Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/64/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.08.2015 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného H. R. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona takto

rozhodol:

Obžalovaný H. R. O. Q. Á. A. O. Š. , F.. XX.XX.XXXX R. W., Q. T. J., S. XX, W. J.. J. U., preto

j e v i n n ý

že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 03.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2014 bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej dcéry J. R., F. XX.XX.XXXX a R. R., F. XX.XX.XXXX sumou vo výške 75,- Eur, na každé dieťa zvlášť vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám O. J., F. XX.XX.XXXX, T. J., P. XXX/X si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti v meste J., okres Zvolen a na iných miestach, kde sa pohybuje riadne a včas neplní, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade, bol aj zamestnaný v období od 01.03.2015 do 27.04.2015 a mal príjem postačujúci na úhradu výživného, čím mu za obdobie od mesiaca október 2014 do 29.05.2015 vznikol dlh vo výške 890,- Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cíti byť vinný len na polovicu, preto súd považoval vyhlásenie obžalovaného ako vyhlásenie o nevine. Obžalovaný ďalej uviedol, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sú pravdivé. Matke detí dával či už peniaze alebo iné veci prostredníctvom svojich

rodičov, pretože v žalovanom období sa s matkou detí nestýkal. Pokiaľ boli dávané veci matke detí zo strany jeho rodičov, rodičia ho informovali čo nakúpili a on im potom tie peniaze zaplatil, ale nevie sa vyjadriť k výške takto poskytnutého plnenia.

Poškodená O. J. uviedla, že posledné dva mesiace od podania obžaloby s obžalovaným spolu žijú a preto za toto obdobie si neuplatňuje bežné výživné vo výške 300,- Eur. Je pravdou, že rodičia obžalovaného jej poskytovali nepeňažné plnenie vo forme nákupu potravín. Jednalo sa približne o sumu 30,- Eur mesačne od októbra 2014 do podania obžaloby, v súhrne 8 mesiacov po 30,- Eur spolu vo výške 240,- Eur.

Okolnosť vyživovacej povinnosti obžalovaného vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.. XXP XX/XXXX-XX (čl. 27-30) zo dňa 03.09.2014, právoplatného dňa 22.09.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu dcér J. R. I. R. R. sumou 75,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky O. J..

Zo správy zamestnávateľa obžalovaného J. U. I..J.., U. na čl. 34 zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že obžalovaný bol u nich zamestnaný od 01.03.2015 do 27.04.2015 kedy oznámil zamestnávateľovi ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Za mesiac marec 2015 mu bol vyplatený čistý mesačný príjem 419,15 Eur. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočka Zvolen obžalovaným nepoberal od januára 2013 žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen čl. 47 dňa 24.04.2015 oznámil, že obžalovaný nebol v sledovanom období evidovaný na ich úrade ako uchádzač o zamestnanie.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Táto povinnosť vyplýva z rozsudku OS Zvolen č. k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2014. Na základe vyššie uvedených správ možno mať za to, že obžalovaný bol čiastočne v žalovanom období zamestnaný, mal príjem postačujúci na úhradu výživného, nezaevidoval sa po skončení zamestnania ako uchádzač o zamestnanie. Zanedbaním povinnej výživy sa rozumie situácia keď povinný neplní oprávnenému výživné poskytované v peniazoch alebo ak neplní povinnosť vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť zaopatrovať iného, teda napríklad neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie a čistotu, vykonávať nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie prostriedky potrebné na jeho rozvoj. O zanedbanie vyživovacej povinnosti pôjde aj vtedy ak povinný odvádza oprávnenému nižšie sumy výživného než aké boli určené alebo sú primerané. Z uvedeného vyplýva, že ak na základe dohody s matkou detí obžalovaný sa osobne stará o spoločnú domácnosť a ich deti nepôjde o neplnenie vyživovacej povinnosti. Preto súd stanovil koniec neplnenia vyživovacej povinnosti k podaniu obžaloby t.j. k 29.05.2015, pretože z výpovede poškodenej vyplýva, že po tomto termíne zdieľajú spoločnú domácnosť aj s vlastnými deťmi. Zároveň z vyššie uvedeného vyplýva, že je možné plniť vyživovaciu povinnosť aj poskytovaním nepeňažného plnenia, napríklad vo forme potravín pre deti a preto súd upravil aj výšku zameškaného výživného podľa vyjadrenia poškodenej o sumu 240,- Eur (8 mesiacov po 30,-Eur) na výslednú sumu 890,- Eur.

Obžalovaný H. R. bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom OS Zvolen sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 19.10.2014, kedy mu bol pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou 14 mesiacov, od 19.10.2014 do 19.12.2015. Podľa záznamov obžalovaný doposiaľ nebol postihnutý za priestupok.

Súd pri úvahách pri druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Trestného zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na riadnom plnení vyživovacej povinnosti. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažuje mu okolnosť odsúdenia v minulosti (§37 písm. m) Trestného zákona). Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa trestná sadzba v trvaní 0 až 2 roky zvyšuje na rozhranie 8 mesiacov až 2 roky. Nemožno opomenúť skutočnosť, že neplnenie vyživovacej povinnosti sa udialo v rámci skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a preto podľa

§ 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné ukladať iný trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Preto bol obžalovanému uložený trest v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).