Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-138-2015.pdf
PDF · 70.62 KB
Case nature
Subarea
11CoE/138/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému: H. X., pôvodne bytom R., K. X, t. č. bytom R., E. M. T. XXX/X/X, pre vymoženie 798,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. septembra 2014, č.k. 9Er/789/2007-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekúciu a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 104,25 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie po právnej stránke odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. Exekučného poriadku. Konštatoval, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.04.2007 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 24.056,- Sk s príslušenstvom na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú platobné výmery vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, č. 3095/2004/B zo dňa 19.03.2004 a č. 3095/2004/C zo dňa 19.03.2004. Poverenie bolo udelené tamojším súdom súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 15.05.2007. Dňa 04.05.2012 doručil súdny exekútor tamojšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Oprávnený vyjadril dňa 17.04.2012 súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvého stupňa mal z exekučného spisu EX 2868/07 preukázané, že zisťovaním majetkových pomerov povinného počas exekúcie sa nepodarilo zistiť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu vykonať. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška č. 288/1995 Z.z.“). Konštatoval, že šetrením v exekučnom spise bolo zistené, že dňa 08.11.2007 bolo splnomocneným zamestnancom súdneho exekútora Jurajom Šutkom uskutočnené miestne zisťovanie na adrese povinného. Zastával názor, že náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi len za úkony, ktoré vykoná osobne mimo sídla exekútorského úradu alebo kancelárie. Keďže z exekučného spisu bolo zistené, že miestne zisťovania vykonal splnomocnený zamestnanec a nie súdny exekútor, súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 7,11 eur. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 104,25 eur, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 19,92 eur za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z./, z paušálnej odmeny vo výške 19,92 eur za 6 úkonov exekučnej činnosti /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z.z./, z náhrady hotových výdavkov vo výške 49,70 eur /podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z./ + uplatnených 20 % DPH z odmeny a časti náhrady zo základu 73,56
eur vo výške 14,71 eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý zastával názor, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. s odmenou podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Úkony upovedomenie o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, majetku povinného sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska. Príprava podkladov na súpis hnuteľných veci je podľa oprávneného administratívnou prácou vykonanou v súvislosti s exekučnou činnosťou, zahrnutou v odmene v súlade s § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ďalej oprávnený vyjadril nesúhlas s priznaním odmeny za spotrebný materiál v sume 3,86 eur. Zastával názor, že cestovné je v napadnutom uznesení nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje. S poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. tak
odvolací súd dospel k záveru, že proti výroku o náhrade trov konania v prejednávanom prípade nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o náhrade trov exekúcie. Nesprávne poučenie súdu prvého stupňa o práve podať odvolanie však nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon.
Keďže podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .