Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_7P-234-2015.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/234/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletých detí W. Y., nar. XX.XX.XXXX, N. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, detí rodičov W. U., nar. XX.XX.XXXX a N. Y., nar. XX.XX.XXXX , obidvaja H. M. Č.. XX, na návrh matky, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zveril maloleté deti do jej starostlivosti a otca zaviazal k vyživovacej povinnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žije v partnerskom vzťahu od roku 2003. Otec sa o rodinu stará, ale v ich partnerskom vzťahu je už viac rokov nedorozumenie. Otec maloletých detí v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu je agresívny. Často hráva aj na hracích automatoch a vedie záhaľčivý spôsob života. V októbri 2014 zistila, že udržiava aj milostný vzťah s inou ženou.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že na návrhu trvá napriek tomu, že prečítané správy od Obecného úradu Roštár a o prešetrených pomeroch sa zakladajú na pravde. S otcom maloletých detí žije v spoločnej domácnosti. O domácnosť sa stará ona, lebo otec detí chodí do krčmy a iba sem tam sa s deťmi pohrá. Drevo do domácnosti zabezpečuje on, ale ona upratuje a varí. Deti majú k otcovi dobrý vzťah. V budúcnosti sa chce od neho odsťahovať, nechce s ním žiť v spoločnej domácnosti.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom súhlasí, lebo on sa zhoršil. Skoro každý deň chodí do krčmy a niekedy sa aj opije. Predtým si peniaze privyrábal ako murár a použil ich na rekonštrukciu rodinného domu, na zariadenia a elektrospotrebiče. Teraz si už neprivyrába , lebo ho to nebaví. Priateľku nemá, ale matku maloletých detí už podviedol. Doma pomáha, chodí do lesa pre drevo, hrá sa s deťmi, upratuje dvor atď. S matkou maloletých detí sa pred deťmi nehádajú. Príjem ich rodiny je 420 € mesačne a z tejto sumy uhrádzajú inkaso, splátky a zabezpečujú aj ďalšie potreby rodiny. Rodinný dom kúpili pred 12 rokmi a postupne ho zrekonštruovali. V budúcnosti sa z domu nechce odsťahovať, ale zariaďuje si pre seba jednu miestnosť.
Zo správy od Obecného úradu Roštár súd zistil, že rodičia maloletých detí bývajú na uvedenej adrese a sú nezamestnaní. Vykonávajú aktivačné práce v obci. Majú spolu 3 maloleté deti, o ktoré sa príkladne
starajú. Na verejnosti sa správajú dobre. Otec maloletých detí bol v posledných voľbách do samosprávy obcí zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva a svoje pracovné úlohy si plní dobre.
Zo správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodina býva v staršom rodinnom dome, ktorý je po celkovej rekonštrukcii a patrí do vlastníctva rodičov. Zariadenie domácnosti je nové, majú množstvo elektrospotrebičov a v tejto domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin detí. Starostlivosť rodičov o maloleté deti je na dobrej úrovni. Maloleté deti nemali vedomosť o podanom návrhu, čo ich matka odôvodňovala tým, že nechce aby deti o tom vedeli. Maloleté deti uviedli, že ich starostlivosť zabezpečuje aj otec, niekedy sa však rodičia pohádajú. Deti boli veselé, bezprostredné, v rodine sú vytvorené harmonické a dobré vzťahy. Rodičia sú nezamestnaní a obidvaja vykonávajú aktivačnú činnosť v obci, poberajú dávky v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Matka uviedla, že otec detí má známosť a peniaze míňa v krčme. Otec maloletých detí 12.08.2015 uviedol, že s návrhom súhlasí. Nechcel uviesť meno svojej priateľky. Uviedol, že okrem polovice rodinného domu vlastní aj motorové vozidlo. Vykonaným šetrením a rozhovormi s rodičmi bolo zistené, že žijú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti na dobre úrovni. Vzťahy v rodine sú dobré a rodičia majú vytvorené veľmi dobré podmienky aj pre bývanie.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí poukázal na to, že rodičia bývajú v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o deti. Návrh matky preto považoval za nedôvodný.
V zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
V zmysle ustanovenia § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia žijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o deti zabezpečujú spoločne. Ich starostlivosť o deti je na dobrej úrovni a majú vytvorené aj bytové podmienky pre riadnu starostlivosť o deti. Zo správy o prešetrení pomerov v rodine pritom vyplýva, že vzťahy v rodine sú veľmi dobré a deti sú spokojné, šťastné a majú citový vzťah k obidvom rodičom. Vychádzajúc z týchto skutočností aj podľa názoru súdu v danom prípade návrh matky nie je dôvodný. Samotný záujem maloletých detí si vyžaduje, aby aj v budúcnosti ich riadnu starostlivosť a výchovu zabezpečovali obidvaja rodičia, teda aby boli naďalej vychovávané v úplnej rodine. Súd preto návrh matky v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
-4-
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /