Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-336-2014.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/336/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa: R. X., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom L. Q., P.. V. XX, proti odporkyni: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom V. R. V. L., D.. T. X, o zrušenie a vyporiadanie spoločného nájmu bytu, t a k t o
rozhodol:
I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. V. R. V. L., vedený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor, a to byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXX/ XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela číslo XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 705 m2.
II. Odporkyňa sa stáva výlučnou nájomníčkou bytu č. XX a členkou Stavebného bytového družstva občanov V. R. V. L., S. XX XXX XXX.
III. Navrhovateľovi náhradný byt nepriznáva.
IV. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení spoločného nájmu k bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. V. R. V. L. a uložení povinnosti odporkyni zaplatiť náhradu za členský podiel. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania sú členmi družstva SBDO V.É. R. V. L.. Dňa 20.04.2001 podpisom zmluvy vzniklo účastníkom užívacie právo k bytu č. XX. Byt pozostáva z jednej izby, kuchyne, predsiene, toalety a kúpeľne. Súčasťou bytu je i pivnica. Pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti vznikajú medzi účastníkmi ako spoločnými nájomcami nezhody, ktorí boli manželmi, avšak ich manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. Od tejto doby užíva predmetný byt výlučne odporkyňa. Keďže poslednú dobu dochádza k čoraz častejším nezhodám ohľadom spoločného bytu, rozhodol sa navrhovateľ, že byt ponúkne na predaj. Odporkyňa s predajom bytu nesúhlasí a ani nesúhlasí s tým, aby navrhovateľ byt príležitostne užíval. Odporkyňa ho odmieta vpustiť do bytu. S odporkyňou sa opakovane snažil dohodnúť no neúspešne. Predmetná nehnuteľnosť sa technicky nedá rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky a nakoľko ju výlučne užíva odporkyňa, navrhuje, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne a bola jej uložená povinnosť zaplatiť náhradu za členský podiel, pričom hodnota náhrady by mala byť určená na základe znaleckého dokazovania.
Odporkyňa k návrhu uviedla, že nesúhlasí s povinnosťou výplaty za členský podiel navrhovateľovi, pretože nemá finančnú hotovosť na vyplatenie a nemyslí si, že navrhovateľ by mal nárok na výplatu. Ďalej uviedla, že navrhovateľ nie je členom stavebného bytového družstva, členom bytového družstva je odporkyňa na základe zmluvy o prijatí za člena. Navrhovateľ v predmetnom byte nebýval ani jeden rok, pretože do bytu sa nasťahovali 01.05.2001 a navrhovateľ sa už v decembri 2002 odťahoval ku svojej priateľke. Na byt ako taký a na jeho rekonštrukciu a údržbu, ako aj na chod domácnosti navrhovateľ neprispieval. Neplatil ani nájomné ani náklady spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ nájomné a náklady spojené s bývaním neplatil ani v období, keď v byte bývali spolu, pretože v tom čase bol dlhodobo nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, no dávky nepoberal. Po jeho odchode sa odporkyni nepodarilo navrhovateľa odhlásiť z miesta pobytu. Poukázala na to, že je potrebné, aby bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní spoločného nájmu. Podarilo sa jej iba toľko, že za vývoz smetí platí iba za seba a deti. Navrhovateľ by si mal platiť sám. Vyjadrila nesúhlas s tým, aby navrhovateľovi vyplácala akúkoľvek sumu, pretože byt nie je ich, ale je bytového družstva. Zo začiatku boli s navrhovateľom dohodnutí, že keď budú dcéry niečo potrebovať, tak im prispeje nad rámec súdom určeného výživného a preto ani nežiadala o zvýšenie výživného, no v poslednej dobe má navrhovateľ problém posielať aj súdom určené výživné.
S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo v akej cene z tohto majetku nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto súd vylúčil návrh v časti o zaplatenie z titulu náhrady za členský podiel na samostatné konanie.
Vo veci súd rozhodol za účasti oboch účastníkov konania a vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Rozsudku Okresného súdu B. č. k. V.-XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, nájomnej zmluvy, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V. R. V. L., rozhodnutia o prijatí za člena a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ s odporkyňou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré bolo Rozsudkom Okresného súdu B. č. k. V.-XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzali dve maloleté deti D., nar. XX.XX.XXXX a mal. L., nar. XX.XX.XXXX.
Z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania uzatvorenej XX.XX.XXXX vyplynulo, že dňom XX.XX.XXXX prenechalo SBDO V. R. V. L. členovi družstva odporkyne Q. X. do užívania družstevný jednoizbový byt č. XX v dome č. XXXX/X v V. R. V. L., na ulici D.. T.. Byt pozostáva z jednej izby, predsiene, toalety, kúpelne a príslušenstvom bytu je pivnica. Nájomná zmluva bola uzatvorená na základe prevodu členských práv a povinností zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle ustanovenia § 703-704 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Spoločným nájomcom bol navrhovateľ, ktorému vzniklo spoločné členstvo.
Z rozhodnutia o prijatí za člena zo dňa 20.04.2001 vyplynulo, že uznesením predstavenstva stavebného bytového družstva občanov v V. R. V. L. č. XX/IV/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe písomnej prihlášky a splnenia podmienok vzniku členstva bola odporkyňa prijatá za člena SBDO V. R. V. L. s členským číslom XXXX.
Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. V. R. V. L. vyplynulo, že vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí v obytnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. XXX/XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku je SBDO V. R. V. L..
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 702 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na
návrh niektorého z nich súd. Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 705 Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania, pretože mal za preukázané, že vzniklo právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo účastníkov konania v družstve, a zároveň medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme predmetného bytu. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi bytu a členovi družstva vychádzal súd zo skutočnosti, že v súčasnosti tento byt obýva, resp. užíva odporkyňa, ktorá platí aj nájomné ako aj úhrady za služby spojených s užívaním predmetného bytu, pričom mal na zreteli aj to, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania bolo na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky - odporkyne, pričom mal na zreteli, aby sa maloleté deti nedostali v dôsledku zrušenia spoločného nájmu bytu do ťažko riešiteľnej bytovej tiesne.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd vychádzal z tej skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K rozporu výkonu práv a povinností v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom. Súd pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal z výpovede navrhovateľa, pričom navrhovateľ nepožadoval zabezpečenie náhradného bývania. Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľovi bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad a v takýchto prípadoch súd, s poukazom na zásady obsiahnuté v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže odmietnuť požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd na návrh, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom končí. Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.