Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-136-2014.pdf
PDF · 109.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/136/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporkyni: C. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 940,59 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.12.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2013 domáhal, aby súd uložil povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu vo výške 940,59 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby, ktorú poskytol odporkyni právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a. s.. Právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporkyni verejné telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla) na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 23.09.2008, ktorú účastníci uzatvorili podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.09.2008. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby riadne a včas, ktoré boli uvedené v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca navrhovateľa riadne a včas elektronické komunikačné služby odporkyni poskytol a sprístupnil za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2012 do 07.02.2012 s dátumom splatnosti do 25.02.2012 na sumu 248,95 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2011 do 07.02.2011 s dátumom splatnosti do 25.02.2011 na sumu 10,44 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.12.2010 do 07.01.2011 s dátumom splatnosti do 25.01.2011 na sumu 291,06 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2010 do 07.12.2010 s dátumom splatnosti do 27.12.2010 na sumu 390,14 eura. Odporkyňa do dňa podania návrhu na súd svoj dlh navrhovateľovi neuhradila.
Odporkyňa sa k žalobnému návrhu nevyjadrila, aj keď si návrh s prílohami a poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu prevzala.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Súd nariadil na prejednanie vo veci samej pojednávanie na deň 18.08.2015, na ktoré navrhovateľa a odporkyňu riadne predvolal. Navrhovateľ ani odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili aj napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mali vykázané - navrhovateľ sňa 22.06.2015 a odporkyňa dňa 25.06.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.12.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.12.2013 (č. l. 1 - 3 spisu), faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2012 do 07.02.2012 s dátumom splatnosti do 25.02.2012 na sumu 248,95 eura (č. l. 4 spisu), faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2011 do 07.02.2011 s dátumom splatnosti do 25.02.2011 na sumu 10,44 eura (č. l. 5 spisu), faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.12.2010 do 07.01.2011 s dátumom splatnosti do 25.01.2011 na sumu 291,06 eura (č. l. 6 spisu), faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2010 do 07.12.2010 s dátumom splatnosti do 27.12.2010 na sumu 390,14 eura (č. l. 7 spisu)výpisom z účtu odporkyne z Poštovej banky, a. s. (č. l. 8 spisu), identifikačnými údajmi Účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telecom, a. s. (č. l. 9 spisu), Zmluvou o pripojení (č. l. 11 spisu), Dodatkom k zmluve o pripojení (č. l. 10 spisu), a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a. s., je prevádzkovateľom verejných elektronických komunikačných služieb. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 23.09.2008 Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo sprístupnenie odporkyni verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. za podmienok stanovených v predmetnej zmluve o pripojení a odporkyňa sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby a dňa 23.09.2008 uzavreli účastníci taktiež Dodatok k zmluve o pripojení. Právny predchodca navrhovateľa riadne a včas elektronické komunikačné služby odporkyni poskytol a sprístupnil za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2012 do 07.02.2012 s dátumom splatnosti do 25.02.2012 na sumu 248,95 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.01.2011 do 07.02.2011 s dátumom splatnosti do 25.02.2011 na sumu 10,44 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.12.2010 do 07.01.2011 s dátumom splatnosti do 25.01.2011 na sumu 291,06 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2010 do 07.12.2010 s dátumom splatnosti do 27.12.2010 na sumu 390,14 eura. Odporkyňa do dňa podania návrhu na súd svoj dlh navrhovateľovi neuhradila.
Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.
Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo na:
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak
1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a),
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
Podľa ust. § 42 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách má účastník právo na:
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
Podľa ust. § 42 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách je podnik povinný:
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach,
c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len "zlomyseľné volanie"),
d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím služby pridelilo telefónne číslo vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu § 55 ods. 1 písm. b),
e) oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac vopred.
Podľa ust. § 42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách je účastník povinný:
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa ust. § 42 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom.
Podľa ust. § 42 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie zabezpečuje nevyhnutné opatrenia na prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa tohto zákona štatutárny orgán podniku podľa osobitných predpisov o bezpečnosti a o civilnej ochrane. Podnik poskytujúci verejnú sieť, verejnú službu alebo verejnú sieť a verejnú službu je povinný v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie krízovej situácie a mimoriadnej udalosti:
a) poskytovať prednostne verejnú službu pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových plánov; rozsah zaraďovania účastníkov do prednostných núdzových plánov, rozsah a spôsob prednostného poskytovania verejnej služby ustanoví vláda nariadením,
b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych automatov vrátane tiesňových volaní na postihnutom území.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 43 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa ust. § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Súd vyzval listom zo dňa 13.05.2015 navrhovateľa v lehote 10 dní od doručenia výzvy na doloženie plnej moci a predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj iných listinných dôkazov. Navrhovateľ si výzvu prevzal dňa 19.05.2014 avšak na výzvu nijakým spôsobom nereagoval a listinné dokumenty súdu nepredložil. Súd opätovne vyzval navrhovateľa na doloženie plnej moci výzvou zo dňa25.03.2015, doručenou navrhovateľovi dňa 01.04.2015. Navrhovateľ súdu doložil iba plnú moc na zastupovanie v konaní.
Navrhovateľ podaním zo dňa 13.08.2015 oznámil súdu, že svoj návrh berie v časti zaplatenia sumy vo výške 248,95 eura spať a žiadal zmenu petitu. Súd na pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 uznesením pripustil čiastočné späťvzatie žaloby s tým, že žalobca berie žalobu späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur s príslušenstvom v znení:
Súd pripúšťa zmenu žalobného petitu s tým, že ukladá žalovanému, aby do 15 dní odo dňa právoplatného rozhodnutia zaplatil žalobcovi na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, F.: XXXXXXXXX sumu vo výške 691,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy vo výške 10,44 eur, za obdobie odo dňa 26.2.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 291,06 eur, za obdobie odo dňa 26.1.2011 do zaplatenia, a úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 390,14 eur za obdobie od 28.12.2010 do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 41,-eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, AK SOUKENÍK-ŠTRPKA s.r.o. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, F.: XXXXXXXXX, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., je súd povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní (§ 120 ods. 1 O.s.p.) t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.
Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada prejednacia, Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu), ako aj to, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom navrhovateľa o postúpení pohľadávok (dlhu odporcu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej ako aj postúpenie pohľadávky z právneho nástupcu navrhovateľa na navrhovateľa. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Odporca (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom tiež domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom neuhradenej ceny služieb poskytnutých mu jeho právnym predchodcom. Súd konštatuje, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie dlžnej sumy navrhovateľa v prvom rade zaťažovala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tom smere, že medzi jeho právnym predchodcom a odporcom existoval zmluvný vzťah a že na základe neho bolo odporcovi poskytnuté plnenie, za ktoré odporca neuhradil kúpnu cenu. V tomto smere však navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, keď v konaní preukázal, na základe akého zmluvného vzťahu odvodzuje svoj nárok v konaní. Avšak navrhovateľ nepredložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorú sa vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu odvoláva a ktorá je podstatnou náležitosťou návrhu pre posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa v spore, a to napriek tomu, že súd navrhovateľa na splnenie tejto povinnosti vyzval. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.