/kúpnu cenu neuhradil ani na následnú žiadosť žalobcu, preto žalobca z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny od kúpnej zmluvy dňa 4.8.2006 odstúpil.

3. Ďalej mal súd prvej inštancie skutkovo za zistené, že na majetok žalovaného bol rozhodnutím OS Bratislava I. zo dňa 1.2.2007 sp. zn. vyhlásený konkurz. Následne OS Bratislava I. rozhodnutím vo veci sp. zn. zo dňa 27.3.2012 rozhodol, že sporný byt sa vylučuje zo súpisu podstaty žalovaného 1/ ako úpadcu, pretože žalobca dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy k spornému bytu na základe . V odôvodnení uvedeného rozhodnutia súd konštatoval okrem iného účelovosť a špekulatívnosť konania žalovaného 1/. Rozsudkom KS Bratislava sp. zn. zo dňa 29.7.2014 potvrdil odvolací súd uvedené rozhodnutie o vylúčení sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/. KS Bratislava ako odvolací súd konštatoval správnosť záveru o platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy k spornému bytu. Ďalej KS Bratislava považoval konanie žalovaného 1/ vedúce k neuhradeniu kúpnej ceny za rozpor s riadne uzatvorenou kúpnou zmluvou, rozpor so zákonom ako i dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

4. Súd prvej inštancie ďalej z Obchodného vestníka 122/2012 zo dňa 26.6.2012 zistil, že v rámci uvedeného konkurzu správca (so súhlasom veriteľského výboru – zástupca veriteľov FACTUM trade s.r.o.) vylúčil sporný byt zo súpisu postupom podľa z dôvodu, že náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, pretože je predmetom nájmu s predkupným právom nájomcu. Časovo tak uvedené vylúčenie sporného bytu zo súpisu spadalo podľa súdu prvej inštancie do obdobia prebiehajúceho konania OS Bratislava I. sp. zn. resp. nadväzujúceho odvolacieho konania KS Bratislava sp. zn. o vylúčení sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/. V rámci skutkových zistení konštatoval súd prvej inštancie ešte následný prevod sporného bytu na spoločnosť Factum trade s.r.o. a ďalej prevod titulom zmluvy o predaji časti podniku (V 2038/16) v prospech spoločnosti DJK trade s.r.o., v súčasnosti v katastri zapísaného vlastníka, toho času v konkurze.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , ust. a ďalej podľa ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii: veta prvá, , a .

6. Žalobu v časti o určenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie zamietol s odkazom na ust. z dôvodu procesnej neprípustnosti, keď konštatoval, že ani prípadné pozitívne rozhodnutie o určení platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je spôsobilé byť podkladom pre zmenu v zápise vlastníka v katastri nehnuteľností, pretože medzičasom došlo k ďalším prevodom a žalovaný 1/ nebol v čase rozhodovania súdu zapísaný ako vlastník sporného bytu.

7. Za náležitý prostriedok právnej ochrany považoval v danej situácii súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorú žalobca uplatnil popri určení platnosti odstúpenia. V tomto smere súd prvej inštancie považoval za východisko riešenia otázky vlastníctva (za prejudiciálnu otázku) platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy a konštatoval, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo platne v súlade s ust. a odkázal aj na rozhodnutia vo veci vylúčenia sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/ ako úpadcu, ktorých východiskom bol rovnaký právny záver, teda že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo platne na základe .

8. K speňaženiu sporného bytu v rámci konkurzu na majetok žalovaného 1/ súd prvej inštancie uviedol, že išlo o zjavné obchádzanie § 78 ods. 5 Zákona o konkurze, podľa ktorého správca nemá oprávnenie majetok speňažiť pokiaľ sa vedie konanie o jeho vylúčení zo súpisu. V tomto prípade došlo k speňaženiu sporného bytu počas prebiehajúceho konania OS Bratislava I. sp. zn. resp. nadväzujúceho odvolacieho konania KS Bratislava sp. zn. o vylúčení sporného bytu z konkurznej

podstaty žalovaného 1/. Podľa súdu prvej inštancie, ak správca postupom podľa § 81 ods. 3 citovaného zákona previedol majetok na veriteľa, v konečnom dôsledku išlo o speňaženie majetku úpadcu na úkor tretej osoby, v tomto prípade žalobcu.

