Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XXX, proti žalovanému Domov pre seniorov, so sídlom Stará Ľubovňa, Mierová 88, IČO: 00 691 798, zastúpený JUDr. Rastislava Stašáka, advokáta so sídlom Stará Ľubovňa, 17. novembra 14, IČO: 42 085 951, v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu z neplatného skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2016, v znení dohôd o zmene pracovnej zmluvy, žalobca u žalovaného vykonával dohodnutý druh práce - ergoterapeut. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 27.4.2021 bol žalobca spolu s ďalšou zamestnankyňou vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo opakovane odmietol. Dňa 28.4.2021 bol so žalobcom spísaný záznam zo stretnutia so zamestnancom o vyjadrení sa k požitiu alkoholu dňa 27.4.2021, ktorého dôvodom bolo vyjadrenie sa k porušeniu pracovnej disciplíny dňa 27.4.2021, počas výkonu práce zamestnanca. Žalobca uviedol, že pod nátlakom bezpečnostnej techničky F. G. sa vyjadril k požitiu alkoholických nápojov, avšak dychovú skúšku odmietol z dôvodu, že mu nepredložila doklad o kalibrácii zariadenia, ktorým ho chcela testovať a taktiež zariadenie pred použitím nedezinfikovala. Nátlak zo strany bezpečnostnej techničky v žalobcovi vyvolal neprimeranú reakciu, pretože si bol vedomý toho, že nič neurobil, ale jej správanie a hlavne poukazovanie na stratu zamestnania spôsobilo to, že zvýšil hlas a možno neprimerane gestikuloval. Dňa 28.4.2021 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.4.2021 ku dňu 30.4.2021 z dôvodu požitia alkoholických nápojov, čo sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa žalobcu je dôvodom konania žalovaného dôchodkový vek žalobcu. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, dňa 30.4.2021 žalovanému zaslal nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru, v ktorom trval na tom, že žiadnym svojim konaním nespôsobil akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny a trvá na pokračovaní pracovného pomeru. Nakoľko zo strany žalovaného nebol vyslovený súhlas s ďalším zamestnávaním, domáha sa žalobca určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podanou žalobou.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Napadnuté skončenie pracovného pomeru považuje žalovaný za zákonné a platné. Podľa žalovaného žalobca závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, v dôsledku čoho žalovaný nemal inú možnosť ako s ním skončiť pracovný pomer okamžite. Uviedol, že dňa 27.4.2021 boli žalobca a H. A. F. vyslaní sanitkou na služobnú cestu ako sprievod s klientkou pani F. I. na chirurgickú ambulanciu v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. v Starej Ľubovni. Zo zariadenia odišli o 7,28 hod. a vrátili sa o 9,50 hod. Po návrate z pracovnej cesty sa žalobca zapojil do brigády zamestnancov pri jarnom upratovaní vonkajšieho areálu zariadenia (hrabanie lístia, zametanie). Z jeho pohybov, správania sa a z výkonu práce pri upratovaní bolo zrejmé, že je pod vplyvom alkoholu. Jeho chovanie si všimla vedúca úseku priamej starostlivosti A. J. F.. Na jej bezprostrednú otázku či požil alkohol sa žalobca k požitiu alkoholu priznal. K požitiu alkoholu sa priznala aj ďalšia zamestnankyňa, H. F., s ktorou bol v čase pred brigádou na pracovnej ceste a s ktorou podľa jej vyjadrenia počas tejto pracovnej cesty požil alkoholický nápoj aj žalobca. Na základe tohto podozrenia bolo rozhodnuté, že obaja budú podrobení kontrole na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Keď sa žalobca o kontrole dozvedel, začal sa správať odmietavo až agresívne. H. F., ktorá podľa jej tvrdenia požívala alkoholické nápoje počas pracovnej doby spolu so žalobcom sa po opakovanej výzve skúške na požitie alkoholu podrobila, s výsledkom 0,65 %. Z uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca alkohol požil a skúšku odmietol účelovo. Aby nedošlo k spochybňovaniu hodnovernosti skúšky na prítomnosť alkoholu bola za týmto účelom a v súlade s vnútornou smernicou ,,S10 Dokumentácia BOZP" privolaná bezpečnostná technička mandatára, ktorý pre žalovaného vykonáva činnosti bezpečnostného technika a s ktorým má žalovaný uzavretú Mandátnu zmluvu č. 79/2020. Po príchode bezpečnostnej techničky F. G. do zariadenia boli žalobca a H. F. vyzvaní vedúcou úseku priamej starostlivosti A. J. F. a bezpečnostnou techničkou F. G. na podrobenie sa skúške na zistenie alkoholu v dychu. Žalobca opakovane skúšku odmietol, s tým, že „on fúkať nebude“. Na otázku, či požil alkohol odpovedal aj pred bezpečnostnou techničkou že „áno, no a čo“ a odmietol podpísať protokol o vykonaní dychovej skúšky. Následne A. F. odišla túto skutočnosť oznámiť riaditeľovi, pričom sa dohodli na druhej výzve na kontrolu za prítomnosti riaditeľa. Zamestnanci, ktorí skúšku na požitie alkoholu vykonávali, chceli po druhom odmietnutí, ktoré sa udialo za prítomnosti riaditeľa privolať na vykonanie skúšky príslušníkov policajného zboru, avšak po direktívnom a agresívnom oznámení žalobcu, že z práce odchádza ešte pred skončením pracovnej doby sa privolanie príslušníkov polície neuskutočnilo. V ten deň už žalobca do práce neprišiel. Skorší odchod z práce, pred skončením pracovnej doby, žalobca žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na druhý deň žalobca pri vyjadrení sa k situácií žiadal, aby sa do záznamu dopísalo, že pracovisko opustil na príkaz riaditeľa. To však nebola pravda, žalobca totiž odišiel svojvoľne, bez udania dôvodu. Čo sa týka námietky ohľadom nepredloženia dokladu o kalibrácií zariadenia Dräger Alcotest® 3000, ktorú žalobca uviedol v žalobe, žalovaný uviedol, že po odmietnutí dychovej skúšky žiadal žalobca predložiť „certifikát“, ktorý mu bol bezpečnostnou techničkou predložený. Podľa žalovaného išlo o certifikovaný prístroj, ktorý sa používa bežne v obdobných prípadoch a skúšku mala vykonať nezávislá osoba, ktorá nie je zamestnancom žalovaného subjektu. Kalibráciu prístroja žiaden predpis ako podmienku jeho použitia nepožaduje. Za správnosť vykonania dychovej skúšky zodpovedá bezpečnostný technik. Námietka nepresného merania či vady prístroja by bola namieste jedine v prípade vykonania skúšky a pochybností o správnosti merania, nie v prípade odmietnutia skúšky. Žalobca skúšku odmietol i keď si bol vedomý následku, teda vyhodnotenia jeho konania ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Námietka nedodržania hygieny pri použití prístroja Dräger Alcotest® 3000, ktorú žalobca uviedol v žalobe v daný deň nebola vôbec vyslovená a navyše ju žalovaný považuje za neopodstatnenú, pretože pri použití prístroja sa používa jednorazový náustok zabalený v ochrannom obale. Výzvu na kontrolu požitia alkoholických nápojov vydali oprávnení zamestnanci. Výzvu vykonala vedúca úseku priamej starostlivosti A. J. F. a bezpečnostná technička F. G., pričom sa žalobca od začiatku správal odmietavo až agresívne a určoval priebeh stretnutia. Pri takom správaní žalobcu nátlak reálne nebol možný a v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za nátlak situácia, kedy je zamestnanec poučený, že za porušenie pracovnej disciplíny bude voči nemu v súlade s právnymi predpismi uplatnená sankcia - hrozba zákonnej sankcie nemôže byť považovaná za nátlak. Ďalším dôkazom zjavného správania sa pod vplyvom alkoholu má byť, podľa žalovaného zničený majetok žalovaného. Od momentu, keď si žalobca uvedomil, že sa daná situácia ide riešiť, začal sa agresívne správať - okrem iného nadával a vulgárne pokrikoval, búchal dverami, rozhádzal výzdobu pred výťahom na prízemí v pavilóne B, v spoločenskej miestnosti na prízemí v pavilóne B nožom zoškrabal

maľované hodiny a logo zariadenia zo steny, hodil hojdacím kreslom do steny, ktoré dopadlo na mušľové kreslo, na ktorom sa zlomila servírovacia doska a hádzal hrnčeky o stenu. Hodením kresla o stenu a zoškrabaním kresieb na stene poškodil omietku a maľovku. Pri vchode do budovy kopol do koša, na ktorom sa zlomil kryt a praskla jedna strana koša. Svojím konaním spôsobil žalobca žalovanému škodu na majetku, zároveň sa vulgárne správal voči iným zamestnancom. Vzhľadom na toto agresívne konanie žalobcu, ako aj na jeho arogantné správanie a svojvoľné opustenie pracoviska si žalovaný nevie predstaviť, že by ďalej žalobcu zamestnával. Klientami žalovaného sú starí ľudia s rôznymi diagnózami, ktorí akékoľvek nevhodné správanie zamestnancov vnímajú mimoriadne citlivo. Čo sa týka záznamu o priebehu dňa 27.4.2021 po návrate zo sprievodu klientky F. I. na chirurgickú ambulanciu v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. v Starej Ľubovni, bol napísaný po odchode žalobcu z práce, keďže po odmietnutí vykonania dychovej skúšky opustil pracovisko o 12,15 hod., čím mu vznikla absencia, keďže pracovná doba sa končí najskôr o 13,00 hod. Na druhý deň, t.j. 28.04.2021 žalovanému bola daná možnosť vyjadriť sa k danému incidentu, z čoho je vypracovaný osobitný záznam a zároveň bol žalobca oboznámený s obsahom listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Skončenie bolo vopred prerokované s odborovou organizáciou. Zamestnankyni H. F., s ktorou, podľa jej vyjadrenia, požili alkohol spoločne na pracovnej ceste, bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru neskôr. H. F. pritom neničila majetok zamestnávateľa a nesprávala sa agresívne voči zamestnancom zariadenia a nie je v dôchodkovom veku. Ona bola na druhý deň po incidente oboznámená so záznamom a bola jej daná možnosť vyjadriť sa. Tvrdenie, že žalobca pracovnú disciplínu neporušil nie je pravdivé, pretože bol poučený o povinnosti podrobiť sa kontrole na požitie alkoholu aj o tom, že odmietnutie kontroly sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. K žalobcom tvrdenej diskriminácii žalovaný uviedol, že si nie vedomý vyjadrenia že: „je nemorálne poberať plat a tiež dôchodok", ktoré žalobca uvádza v žalobe. Táto téma je síce celospoločenská a legitímna, avšak pri skončení pracovného pomeru žalobcu nezohrala táto skutočnosť žiadnu rolu. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že rovnako ako so žalobcom bol skončený pracovný pomer aj s ďalšou zamestnankyňou, ktorá rovnako pochybila, pričom v tomto prípade išlo o zamestnankyňu, ktorá nebola v dôchodkovom veku. Na pozícií ergoterapeut v danej dobe pracovali ešte ďalší 3 zamestnanci. Nikto z nich nemal v danej dobe osobné hodnotenie, podobne ako väčšina zamestnancov. Odmeňovanie zamestnancov v Domove pre seniorov (DpS) sa riadi o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého osobný príplatok nie je nárokovateľný. Súvisí s finančnými možnosťami zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Zamestnávateľ trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom, nakoľko ergoterapeut ako profesionál, ktorý má okrem iného podporovať zdravie a celkovú pohodu chorého sa musí vyvarovať toho, že počas sprievodu klienta zariadenia DpS, ktorý je na neho plne fyzicky a mentálne odkázaný požije alkoholický nápoj. Zamestnanec je povinný chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, rovnako je zamestnanec povinný zdržať sa požitia alkoholických nápojov, omamných látok a psychotropných látok na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce. Rovnako je podľa žalovaného zamestnanec povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. V žalobnej replike žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že „žalobca alkohol požil a skúšku odmietol účelovo" považuje za nepodložené, dychovú skúšku odmietol z dôvodu, že mu neboli predložené potrebné dokumenty, t. j. že predmetný merač je certifikovaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Uviedol, že bolo možné zo strany žalovaného privolať policajnú hliadku, avšak žalovaný tak neurobil. K zodpovednosti za skúšku uviedol, že za správnosť vykonanej skúšky môže zodpovedať bezpečnostný technik, avšak musí postupovať v súlade so zákonom, vnútorná smernica mu nesmie odporovať a predovšetkým prostriedkami, ktoré sú zákonné a nespochybniteľné. Vzhľadom na opatrenia v súvislosti s ochorením Covid-19 má žalobca za to, že námietku hygieny dychovej skúšky vznášať ani nemusel. Trval na tom, že zo strany žalovaného bol na jeho osobu vykonávaný dlhodobý nátlak, vzhľadom na skutočnosť, že už bol starobným dôchodcom a žalovaný považoval za nemorálne, aby žalobca bol aj zamestnaný. Poprel, že by sa vo vzťahu k H. A. F. vyjadril, že požila alkoholické nápoje.

4. V žalobnej duplike žalovaný uviedol, že to že žalobca bol na pracovisku pod vplyvom alkoholu dosvedčilo hneď niekoľko svedkov. Dokonca sám žalobca pred týmito osobami vyhlásil, že alkohol požil. Rovnako zamestnankyňa, ktorá sa dopustila rovnakého porušenia pracovnej disciplíny (H. F.) potvrdila, že alkohol požila spolu so žalobcom. V neposlednom rade o konaní žalobcu pod vplyvom alkoholu svedčí aj jeho nekontrolované správanie, pri ktorom spôsobil zariadeniu žalovaného škodu, ktorú zdokladoval. Žalobca toto svoje konanie nespochybnil, preto ho možno považovať za nesporné. Na druhej strane tvrdenie žalobcu, že odmietol dychovú skúšku z dôvodu, že mu neboli predložené potrebné dokumenty, t.j. že predmetný merač je certifikovaný v súlade s platnými predpismi, považuje žalovaný výlučne za účelovú obranu. V súvislosti s tým poukázal na platné znenie Pracovného poriadku, v zmysle ktorého sa požitie alkoholu, ako aj odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške, považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho, že žalobca mal možnosť podrobiť sa dychovej skúške a následne, v prípade pochybností s hodnovernosťou tejto skúšky mohol požadovať privolanie policajnej hliadky alebo sa mohol podrobiť odobratiu krvi, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Takýto krok však žalobca neučinil, naopak, sám takýto krok zmaril. U žalovaného takéto kontroly vykonáva externý subjekt, ktorý má na takúto činnosť oprávnenie, aby bola zabezpečená maximálna odbornosť tejto činnosti a taktiež jej objektívnosť. Poukázal na skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neurčuje zamestnávateľovi akým spôsobom má vykonávať kontrolu alebo druh detekčného prístroja, ktorý môže zamestnávateľ používať. Prvoradá a hlavná kontrola na alkohol je denná vizuálna kontrola všetkých zamestnancov. Pri podozrení na požitie alkoholu sa následne vykoná kontrola dychovou skúškou a v prípade pozitívneho výsledku aj vyšetrenie krvi alebo kontrola kalibrovaným detekčným prístrojom prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru SR. Podľa vyjadrenia Inšpektorátu práce SR (prezentovanom na webovej stránke: K.) môže zamestnávateľ používať aj detekčné prístroje na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na povinnosť zamestnanca podrobiť sa skúške, zamestnanec nie je oprávnený skúšku odmietnuť. V prípade pochybností o objektivite vykonanej skúšky môže zamestnanec požadovať napríklad jej vierohodnosť vykonaním kontrolnej skúšky (napr. prostredníctvom PZ alebo vyšetrenia krvi). Základným predpokladom ale je aby sa zamestnanec skúške u zamestnávateľa podrobil, čo mu nakoniec vyplýva aj z pracovného poriadku. O tom, že pracovný poriadok žalovaného ukladá povinnosť podrobiť sa dychovej skúške, nakoľko odmietnutie takejto skúšky bude považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, bol žalobca riadne poučený. Žalovaný má za to, že ustanovenia vo vnútorných predpisoch súvisiace s používaním alkoholických nápojov, sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rovnako bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi aj postup pri kontrole zamestnancov na požitie alkoholu. Preto odmietnutie skúšky zo strany žalobcu naďalej považuje žalovaný za účelové. Aj keď žalobca svojim účelovým konaním a následným svojvoľným opustením pracoviska zmaril vykonanie dychovej skúšky, to že bol pod vplyvom alkoholu vyplýva aj z nasledujúcich skutočností:

- jeho pohyby a výkon práce, ktoré si všimla jeho nadriadená, v dôsledku čoho bol vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky

- neprimerané správanie a agresivita

- slovné priznanie žalobcu vedúcej úseku priamej starostlivosti A. F. a neskôr bezpečnostnej techničke F. G.

- priame svedectvo H. F., podľa ktorej vyjadrenia požili spolu so žalobcom opakovane alkoholický nápoj počas pracovnej cesty - sprievod klientky na chirurgickej ambulancii Z uvedeného je zrejmé že žalobca bol na pracovisku pod vplyvom alkoholu a bolo jeho povinnosťou podrobiť sa skúške na požitie alkoholu. Zamestnanci, ktorí skúšku na požitie alkoholu vykonávali, chceli po druhom odmietnutí privolať na vykonanie skúšky príslušníkov policajného zboru, avšak po svojvoľnom odchode žalobcu z práce ešte pred skončením pracovnej doby sa privolanie príslušníkov polície neuskutočnilo. Pri použití prístroja Dräger Alcotest® 3000, sa na skúšku používa jednorazový náustok zabalený v ochrannom obale, ktorý zabezpečuje potrebnú hygienu aj mimo obdobia pandémie z dôvodu Covid-19. Rovnaký postup sa používa aj pri dychových skúškach vykonávaných príslušníkmi PZ. Preto argument uvedený žalobcom považuje žalovaný za absolútne scestný a účelový. Uvedené platí o to viac, že žalobca na jednej strane dychovú skúšku odmietol vykonať a na strane druhej iný spôsob zistenia alkoholu (vyšetrenie krvi, skúška vykonaná príslušníkmi PZ) zmaril predčasným a svojvoľným opustením pracoviska. Žalovaný ďalej uviedol, že je zariadením sociálnych služieb s kapacitou 155 klientov, ktorými sú v prevažnej miere seniori odkázaní na pomoc inej osoby. Práca pod vplyvom alkoholu ohrozuje zdravie

pri práci, bezpečné správanie na pracovisku a bezpečné pracovné postupy nielen zamestnancov, ale aj zdravie a bezpečnosť klientov. Preto nie je možné dopustiť žiadne ohrozenie, čo podľa neprimeraného a agresívneho správania žalobcu pod vplyvom alkoholu v danom prípade, bolo zjavné. Navyše klientmi žalovaného sú starí ľudia s rôznymi diagnózami, ktorí akékoľvek nevhodné správanie zamestnancov vnímajú mimoriadne citlivo. Požitie alkoholu zo strany ktoréhokoľvek zamestnanca preto v žiadnom prípade nemožno akceptovať.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, svedkyne H. A. F., A. J. F., F. G., H. A. L. a B. E. C., ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a neopodstatnené, pretože sa 2x dobrovoľne dostavil na vykonanie dychovej skúšky, ale na jeho požiadavku, aby pani, ktorá išla vykonávať dychovú skúšku preukázala či je prístroj kalibrovaný a či je licencovaný, toto nepreukázala. Ukázala mu kúpnu zmluvu a návod na používanie, preto odmietol dychovú skúšku, lebo si myslí, že prístroj musí byť kalibrovaný každých 6 mesiacov a v prípade ak je používaný viackrát, tak musí byť kalibrovaný aj častejšie. Čo sa týka námietok hygieny dychovej skúšky, mal na mysli, že pred skúškou prístroj nebol dezinfikovaný, bezpečnostná technička nemala ochranné rukavice a dychový skúška mala byť vykonaná v miestnosti, ktorá slúži okrem testovania aj na dezinfekciu ochranných overalov zdravotných sestier. Po každej návšteve sa celá miestnosť dezinfikuje alkoholovou dezinfekciou a v miestnosti bolo uskladnených viac balení dezinfekcie. Prostredie tak, podľa žalobcu, nespĺňalo podmienky „spravodlivej“ skúšky, lebo „alkoholové ovzdušie“ mohlo výsledok skresliť. Uviedol, že S H. F. bol ako sprievod klientky I. v Ľubovnianskej nemocnici, n.o. sanitkou. Po príchode do nemocnice vyzdvihli poradové číslo na chirurgickú ambulanciu a čakali v čakárni. Po celý čas boli spolu s pani I.. Po ošetrení išli na dispečing, kde sme sa pýtali, kedy pôjde naspäť sanitka a bolo im oznámené, že sanitka v priebehu 15 – 20 minút príde. Keďže pani I. bola hladná, H. F. zašla do bufetu a kúpila pani I. kávu a buchtu. Po príchode sanitky sa vrátili do Domova pre seniorov. Postarali sa o pani I. a následne sa žalobca prezliekol a šiel na brigádu v okolí domova. Asi po 10 minútach za ním prišla vedúca A. F., že si myslí, že žalobca má vypité a pýtala sa, či je ochotný vykonať dychovú skúšku. Šiel na svoje pracovisko a čakal na príchod bezpečnostného technika. Po príchode bezpečnostnej techničky F. G. od tejto žiadal doklad o kalibrácii prístroja a doklad o tom, že je prístroj „licencovaný“. Keď doklad nevedela predložiť, žalobca odišiel na obed s tým, že technička má čas doklad priniesť. Okolo 11,30 hod. prišla za žalobcom vedúca úseku A. F. a pýtala sa, či je žalobca ochotný sa podrobiť dychovej skúške. Žalobca sa vyjadril, že ochotný je a po príchode do miestnosti zistil, že v miestnosti je prítomný aj pán riaditeľ a začal na žalobcu vyvíjať nátlak, že pokiaľ sa nepodrobí dychovej skúške, bude s ním okamžite skončený pracovný pomer a spomenuli tiež možnosť zavolať policajnú hliadku. Žalobca uviedol, že mal záujem ísť vykonať dychovú skúšku na políciu, k čomu sa nikto nevyjadril. Keď teda žalobca odmietol dychovú skúšku, bolo mu oznámené, že s ním bude okamžite skončený pracovný pomer. Žalobca odišiel z miestnosti, kde mala byť vykonaná dychová skúška a nakoľko žalobca bol nervózny, bol hlučný a zničil niekoľko vecí, ktoré však nepatrili žalovanému. Keď sa upokojil, šiel za riaditeľom, ktorý ho však poslal preč z pracoviska s tým, že s ním bude okamžite skončený pracovný pomer. Zbalil si svoje veci a odišiel. Až následne sa dozvedel, že má neospravedlnenú absenciu v práci. Nasledujúci deň ráno sa dostavil do práce, kde s ním spísali záznam a oznámili mu, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prejednané zástupcom odborov. Nakoľko s týmto postupom žalobca nesúhlasil, ešte 30.4.2021 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto oznámil tiež predsedovi Prešovského samosprávneho kraja, avšak odpovede sa nedočkal. Uviedol, že napriek tomu, že s ním bol okamžite skončený pracovný pomer, ale jeho kolegyňa H. F. pokračovala ešte mesiac v práci. Nakoľko by tom mohlo byť považované za diskrimináciu, aj s touto zamestnankyňou bol následne pracovný pomer skončený. Podľa žalobcu na neho bol vyvíjaný nátlak, keďže bol pracujúci dôchodca, ale mal hypotéku na dom a leasing na auto, tak nechcel celý dôchodok minúť na splátky. Mal s riaditeľom dohodu do konca roka, avšak predseda samosprávneho kraja Majerský dal výzvu, že sa treba citlivo porozprávať s dôchodcami a pokiaľ im to ekonomická situáciu dovolí, tak sa malo s nimi jednať, že by nemali pracovať. Za svoje neadekvátne správanie sa ospravedlnil, ale pracoval na oddelení s pacientmi s ochorením Covid-19 a bol v strese. Poprel, že by sa H. F. o ňom vyjadrila, že požil alkoholické nápoje a uviedol, že od decembra 2018, kedy mu bola zistená chronická srdcová vada, alkohol nepije, občas si dá pivo. Ďalej uviedol, že podľa článku uvedeného v č. 5/2013 Bulletinu advokácie má možnosť vo dvoch prípadoch odmietnuť vykonanie dychovej skúšky, a to

pri nedodržaní hygienických podmienok a pokiaľ merací prístroj nie je licencovaný a kalibrovaný. Prístroj použitý bezpečnostnou techničkou nie je v zozname detekčných prístrojov uvedených v predmetnom článku.

7. Z výsluchu M. B. A., štatutárneho zástupcu žalovaného súd zistil, že štatutárnym zástupcom žalovaného je 24 rok. V pracovnom poriadku a v predpisoch BOZP má žalovaný stanovený postup, ktorým sa žalovaný riadi pri požití alebo pri podozrení z požitia omamných látok. Žalovaný má uzavretú zmluvu s externou firmou, ktorá robí pre žalovaného školenia BOZP a tiež zabezpečuje výkon dychovej skúšky. Uviedol, že žiaden zákon neurčuje čím má byť vykonaná skúška na zistenie alkoholu v dychu a použitý prístroj používajú aj iné organizácie. Na orientačné zistenie alkoholu v dychu je dostatočný. S predmetným prístrojom boli u žalovaného vykonané celkovo tri skúšky a pozitívny výsledok bol vykázaný jedine u H. F., takže prístroj funguje spoľahlivo. Čo sa týka priebehu, ktorý pokusu o vykonanie dychovej skúšky predchádzal, uviedol, že v daný deň zamestnanci žalovaného vykonávali vonku pravidelnú jarnú brigádu. Okolo 11,00 hod. prišla za ním vedúca odboru A. F., ktorá mu oznámila, že dvaja zamestnanci sú zrejme pod vplyvom alkoholu. Zdôvodnila to ich zvláštnym správaním a tiež tým, že obaja zamestnanci sa mali na priamu otázku vyjadriť, že požili alkohol. Podľa interných predpisov teda zavolali bezpečnostnú techničku na vykonanie dychovej skúšky. Správanie oboch zamestnancov bolo odmietavé, direktívne a arogantné. Námietku nevhodnosti miestnosti použitej na vykonanie dychovej skúšky nikto nevzniesol, jedná sa o spoločenskú miestnosť a dezinfekčné prostriedky v nej uskladnené nie sú, s výnimkou spreja na dezinfekciu rúk pre návštevy. Prvého pokusu o vykonanie dychovej skúšky sa nezúčastnil, obaja zamestnanci po odmietnutí dychovej skúšky miestnosť opustili. Bezpečnostná technička následne štatutárneho zástupcu požiadala, aby bol pri druhom pokuse prítomný. Zástupca súhlasil a techničke uviedol, že v prípade opakovaného odmietnutia dychovej skúšky je potrebné prizvať policajnú hliadku, aby skúšku vykonala ich prístrojom. Následne žalobca opätovne odmietol vykonanie dychovej skúšky a vyčítal mu, či je toto to, čo chcel. Žalobca následne odišiel z miestnosti a agresívne a hlučne v objekte a ničil vnútornú výzdobu. Po nejakom čase sa žalobca vrátil a pýtal sa, čo bude ďalej. Bolo mu oznámené, že dôsledkom odmietnutia vykonania dychovej skúšky je v pracovnom poriadku okamžité skončenie pracovného pomeru a žalobca opustil pracovisko. V dôsledku jeho odchodu nebolo možné vykonať dychovú skúšku ani za asistencie hliadky polície. Čo sa týka H. F., táto druhý pokus o vykonanie dychovej skúšky neodmietla a po pozitívnom výsledku skúšky a vyčerpaní dovolenky s ňou bol taktiež pracovný pomer skončený. Obdobne žalovaný postupoval so zamestnancom, u ktorého bola dychová skúška s pozitívnym výsledkom v minulosti. Poukázal na to, že žalovaný je zariadenie sociálnych služieb, cieľovou skupinou sú klienti v dôchodkovom veku, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby a zákaz požívania alkoholu je kľúčovou záležitosťou. Poprel, že by žalobcu vyzval na opustenie pracoviska, nakoľko mal za to, že bude privolaná hliadka. Potvrdil, že zamestnanci žalovaného boli zisťovať, či v bufete Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Stará Ľubovňa podávajú alkoholické nápoje, ale následne toto šetrenie vyhodnotil ako zbytočné.

8. Z výsluchu svedkyne H. A. F. súd zistil, že bola prítomná, keď sa žalobca odmietol podrobiť dychovej skúške. Dychová skúška bola u žalobcu žiadaná, nakoľko vedúca pracovníčka mala pocit, že žalobca je pod vplyvom alkoholu. V deň, kedy sa mala vykonať dychová skúška, pracovali so žalobcom spolu. Zabezpečili sprievod do Ľubovnianskej nemocnice, n.o. a po návrate sa jej vedúca zamestnankyňa opýtala, či žalobca požil alkoholické nápoje. Svedkyňa nevedela odpovedať, žalobca sa nejavil byť pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa sa podrobila dychovej skúške s pozitívnym výsledkom a žalovaný s ňou taktiež skončil pracovný pomer o mesiac neskôr s tým, že v opačnom prípade by bol žalobca diskriminovaný. Taktiež uviedla, že v miestnosti, kde bola dychová skúška vykonaná, sa vykonávala dezinfekcia a nebol jej predložený doklad o kalibrácii meracieho prístroja. Žalobu nepodala. Uviedla, že pod vplyvom alkoholu nebola, avšak uviedla tiež, že v predchádzajúci deň mali doma oslavu, pil sa tzv. tvrdý alkohol. Svedkyňa sama nebola v stave opilosti, piť ale prestala nadránom a dokonca bola rozhodnutá, že do práce nepríde, avšak keďže vedela, že ide ako sprievod s pani I. a nepôjde sama, všetko by malo byť v poriadku. Výsledkom dychovej skúšky bola zaskočená. Čo sa týka záznamu z prejednania porušenia pracovnej disciplíny, namietala, že nemala možnosť sa poradiť a pri podpise bola v strese. Uviedla, že žalobcu nevidela správať sa agresívne ani vulgárne, naopak bol na neho vyvíjaný tlak, lebo je dôchodca. Poprela, že by sa s niekým radila o obsahu výpovede, avšak priznala, že sama oslovila žalobcu, aby ju na pojednávanie odviezol a žalobca jej vyhovel.

9. Z výsluchu svedkyne A. J. F., vedúcej sociálnej starostlivosti u žalovaného, súd zistil, že dňa 27.4.2021 bola v okolí zariadenia žalovaného brigáda, pričom v daný deň žalobca s kolegyňou Knapíkovou zabezpečoval sprievod pani I. na vyšetrenie do Ľubovnianskej nemocnice, n.o. Po návrate sa žalobca pridal k brigádnikom a hrabal lístie. Po chvíli si svedkyňa všimla čudné správanie žalobcu, ktorý hrabal lístie a trávu otočeným hrabľami, čiže zúbky na hrabliach boli otočené hore. Kolegyňa vedľa už mala nahrabanú nejakú kôpku a žalobca z tej jej kôpky bral na inú kôpku, ale otočenými hrabľami, bol veselý a aj na reči bolo badať, že nie je v poriadku. Svedkyňa sa opýtala manželky žalobcu, tiež zamestnankyne žalovaného, že čo to žalobca robí a ona sa vyjadrila, že nevie, ale tiež na žalobcu pozerá, že je nejaký divný. Svedkyňa sa teda žalobcu opýtala, či je opitý a on pritakal. Svedkyňa teda vyhľadala A. F. a pýtala sa, či si nevšimla čudné správanie žalobcu, pričom táto sa vyjadrila, že pili spolu, „3 poldeci vypili v bufete“. Svedkyňa žalobcovi navrhla, aby si vzal poldeň dovolenky, čo odmietol. Svedkyňa sa teda poradila s kolegom o ďalšom postupe a tento zavolal bezpečnostnú techničku na vykonanie dychovej skúšky. Následne techničku doviezol autom a následne chceli v spoločenskej miestnosti žalovaného vykonať dychovú skúšku. Žalobca vykonanie skúšky odmietol s vyjadrením: pil som, no a? Od bezpečnostnej techničky žalobca žiadal certifikát meracieho prístroja a následne miestnosť opustil. Bezpečnostná technička následne odišla za riaditeľom, či by jeho prítomnosť nepomohla zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky a svedkyňa vyhľadala žalobcu. Žalobca sa opakovanej odmietol dychovej skúške podrobiť, A. F. absolvovala skúšku s pozitívnym výsledkom. Svedkyňa uviedla, že spoločenská miestnosť nie je sklad dezinfekčných prostriedkov, v čase pandémie sa tam síce testovalo a očkovalo, ale prijímajú sa tam návštevy a miestnosť bola bežnou technikou dezinfikovaná. Nebola striekaná dezinfekciou, používal sa germicídny žiarič. Potvrdila, že následne bol žalobca hlučný a agresívny, rozbíjal hrnčeky, búchal dverami a oškrabával zo steny maľbu, ktorú v predchádzajúcom období namaľoval. Potvrdila, že v minulosti mal žalobca konflikt s klientom, ktorý ho krivo obvinil z krádeže, na čo žalobca reagoval neprimerane a tzv. chytil klienta pod krk. Po odmietnutí dychovej skúšky žalobca pracovisko opustil, svedkyňa nepotvrdila, že by žalobcu z pracoviska poslal preč zástupca žalovaného. Svedkyňa uviedla, že u žalovaného je zamestnaných viac zamestnancov v dôchodkovom veku a poprela, že by bol na žalobcu kvôli veku vyvíjaný nátlak.

10. Z výsluchu svedkyne F. G. súd zistil, že 4 až 5 rokov pre žalovaného vykonáva činnosť bezpečnostného a požiarneho technika. Celkovo túto činnosť svedkyňa vykonáva od roku 2010. V apríli 2021 zamestnancov žalovaného školila k otázkam BOZP a dňa 27.4.2021 ju žalovaný informoval, že majú na pracovisku dvoch zamestnancov s podozrením na požitie alkoholu. Bola prizvaná na vykonanie dychovej skúšky vlastným meracím zariadením, tieto skúšky svedkyňa vykonáva aj pre iné organizácie. Po príchode do zariadenia žalovaného sa žalobcu opýtala, či je ochotný sa dychovej skúške podrobiť. Žalobca odpovedal kladne, ale po predložení certifikácie zariadenia. Predložila žalobcovi doklady o certifikácii zariadenia, tzv. prehlásenie o zhode. Žalobca nežiadal doklad o kalibrácii meracieho prístroja. Jedná sa o spoľahlivý prístroj. Opätovne sa pýtala žalobcu, či je ochotný sa dychovej skúške podrobiť, avšak žalobca hodil na zem doklady predložené mu svedkyňou a dychovú skúšku odmietol. Svedkyňa teda žalobcu vyzvala na podpis protokolu o odmietnutí dychovej skúšky, čo opätovne odmietol. Keď svedkyňa žalobcu informovala, že odmietnutie dychovej skúšky sa považuje za pozitívny výsledok dychovej skúšky. Po tejto informácii žalobca verbálne zaútočil na svedkyňu s vyjadrením: „ukážte mi, že máte právo vykonávať“. Poukázala na existujúce predpisy, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť vykonávať kontrolu a súčasne na skutočnosť, že žiaden predpis neprikazuje pri BOZP používanie výlučne kalibrovaných meracích prístrojov. V zmysle predpisov o BOZP má zamestnávateľ možnosť vyzvať zamestnanca, aby sa podrobil odberu krvi alebo moču pre účely zistenia prítomnosti alkoholu. Na žalobcovi bolo vidieť, že je nervózny a vyjadril sa: „dal som si, no a čo?“ Rovnako ďalšia zamestnankyňa odmietla vykonanie dychovej skúšky, následne sa skúške podrobila s pozitívnym výsledkom. Svedkyňa kontaktovala políciu, ktorá jej potvrdila možnosť privolania hliadky na vykonanie dychovej skúšky, avšak prizvať policajnú hliadku už svedkyňa nemala možnosť, nakoľko žalobca pracovisko opustil. Nevhodnosť miestnosti kde mala byť skúška vykonaná, žalobca nenamietal. Čo sa týka žalobcu, podľa svedkyne bol agresívny, puzdro s meračom a príslušenstvom svedkyni vzal a hodil na zem, vulgárny nebol. Čo sa týka dychovej skúšky, svedkyňa používa vlastný merací prístroj, dychové skúšky vykonáva bežne aj v iných organizáciách. Doposiaľ nebol zistený nesúlad medzi výsledkami meraní prístroja používaného svedkyňou a iného kalibrovaného prístroja. Rovnako doposiaľ žiaden zamestnanec po vykonaní skúšky nenamietal nameranú hodnotu.

11. Z výsluchu svedkyne H. A. L. súd zistil, že u žalovaného pracuje ako personálny a mzdový referent. Jej pracovisko je v administratívnej časti budovy, v hornej časti. Dňa 27.4.2021 žalobca išiel rozčúlený po schodoch, že ide za riaditeľom. Keď bolo žalobcovi oznámené, že riaditeľ nie je prítomný, kľúčmi, ktoré boli v zámku si kanceláriu riaditeľa žalobca otvoril a po zistení neprítomnosti riaditeľa odišiel preč. Neprejavoval sa agresívne, vulgárne, len bol nervózny, keď išiel hore po schodoch. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru vypracovala svedkyňa s riaditeľom. O všetkom, čo sa udialo, spravili záznam. Záznam písomne vyhotovili na základe toho, čo povedala A. F., ktorá bola priamym svedkom udalostí. Miestnosť, kde mala byť dychová skúška je spoločenská miestnosť, prebieha tam testovanie, v čase pandémie sa tam sprístupňovali návštevy. Je tam germicídny žiarič. Svedkyňa nebola prítomná pri žiadnom vyjadrení žalobcu ani pri ničení majetku. Svedkyňa bola zisťovať či v nemocničnom bufete podávajú alkoholické nápoje s negatívnym výsledkom, žalobcu si v bufete pamätajú, alkohol mu nepodali. Čo sa týka zamestnancov v dôchodkovom veku, u žalovaného pracujú traja dôchodcovia, žiaden pokyn na skončenie ich pracovných pomerov daný nebol.

12. Z výsluchu svedka B. E. C. súd zistil, že u žalovaného pracuje ako vedúci vnútornej prevádzky. Bol svedkom toho, ako žalobca nervózne hľadal riaditeľa žalovaného v jeho kancelárii, svedkom pokusu o vykonanie dychovej skúšky nebol. Rovnako o ničení majetku svedok vedel len z počutia. Poprel existenciu pokynu na skončenie pracovného pomeru zamestnancov v dôchodkovom veku.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.2016 a nadväzujúcich dohôd o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobca u žalovaného pracoval od 1.5.2016 ako sociálny pracovník, od 1.10.2018 ako ergoterapeut na dobu neurčitú.

14. Zo záznamu zo stretnutia so zamestnancom A. B. C. zo dňa 28.4.2021 súd zistil, že stretnutie sa uskutočnilo za účelom vyjadrenia sa k porušeniu pracovnej disciplíny ku ktorému došlo dňa 27.4.2021. Porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu pri podozrení, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie, pričom poprel svoje vyjadrenie o požití alkoholu, uviedol, že alkohol nepožil a bol pod nátlakom bezpečnostnej techničky F. G.. Žiadal od nej doklad o kalibrácii meracieho prístroja. Za následné agresívne prejavy sa žalobca ospravedlnil. Pracovisko žalobca opustil na príkaz riaditeľa a môže byť v strese z práce a z opatrení súvisiacich s pandemickou situáciou v zariadení.

15. Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.4.2021 súd zistil, že žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, pričom dôvody uviedol nasledovne: Dňa 27. apríla 2021 ste sa odmietli podrobiť skúške na požitie alkoholického nápoja. Na výkon skúšky na požitie alkoholického nápoja bola privolaná bezpečnostná technička p. F. G.. Na kontrolu mal byť použitý Dräger Alcotest® 3000. Dňa 27. apríla 2021 bol A. C. B. a H. A. F. vyslaní sanitkou na služobnú cestu na doprovod s klientkou pani F. I. na chirurgickú ambulanciu v NsP v Starej Ľubovni. Zo zariadenia odišli o 7:28 hod. a vrátili sa o 9:50 hod. Po vrátení z doprovodu sa zapojili do pracovnej činnosti, čo v danom dni bola brigáda na úpravu prostredia v areály zariadenia. Počas prác si vedúca úseku priamej starostlivosti všimla, že zamestnanec A. B. C. je asi pod vplyvom alkoholu. Opýtala sa ho, či požil alkoholické nápoje a on sa k požitiu alkoholu priznal. Následne táto skutočnosť bola oznámená riaditeľovi DpS M. B. A., ktorý nariadil vykonanie dychovej skúšky na alkohol. Neskôr pri vykonaní dychovej skúšky H. A. F. povedala, že si vypili v bufete po 3 pol decáky. Túto skutočnosť potvrdil aj A. B. C.. V čase, keď zamestnanec A. B. C. si uvedomil, že daná situácia sa bude riešiť, sa začal nevhodne správať - nadával, búchal dverami. Následne po odmietnutí vykonania dychovej skúšky opustil pracovisko o 12:15 hod. Pracovná doba končí najskôr o 13:00 hod. S ohľadom na túto skutočnosť zamestnávateľ so zamestnancom okamžite končí pracovný pomer ku dňu 30.4.2021. V odôvodnení žalovaný uviedol, že A. C. B. bol o zákaze požitia alkoholických nápojov preukázateľne poučený naposledy pri periodickom školení BOZP dňa 11.3.2020. Pri nástupe do zamestnania bol oboznámený s Pracovným poriadkom DpS, podľa ktorého sa požitie alkoholických nápojov považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Táto závažnosť sa zvýšila tým, že k požitiu alkoholických nápojov došlo počas pracovnej doby, kedy mu spolu s H. A. F. bola zverená na doprovod klientka pani F. I., na chirurgickú ambulanciu v NsP v Starej Ľubovni. Na základe vyššie uvedeného s Vami zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 29.4.2016 a to z dôvodu podľa , tj. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny požitím alkoholických nápojov priamo pri opatere klientky DpS. Vaše porušenie

pracovnej disciplíny bolo prerokované v zmysle so zástupcami zamestnancov dňa 28.4.2021. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.4.2021.

16. Z nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30.4.2021 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za nedôvodné. Nesúhlas bol žalovanému doručený dňa 3.5.2021.

17. Z vyjadrenia žalovaného k nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 5.5.2021 súd zistil, že žalovaný zotrval na dôvodoch okamžitého skončenia s tým, že nie je možné, aby zamestnanec s takýmto počínaním mohol vykonávať prácu v zariadení s klientmi, ktorí sú na neho odkázaní.

18. Z mandátnej zmluvy č. 79/2020 zo dňa 23.12.2020 súd zistil, že žalovaný ako mandant uzavrel s M. B. N. ako mandatárom zmluvu, predmetom ktorej je vykonávanie činnosti autorizovaného bezpečnostného technika, pričom do činnosti bezpečnostného technika o.i. patrí vykonávanie plánu školení z oblasti BOZP, vstupné a periodické školenia zamestnancov z oblkasti BOZP, ako aj vykonávanie previerok stavu BOZP a kontrola dodržiavania právnych a interných predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a ochrany zdravia. V zmysle čl. 4 bodu 4.3 zmluvy mandatár činnosť vykonáva prostredníctvom fyzických osôb.

19. Z interného predpisu žalovaného označeného ako S10 Dokumentácia BOZP súd zistil, že s účinnosťou od 1.1.2020 sa táto smernica vrátane príloh je platná v rámci Domova pre seniorov (DpS) a záväzná pre zamestnávateľa a všetkých jeho zamestnancov. Podľa bodu 4 zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnosti práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. Vedúci zamestnanci sú zodpovední za kontrolovanie požívania alkoholických nápojov. Medzi základné povinnosti zamestnancov patrí – nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, ako aj podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. Bezpečnostný technik, resp. autorizovaný bezpečnostný technik je odborne spôsobilý zamestnanec, ktorý zamestnávateľovi napomáha pri realizácii opatrení v oblasti BOZP, technických zariadení a ustanovených pracovných podmienok, vrátane zisťovania a odstraňovania nedostatkov v týchto oblastiach. Bezpečnostný technik vykonáva kontroly dodržiavania predpisov BOZP a dychovú skúšku na zistenie požitia alkoholu. Podľa čl. 10 zamestnávateľ je v zmysle povinný zabezpečiť kontrolu či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Postup pri vykonávaní kontrol požitia alkoholických nápojov a iných omamných látok a určenia okruhu zamestnancov, ktorí sú oprávnení a povinní realizovať kontrolu stanovuje príloha č. 13 na kontrolu požívania alkoholických nápojov a iných omamných látok a príloha č. 14 na zaznamenávanie kontrol.

20. Z prílohy č. 13 interného predpisu žalovaného označeného ako S10 Dokumentácia BOZP súd zistil, že zamestnanci sú povinní nepožívať alkoholické nápoje a iné omamné látky na pracovisku, v pracovnej dobe aj mimo týchto pracovísk a nenastupovať pod ich vplyvom do práce. Zamestnanci sú ďalej povinní podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy aby zistili, či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu či iných omamných prostriedkov. Porušenie povinností stanovených zamestnancom v tejto smernici sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V rámci okruhu osôb oprávnených vykonávať kontroly požitia alkoholických nápojov je uvedená F. G., ako aj A. J. F.. Kontrola na požitia alkoholu alebo iného omamného prostriedku bude vykonaná alkohol – testerom alebo lekárskym vyšetrením.

Podľa bodu 2 časti Evidencia kontrol ak sa zamestnanec odmietne podriadiť kontrole, bude to považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle a ďalší postup bude v súlade s pracovno-právnymi predpismi.

21. Z prezenčnej listiny o školení BOZP zo dňa 2.5.2016 súd zistil, že žalobca bol oboznámený s BOZP.

22. Z interného predpisu žalovaného označeného ako S10 Dokumentácia BOZP súd zistil, že s účinnosťou od 1.1.2016 zamestnanci sú povinní rešpektovať zákaz požívania alkoholických nápojov, všetci zamestnanci sú povinní na vyzvanie zástupcu organizácie sa podrobiť kontrole na prítomnosť alkoholu. Ak zamestnanec odmietne vykonať dychovú skúšku na alkohol, postupuje sa ako by zamestnanec alkohol požil. Za porušenie zákazu požívania alkoholických nápojov sa postupuje a vyvodia opatrenia v súlade so . Uvedené ustanovenia platia aj v prípade podozrenia z požitia alkoholu počas pracovnej doby.

23. Zo záznamu o oboznámení zamestnancov zo dňa 11.3.2020 súd zistil, že zamestnanci žalovaného absolvovali školenie a vyhoveli overeniu vedomostí. Z prezenčnej listiny súd zistil, že žalobca sa predmetného školenia dňa 11.3.2020 zúčastnil.

24. Z vyhlásenia žalobcu zo dňa 2.5.2016 súd zistil, že žalobca bol oboznámený s pracovným poriadkom a ďalšími internými predpismi žalovaného.

25. Z pracovného poriadku P03 súd zistil, že každý zamestnanec má najmä tieto povinnosti a zodpovednosť:

- byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času

- dodržiavať predpisy BOZP a požiarnej ochrany

- dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov na pracovisku počas pracovnej doby. Mimo pracovnej doby v priestoroch DpS iba so súhlasom riaditeľa DpS. Pri podozrení z požitia alkoholických nápojov je zamestnanec povinný podrobiť sa dychovej skúške. Požitie alkoholických nápojov alebo odmietnutie dychovej skúšky, bude považované za hrubé porušenie pracovnej disciplíny

- zamestnanec nesmie opustiť pracovisko počas pracovnej doby bez povolenia nadriadeného Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného, ako aj požitie alkoholu na pracovisku a práca pod vplyvom alkoholu (kontrolu požitia alkoholu upravuje smernica S10 Dokumentácia BOZP).

26. Z návodu na použitie meracieho prístroja Dräger Alcotest® 3000 súd zistil, že sa jedná o prístroj na meranie alkoholu v dychu s elektrochemickým senzorom, koncentráciu alkoholu v dychu meria v rozsahu 0,00 až 2,5 mg/L. Maximálna chyba presnosti merania pri 0 až 1,00 ‰ obsahu alkoholu predstavuje ±0,05 ‰.

27. Zo záznamu zo dňa 27.4.2021 súd zistil, že na základe podozrenia vedúcej úseku priamej starostlivosti A. J. F. bola vykonaná kontrola na požitie alkoholických nápojov u zamestnancov A. B. G., ergoterapeuta a H. A. F., inštruktorky sociálnej rehabilitácie v Domove pre seniorov. Kontrola bola vykonaná na pracovisku úseku priamej starostlivosti v skupine AB. K vykonaniu kontroly na požitie alkoholických nápojov bola privolaná bezpečnostná technička F. G., ktorá je v súlade so smernicou Domova pre seniorov ,,S10 Dokumentácia BOZP" oprávnená vykonávať kontroly požitia alkoholických nápojov a iných omamných látok na pracovisku DpS. Paní F. G. vyzvala zamestnancov A. B. G. a H. A. F., aby sa podrobili vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť' alkoholu. Na kontrolu bol použitý dräger Alcotest? 3000. Obidvaja zamestnanci boli pri bežnom oboznamovaní s predpismi poučení, že zamestnávateľ je v zmysle povinný zabezpečiť kontrolu, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Taktiež boli poučení o povinnosti zamestnanca podrobiť sa vyšetreniu, ktoré zamestnávateľ vykonáva, a že ak sa zamestnanec odmietne podriadiť' kontrole, bude to považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle a ďalší postup bude v súlade s pracovno- právnymi predpismi. A. B. C. sa odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a zároveň odmietol podpísať protokol z vykonania dychovej skúšky. H. A. F. sa dychovej skúške tiež odmietla podrobiť. Túto skutočnosť bola bezpečnostná technička oznámiť riaditeľovi DpS a požiadala riaditeľa, aby sme

zamestnancov skúsili vyzvať ešte raz k podrobeniu dychovej skúšky za jeho prítomnosti. Riaditeľ súhlasil. A. B. C. po príchode do miestnosti, kde sa mal podrobiť dychovej skúške, nervózne kričal na riaditeľa: ,,Ty si na mňa zavolal ju? Toto si chcel? Toto si chcel? Nebudem fúkať, lebo nemá certifikát." A v zlosti odišiel. O chvíľu sa do miestnosti vrátil o niečo kľudnejší a oznámil, že ide domov a spýtal sa, že čo zajtra. Na to mu riaditeľ odpovedal, že zariadenie s ním rozviaže pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru. Zamestnanec následne odišiel z pracoviska o 12:15 hod., pričom pracovná doba končí najskôr o 13:00 hod. H. A. F. sa po opakovanej výzve dychovej skúške podrobila s výsledkom 0,65 ‰. Menovaní zamestnanci boli v daný deň vyslaní na služobnú cestu na doprovod s klientkou pani F. I. na chirurgickú ambulanciu v NsP v Starej Ľubovni. Na služobnú cestu boli vyslaní sanitkou. Zo zariadenia odišli o 7:28 hod. a vrátili sa o 9:50 hod. Po vrátení z doprovodu sa zapojili do pracovnej činnosti, čo v danom dní bola brigáda na úpravu prostredia v areály zariadenia. Počas prác si vedúca úseku priamej starostlivosti všimla, že podľa správania menovaného zamestnanca A. B. C. je zrejme, že je pod vplyvom alkoholu. Opýtala sa ho, či požil alkoholické nápoje a on sa k požitiu alkoholu priznal. Vedúca úseku sa opýtala aj H. A. F., či si všimla, že je jej kolega pod vplyvom alkoholu, tak odpovedala, že áno. Povedala, že po vyšetrení klientky, keď čakali na sanitku, tak si v bufete dali pár pol deci. Následne táto skutočnosť bola oznámená riaditeľovi DpS M. B. A., ktorý nariadil vykonanie dychovej skúšky na alkohol. Neskôr pri vykonaní dychovej skúšky H. A. F. povedala, že si vypili po 3 pol decáky. Túto skutočnosť potvrdil aj menovaný A. B. C.. Od momentu, keď si zamestnanec A. B. C. uvedomil, že daná situácia sa ide riešiť, začal sa agresívne správať - nadával a vulgárne pokrikoval, búchal dverami, rozhádzal výzdobu pred výťahom na prízemí v pavilóne B, v spoločenskej miestnosti na prízemí v pavilóne B nožom zoškrabal maľované hodiny a logo zariadenia zo steny, hodil hojdacím kreslom do steny, ktoré dopadlo na mušľové kreslo, na ktorom sa zlomila servírovacia doska a hádzal hrnčeky o stenu. Hodením kresla o stenu a zoškrabaním kresieb na stene poškodil omietku a maľovku. Pri vchode do budovy kopol do koša, na ktorom sa zlomil kryt a praskla jedna strana koša. Svojím konaním spôsobil zariadeniu škodu na majetku. Pre overenie uvedenej skutočnosti, vedúca úseku priamej starostlivosti navštívila klientku pani F. I. a pýtala sa na priebeh lekárskeho vyšetrenia. Klientka sa k danej veci vyjadrila, že bola dnes sanitkou u lekára, lebo ju bolí noha a po vyšetrení sanitkou prišli naspäť. Na otázku, či v čase, kým čakali na sanitku späť, bola so zamestnancami v bufete na kávu a šatôčku, ako to povedala H. A. F., pani I. povedala, že nikde na kávu nebola, že ona pije kávu len jednu cez deň a tú jej uvarili dievčatá, keď už bola doma. V periodickom školení BOZP dňa 11.3.2020 bol zamestnanec A. B. C. oboznámený o zákaze požitia alkoholických nápojov na pracovisku a H. A. F. bola o tomto zákaze poučená pri nástupe do zamestnania dňa 1.4.2020. Podobne boli oboznámení s Pracovným poriadkom Domova pre seniorov, v ktorom je uvedené, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje požitie alkoholu na pracovisku, práca pod vplyvom alkoholu, opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného a skutky, ktoré poškodzujú prevádzku. So záznamom zamestnanci, ktorí porušili pracovnú disciplínu A. C. B. a H. F. A. neboli v daný deň oboznámení, nakoľko opustili pracovisko počas pracovnej doby.

28. Zo záznamu z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.4.2021 súd zistil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v odmietnutí dychovej skúšky a nedovolenom opustení pracoviska bol prerokovaný so zástupcom Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, ZO Domov pre seniorov, ktorý s okamžitým skončením pracovného pomeru vyslovil súhlas.

29. Z fotodokumentácie súd zistil rozsah poškodení omietky a vybavenia zariadenia žalovaného.

30. Z protokolu o vykonaní dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u zamestnanca zo dňa 27.4.2021 súd zistil, že uvedeného dňa o 11,47 bol žalobca a H. A. F. vyzvaní na vykonanie dychovej skúšky, pričom žalobca vykonanie skúšky odmietol a u H. A. F. bol po opakovanej výzve zistený obsah alkoholu v dychu s výsledkom 0,65 ‰.

31. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

32. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní

opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

33. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona všeobecné zásady prevencie sú a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

34. Podľa § 5 ods. 3 cit. zákona zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

35. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie, j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

36. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

37. Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.

38. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať

a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení, b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

39. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

40. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnanec povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

41. Podľa písm. 1) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je zamestnanec povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.

42. Podľa o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.

43. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona povinnosť zamestnancov nepožívať alkoholické nápoje a nezneužívať omamné látky alebo psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľov a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a nenastupovať pod ich vplyvom do práce ustanovuje osobitný predpis.

44. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

45. Podľa § 5 ods. 3 cit. zákona vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných omamných prostriedkov u zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 ustanovuje osobitný predpis.

46. Podľa § 5 ods. 4 cit. zákona vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.

47. Podľa právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

48. Podľa predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami

zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

49. Podľa , , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

50. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

51. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

52. Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

53. Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

54. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

55. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

56. Podľa , zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

57. Podľa zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

58. Podľa pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.

59. Podľa pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.

60. Podľa každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.

61. Podľa ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Podľa zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

62. Podľa zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

63. Podľa ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

64. Podľa , zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

65. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

66. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

67. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

68. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere ako ergoterapeut, a to na základe pracovnej zmluvy. Nebolo tiež sporné, že dňa 27.4.2021 pracovný pomer stále trval. Dňa 28.4.2021 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v odmietnutí vykonania dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo je pracovným poriadkom považované za pozitívny výsledok dychovej skúšky a tiež svojvoľné opustenie pracoviska dňa 27.4.2021 o 12,15 hod. a z uvedeného dôvodu žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer okamžitým skončení pracovného pomeru v zmysle .

69. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi boli splnené zákonné podmienky. pripúšťa skončiť pracovný pomer okamžitým skončením len v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a ak má byť porušenie pracovnej disciplíny postihnuteľné ako dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

70. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

71. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

72. Podľa okamžite skončiť pracovný pomer len vtedy, ak nastane niektorý z taxatívne daných dôvodov:

- ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin (nestačí len začatie trestného stíhania či vzatie zamestnanca do väzby, ale zamestnanec musí byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; nie je relevantné, za aký úmyselný trestný čin - či súvisel alebo nesúvisel so zamestnaním zamestnanca) alebo

- ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

73. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, závisí od posúdenia zamestnávateľa, i keď je preskúmateľné súdom. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

74. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby (napr. rozhodnutia NS ČR, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Za takéto situácie možno považovať prípady, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca ohrozuje život a zdravie spoluzamestnancov (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ), prípadne negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená škoda veľkého rozsahu.

75. Aby mohol zamestnávateľ uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru, musí dodržať lehotu, v rámci ktorej môže pracovný pomer skončiť. Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Obe lehoty (subjektívna, ako aj objektívna) sú prekluzívne (ich začiatok a plynutie upravuje ust. ).

76. Z pojmu "okamžité skončenie pracovného pomeru" vyplýva, že pracovný pomer sa končí okamžite, a to okamihom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi pracovného pomeru. Okamžite môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ, a to len na základe taxatívne vymedzených dôvodov, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru.

77. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ani iný právny predpis pojem pracovná disciplína nevymedzuje. Možno ju charakterizovať ako súhrn právnych noriem upravujúcich pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca, a v neposlednom rade dodržiavanie povinností zamestnancom. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obsahovou náplňou pojmu pracovná disciplína sú povinnosti zamestnanca. Čo sa týka pracovných povinností zamestnanca, pracovný pomer je špecifický v tom, že zamestnanec je okrem povinností dohodnutých v pracovnej zmluve viazaný aj tými povinnosťami, ktoré sú priamo zakotvené v mnohých všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisoch ako aj interných predpisoch zamestnávateľa, prípadne povinnosťami, ktoré mu zadá pokynom vedúci zamestnanec. Ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu, zamestnávateľ má len niekoľko možností, ako riešiť takéto nežiaduce správanie zamestnanca. Vo všeobecnosti môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou (prípadne aj okamžite, ak pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny).

78. teda rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity/závažnosť porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny osobitne. Mal by pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa (t. j. ustálené zvyklosti u zamestnávateľa, napr. v akom rozsahu je tolerované porušovanie pracovnej disciplíny a pod.).

79. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak ide o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe ustálenej judikatúry je zo strany zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru akceptovateľné v situáciách, keď nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Ide napr. o situácie, kedy v dôsledku konania, prípadne nekonania zamestnanca je vážne narušená dôvera medzi účastníkmi

pracovného pomeru, správanie sa zamestnanca negatívne ovplyvňuje dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo ak hrozí alebo je spôsobená väčšia škoda či škoda na zdraví. S prihliadnutím na prax, za závažné porušenie pracovnej disciplíny je možné považovať požívanie alkoholu na pracovisku. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. R 59/1991 uvádza, že požívanie alkoholických nápojov zamestnancov v pracovnom čase na pracovisku aj mimo neho môže zamestnávateľ úspešne uplatňovať ako dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (podľa nového právneho stavu aj okamžitým skončením pracovného pomeru).

80. Napriek tomu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 27.4.2021 bol počas výkonu práce pre žalovaného pod vplyvom alkoholu, z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že interné predpisy, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený, jasne definujú následok odmietnutia vykonania dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Napriek tomu, že žalobca argumentoval, že dychovú skúšku odmietol z dôvodu nedostatočnej hygieny priestoru, kde sa mala skúška vykonať, z dôvodu nedostatočnej hygieny meracieho prístroja a nedostatku dokladov o kalibrácii meracieho prístroja, súd jeho argumentácii neprisvedčil.

81. Čo sa týka tvrdení žalobcu o nedostatku hygieny priestoru, kde mala byť skúška vykonaná, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by túto argumentáciu žalobca použil v čase, kedy bol na vykonanie dychovej skúšky vyzvaný. Jediným dôkazom v tomto smere je vyjadrenie svedkyne H. F., ktorá však potvrdila, že sama oslovila žalobcu pred účasťou na pojednávaní, jej výpoveď teda môže byť ovplyvnená vzájomnou komunikáciou, pričom v prospech tohto záveru svedčí skutočnosť, že ani zo záznamu o prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 27.4.2021 ani žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by svedkyňa túto argumentáciu použila pred pojednávaním a svojou svedeckou výpoveďou. Tomuto žalobcom uvedenému dôvodu pre odmietnutie vykonania dychovej skúšky teda súd neuveril. Rovnako k žalobcom vznesenej námietke nedostatku hygieny meracieho prístroja a bezpečnostnej techničky nebol označený ani predložený jediný dôkaz, ktorým by bolo možné argumentáciu žalobcu preukázať. Aj vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že nebol povinný podrobiť sa dychovej skúške nakoľko mu nebol predložený doklad o kalibrácii meracieho prístroja, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neurčuje zamestnancovi druh detekčného prístroja, teda zamestnávateľ môže používať aj prístroje určené len na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. Odporúčané je síce použitie detekčného prístroja pravidelne kalibrovaného a testovaného, avšak v prípade zistenia požitia alkoholu u zamestnanca je toto výlučne orientačné a zamestnanec v prípade nesúhlasu s výsledkom merania má možnosť absolvovania odberu krvi či moču, ktoré prítomnosť alkoholu v organizme zistia s oveľa vyššou presnosťou. Ak aj žalobca argumentoval, že sa dychovej skúške podrobí v prípade kalibrovaného prístroja, opustením pracoviska pred príchodom hliadky polície zmaril vykonanie takejto skúšky. Argumentácia žalobcu vyplývajúca z článku v odbornom časopise advokácie nie je pre toto konanie relevantná. Podstatným údajom pre pracovnoprávne účely nie je rozsah obsahu alkoholu v organizme zamestnanca, ale prítomnosť alkoholu v organizme zamestnanca bez obmedzenia množstva, zatiaľ čo kalibrované meracie prístroje majú zásadný význam v priestupkovom konaní a prípadne trestnom konaní, kedy právna kvalifikácia skutku (určenie, či sa jedná o priestupok či prečin) závisí od konkrétneho množstva alkoholu v krvi páchateľa.

82. Súd vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach ako aj jednotlivo dospel k záveru, že odmietnutím vykonať dychovú skúšku žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu. V konaní neboli preukázané dôvody oprávňujúce žalobcu odmietnuť vykonanie dychovej skúšky, skúška mala byť vykonaná za súčinnosti oprávneného bezpečnostného technika a priameho nadriadeného, ako aj svedka. Ak žalobca bol na pracovisku v pracovnej dobe, bol povinný plniť si všetky povinnosti mu vyplývajúce z pracovnej zmluvy ako aj , predpisov o BOZP a interných predpisov, najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú a hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Bolo právom žalovaného ako zamestnávateľa vyžiadať si od žalobcu ako zamestnanca vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu za účelom kontroly plnenia pracovných povinností,

keďže v danom čase žalobca vykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností v zariadení pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti o ľudí vyššieho veku a zväčša s množstvom rôznych diagnóz a obmedzení mobility. Okolnosti, ktoré predchádzali žiadosti priameho nadriadeného voči žalobcovi (neštandardné správanie pri brigádnických prácach, vlastné vyjadrenie o požití alkoholu) dávali dostatočné dôvody pre opodstatnenosť podozrenia z požitia alkoholických nápojov, a to zvlášť za situácie, pokiaľ či už žalobca alebo svedkyňa F. požitie alkoholu potvrdili, hoci by to bolo vyslovené zo žartu.

83. Odmietnutie vykonania dychovej skúšky bolo s ohľadom na pracovné zaradenie žalobcu a charakter pracoviska, podľa názoru súdu správne žalovaným kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku je závažným porušením pracovnej disciplína a dôvodom obdobného postupu pri skončení pracovného pomeru. Pri vyhodnotení konania žalobcu, že závažne porušil pracovnú disciplínu, prihliadol súd na okolnosti konkrétneho prípadu, intenzitu porušenia pracovnej disciplíny k pracovnej činnosti, ktorú pre žalovaného vykonával, k možným dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre žalovaného, možnosti vzniku škody na majetku žalovaného, ale predovšetkým na zdraví obyvateľov domova pre seniorov. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd považoval okamžité skočenie pracovného pomeru za dané v súlade so , a preto žalobu žalobcu na určenie jeho neplatnosti vyhodnotil ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.

84. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.