9. Napriek uvedenému zjavnému prevodu sporného bytu v rozpore so zákonom nepovažoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a žalobcove vlastnícke právo za dané. Aplikoval ust. veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Napriek porušeniu zákona pri prevode sporného bytu nebolo podľa súdu prvej inštancie možné, aby sa nadobúdateľ nestal platným vlastníkom sporného bytu. Súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o prelomenie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, pričom pôvodný vlastník sa neubráni ani následnou žalobou o určenie vlastníckeho práva. Na základe ust. veta prvá tak podľa súdu prvej inštancie nadobudla vlastníctvo sporného bytu spoločnosť Factum Trade s.r.o. a od nej nadobudol vlastníctvo aktuálne v katastri vedený vlastník - spoločnosť DJK Trade s.r.o.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a nenachádzajúc dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. , priznal úspešnému žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný 2/ náhradu trov konania nežiadal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, event. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozsudkom a považoval ho za popretie práva na spravodlivý proces a zákonné rozhodnutie, ako aj za porušenie práva na ochranu vlastníctva, porušenie zásad a zmyslu celého súdneho konania. Postup žalovaného 1/, resp. všetkých subjektov, ktoré sa na veci v jej priebehu zúčastnili považoval žalobca za zneužitie práva a účelové špekulatívne konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ich postup nemôže preto podľa žalobcu požívať právnu ochranu.

12. V ďalšom obsahu odvolania zhrnul žalobca priebeh konania a úkony žalovaných vo vzťahu k spornému bytu. Ďalej popísal podstatu veci, na začiatku ktorej bol odplatný prevod sporného bytu do vlastníctva žalovaného 1/, ktorý nikdy neuhradil kúpnu cenu a následnými úkonmi počas 16 rokov sa špekulatívne využívajúc konkurzy vyhýba povinnosti vrátiť sporný byt žalobcovi. To všetko za situácie, že súdy opakovane konštatovali platnosť a opodstatnenosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy. Ani pri tomto východisku však podľa žalobcu nedokázal súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zabezpečiť ochranu jeho porušeného práva. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie podľa žalobcu nadradil uplatňovanie konkurzných právnych predpisov nad aplikáciu všeobecných právnych predpisov. Hoci si podľa žalobcu súd prvej inštancie uvedomil nekalé praktiky žalovaných, nedokázal vo veci spravodlivo rozhodnúť. To považoval žalobca za podstatu pochybenia súdu prvej inštancie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil so záverom napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca ako predávajúci neposkytol dostatočnú súčinnosť na prevzatie kúpnej ceny, a preto omeškanie žalovaného 1/ bolo vylúčené. Žalovaný 2/ súhlasil so záverom o neprípustnosti žaloby o určenie platnosti odstúpenia, ktoré rozhodnutie by nebolo spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. To aj s ohľadom na zmeny vykonané najmä v rámci konkurzného konania, v ktorom sa poskytuje ochrana kupujúcemu aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom. Záverom vyjadrenia žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca nepodal správcovi úpadcu DJK Trade s.r.o. žiadosť o zápis spornej poznámky v súlade s v tejto súvislosti zdôraznil, že civilnou žalobou o určenie vlastníckeho práva nemožno usporiadať vzťahy v konkurze. Napadnuté rozhodnutie žiadal žalovaný 2/ potvrdiť.

14. Rovnako žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože ho považoval za vecne správny v celom rozsahu. Poukázal na to, že odvolanie je zopakovaním tvrdení žalobcu prezentovaných v konaní, v závere ktorého bol žalobca pasívny a súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný 1/ považoval za nepreukázané tvrdenia o špekulatívnom konaní žalovaného 1/. Mal zato, že žalobca nesplnil podmienky na vyplatenie kúpnej ceny z notárskej úschovy, a že jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu už netrvá. Opakovanie požiadavky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je podľa žalovaného 1/ neopodstatnené a takýto nárok

nie je ani predmetom konania. Žalovaný 1/ sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení platnosti odstúpenia.

15. Ďalej žalovaný 1/ považoval za významné, že žalovaný 2/ ako správca konkurznej podstaty neeviduje žiadosť o zápis spornej poznámky k spornému bytu, v dôsledku čoho by sa viedlo konanie o vylúčenie sporného bytu z konkurznej podstaty DJK Trade s.r.o. Za takéhoto stavu si podľa žalovaného 1/ nemohol všeobecný súd v konaní o určenie vlastníctva sám uvedenú skutočnosť vyhodnotiť ako predbežnú otázku, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného 1/ sa v režime konkurzu nemožno účinne domáhať určenia vlastníckeho práva a tým zároveň s konečnou platnosťou vyriešiť aj právne vzťahy v konkurze. Považoval za správnu aplikáciu predpisov o konkurze ako predpisov „lex specialis“ a nesúhlasil preto so žalobcom, že súd prvej inštancie ich preferoval úplne opomínajúc všeobecnú právnu úpravu. Podstatným bolo podľa žalovaného 1/ najmä to, že v konkurze možno nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, ako správne zdôvodnil súd prvej inštancie, že sa tu jedná o prelomenie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Záverom odvolania považoval žalovaný 1/ za správne aj rozhodnutie o trovách konania a v otázke aplikácie ust. sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že tu dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú.

16. V ďalších vyjadreniach prezentovaných v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich základných stanoviskách uvedených vyššie.

17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej v časti o určení vlastníckeho práva zmeniť podľa a v časti o určení platnosti odstúpenia od zmluvy potvrdiť podľa .

18. Z hľadiska procesného odvolací súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na právoplatné vylúčenie sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/ konal súd v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.4.2017 priamo so žalovaným 1/ a nie so správcom jeho konkurznej podstaty.

19. Ďalej je podstatné, že žaloba vo svojej konečnej podobe smerovala k dvom určovacím návrhom, a to jednak k určeniu platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy voči žalovanému 1/, a následne k určeniu vlastníckeho práva k spornému bytu voči žalovanému 2/. Tieto dva nároky je potrebné dôsledne odlišovať, čo aj súd prvej inštancie urobil. Osobitne sa uplatnenými určovacími návrhmi zaoberal aj odvolací súd.

20. Ohľadom určenia platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie žalobu správne zamietol pre procesnú neprípustnosť takéhoto určenia, ktorá nastala potom, ako bol zápis vlastníckeho práva v katastri v prospech žalovaného 1/ dotknutý ďalšími zmenami. V ich dôsledku by už v konaní správy katastra o zápise prípadného vyhovujúceho rozhodnutia o určení platnosti odstúpenia do katastra nehnuteľností nemohol byť záznam (v podobe zápisu vlastníckeho práva žalobcu) vykonaný, pretože § 36a Zákona o katastri nehnuteľností principiálne počas celého tohto konania normoval, že správa katastra nevykoná záznam, ak listina predložená na záznam nevychádza z údajov katastra. Rozhodnutie o určení platnosti odstúpenia od zmluvy by tak v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo spôsobilé vyriešiť právne postavenie žalobcu, pretože by na jeho základe nemohlo byť do katastra zapísané vlastnícke právo v jeho prospech, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že žaloba k nemu smerujúca nebola procesne prípustnou v zmysle . Odvolací súd len pre upresnenie a úplnosť dodáva, že táto neprípustnosť vyplýva konkrétne z ust. a vzhľadom na to, že konanie začalo za účinnosti , je potrebné dodať, že žaloba o určenie platnosti odstúpenia by po zmene zápisu vlastníckeho práva žalovaného 1/ nebola procesne prípustná ani za použitia prechodného ustanovenia a ust. , keďže by na požadovanom určení nebol naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie o zamietnutí určenia platnosti odstúpenia od zmluvy potvrdil.

21. Podstatná časť sporu však spočívala v určení vlastníckeho práva, ktoré práve v dôsledku ďalších prevodov sporného bytu zo žalovaného 1/ správne uplatnil žalobca rozšírením žaloby. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí určenia vlastníctva možno zhrnúť tak, že súd prvej

inštancie síce považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za platné, konštatoval zjavné porušenie konkurzných predpisov, keď správca konkurznej podstaty žalovaného 1/ speňažil a previedol sporný byt počas prebiehajúceho konania o vylúčení sporného bytu z konkurznej podstaty žalovaného 1/, no napriek tomu žalobe nevyhovel, pretože právny predchodca žalovaného 2/ nadobudol vlastnícke právo „nadobudnutím z konkurzu“ v zmysle ust. veta prvá , aj za situácie, keď žalovaný 1/ ako úpadca nebol vlastníkom sporného bytu.

22. Z podstaty odvolania žalobcu vyplýva, že ostatný uvedený záver namieta žalobca v odvolaní ako nesúladný s elementárnymi princípmi práva v oblasti ochrany vlastníctva a spravodlivosti súdneho rozhodnutia. Neakceptuje, že sa nedomohol svojho vlastníckeho práva, hoci ako predávajúci platne odstúpil od kúpnej zmluvy a hoci následne došlo k protiprávnej dispozícii so sporným bytom v konkurze.

23. K naplneniu požiadavky spravodlivosti súdneho rozhodnutia sa inštruktívne vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 22.11.2016: „Základným poslaním súdov je poskytovať ochranu právam. Toto poslanie je vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 až 50 , ďalej z ustanovenia , v zmysle ktorého účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, a aktuálne aj z , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá. Súdy by rezignovali na svoje poslanie, ak by z formálnych dôvodov nezaujali stanovisko k závažným okolnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a tým by fakticky poskytli ochranu zjavnému neprávu. Obrazne povedané, súd sa nemôže tváriť, že „nevidí, nepočuje ...“. „Mlčanie“ súdu môže totiž v konkrétnej situácii znamenať poskytnutie ochrany protiprávnemu stavu. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci. Za situácie, keď žalobkyňa, považujúc sa oprávnene (vzhľadom na zistené fakty) za vlastníčku, prišla o celé desaťročia trvajúcu držbu lesných pozemkov značného rozsahu na základe zápisu vlastníckeho práva právnej predchodkyne úpadcu do katastra nehnuteľností, vychádzajúceho z osvedčenia o vydržaní založeného na zjavnej nepravde, teda na protiprávnosti, pri ktorej platí zásada „ex iniuria ius non oritur“ („z bezprávia sa právo nerodí“), bolo povinnosťou súdov zaujať k tejto skutočnosti jasné stanovisko. Inak odôvodnenie ich rozhodnutí nemôže byť považované za spravodlivé.“

24. Zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na aplikácii ustanovenia veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že citované ustanovenie je prelomením zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, teda že nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Je jednou z mála výnimiek slovenského právneho poriadku umožňujúcou nadobudnutie od nevlastníka. Základnou podmienkou platného nadobudnutia od nevlastníka v tomto prípade je, že sa tak stane v rámci konkurzu, ako Tým nemožno rozumieť len splnenie podmienok samotného ustanovenia veta prvá o konkurze a reštrukturalizácii, ale v zásade súlad procesu konkurzu ako celku so zákonom. V prípade zjavného a závažného nesúladu priebehu konkurzu s právnymi predpismi, najmä so nemožno považovať za naplnenú hypotézu právnej normy ustanovenia veta prvá , teda že sa jedná o „nadobudnutie z konkurzu“ (prevod veci zapísanej do súpisu). Opačný prístup, teda akceptovanie „nadobudnutia z konkurzu“ aj za situácie, že samotný predchádzajúci priebeh procesu konkurzu trpí závažným a zjavným nesúladom s právnym predpisom by bol nezaujatím stanoviska k závažným okolnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov a poskytnutím faktickej ochrany zjavnému neprávu, z ktorého sa právo rodiť nemôže. Takýto postup je v zmysle záverov citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu neakceptovaným.

25. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prijal záver, že pri speňažení sporného bytu v rámci konkurzu na majetok žalovaného 1/ išlo o zjavné obchádzanie § 78 ods. 5 Zákona o konkurze, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje (a nebol ani v odvolacom konaní namietaný), je zrejmé, že sa jednalo o „nadobudnutie z konkurzu“ ktorého priebeh trpel závažným a zjavným nesúladom s právnym predpisom. Spoločnosť FACTUM Trade s.r.o., ktorá mala sporný byt takto nadobudnúť sa tak jeho vlastníkom nestala, a nemohla ho preto previesť ani na spoločnosť DJK Trade, s.r.o. ako v súčasnosti v katastri evidovaného vlastníka.

26. Za danej situácie tak bolo nevyhnutné vychádzať zo záveru súdu prvej inštancie (prejudiciálne konštatovaného aj v rozhodnutiach OS a KS Bratislava v incidenčnom spore), že k odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy došlo platne. Odvolací súd sa v posúdení otázky platnosti odstúpenia od zmluvy stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené závery vylučujúce nadobudnutie sporného bytu v konkurze nedošlo po odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy k platnému nadobudnutiu vlastníctva sporného bytu iným subjektom a žalobcovi preto vlastnícke právo k spornému bytu svedčí.

27. Na uvedenom nemení nič ani žalovanými namietaný nedostatok zápisu poznámky do súpisu konkurznej podstaty žalovaného 2/ v zmysle ust , pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by absencia poznámky bez ďalšieho viedla k strate vlastníckeho práva.

28. Obdobne nedôvodná bola námietka žalovaných, že v konkurze voči žalovanému 2/ nepodal žalobca vylučovaciu žalobu. Úspech žaloby o určenie vlastníckeho práva nie je podmienený úspechom vylučovacej žaloby a ani je podaním. Konanie o určovacej žalobe a vylučovacej žalobe majú odlišný predmet ako aj účel. Najvyšší súd SR k tomu v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.10.2009 (R 52/2010) uviedol: Zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. Do konkurznej podstaty patrí nielen majetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudol za konkurzu, ale aj taký majetok, ktorého vlastníkom je osoba odlišná od úpadcu, ak právne úkony dlžníka (úpadcu) týkajúce sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník prestal byť jeho vlastníkom) sú voči veriteľom (konkurzným veriteľom) neúčinné [buď na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu — § 14 ods. 1 písm. a), § 15 a § 16 zákona o konkurze]. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (ak nebola táto otázka vyriešená mimosúdnou dohodou uzavretou so správcom podstaty alebo ak nevyhovel správca podstaty námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje práva k veci, dobrovoľne) len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Pretože prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva, má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určení svojho vlastníctva k veci. Naproti tomu zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom, že vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná (§ 27 ods. 12 zákona o konkurze) a že konkurz nemôže byť zrušený aj inak, než po splnení rozvrhového uznesenia [§ 44 ods. 1 písm. a) a c) zákona o konkurze].“

29. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu zmenil a žalobcu určil ako vlastníka sporného bytu tak ako je uvedené vo výroku I.

30. Súčasne s uvedenou zmenou rozhodnutia o tejto časti žaloby smerujúcej proti žalovanému 2/ rozhodol odvolací súd o trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho - ) a v tejto časti konania úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

31. Čo sa týka náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/, voči ktorému bol neúspešne uplatnený návrh na určenie platnosti odstúpenia, patrila by v zmysle ust. náhrada trov konania žalovanému 1/. Na základe ustanovenia (ako ustanovenia právneho predpisu aplikovaného už súdom prvej inštancie) vzhliadol odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému 1/ napriek jeho úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Tieto dôvody spočívajú v povahe konania žalovaného 1/, ktoré vyvolalo potrebu podania žaloby o určenie platnosti odstúpenia voči nemu a konštatovali ich už bratislavské súdy v konaní o vylučovacej žalobe ako účelovosť a špekulatívnosť konania žalovaného 1/, resp. KS Bratislava považoval konanie žalovaného 1/ vedúce k neuhradeniu kúpnej ceny za rozpor s riadne uzatvorenou kúpnou zmluvou, rozpor so zákonom

ako i dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej odvolací súd zohľadnil, že neúspech určovacej žaloby o platnosť odstúpenia bol determinovaný len následnými (protiprávnymi) zmenami vlastníctva zo žalovaného 1/, ako bolo uvedené v ods. 20. odôvodnenia tohto rozhodnutia, teda bez pričinenia žalobcu. Uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa neopodstatňovali priznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ napriek jeho úspechu v časti konania o určenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy tak v prvoinštančnom konaní, ako ani v odvolacom a dovolacom konaní, preto odvolací súd rozhodol o trovách konania žalovaného 1/ tak ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto rozhodnutia.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).