Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/134/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. J., nar. XX.XX.XXXX v L. X. L., trvale bytom J. XX, L.X. X. L., v súčasnosti v ÚVTOS Želiezovce,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 18.09.2013 o 11.25 hod. v ÚVTOS Sučany, okres Martin, v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície Martin pod ČVS:ORP-585/1-OVK-MT-2013, kde bolo začaté trestné stíhanie pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v zápisnici o výsluchu svedka po zákonnom poučení podľa § 346 Tr. por. uviedol, dňa 13.08.2013 v čase o 23.30 hod. v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch na 1. oddelení ho G. D. zavolal na izbu č. 3, pričom zavolal aj H., ihneď ako vošiel, tak D. aj Š. začali H. biť, on sa nijako tomu nebránil, lebo sa ich bál, potom si D. sadol na posteľ a povedal H.: „chyť mi kokot,“ H. povedal, že nie, tak mu D. povedal: „čo si ako magor,“ dal mu facku a povedal mu, že: „buď ma vyfajčíš, alebo ťa budem ďalej trénovať,“ H. pochopil, čo tým myslel, preto pristúpil ku D., ktorý si vyzliekol nohavice a ako sedel na posteli sprvoti mu „honil“ penis a neskôr ho začal „fajčiť“ aj ústami asi tak 10-15 minút, keď sa D. ukojil, následne D. povedal jemu: „daj sa aj ty vyfajčiť“, on mu povedal, že nechce, načo mu D. dal nejaké facky, tak s tým súhlasil, D. povedal H.: „vyfajči J., lebo dostaneš“, H. prišiel k nemu, on si sám vyzliekol pyžamové nohavice a zostal sedieť na posteli, potom si kľakol medzi jeho rozkročené nohy, sprvoti mu začal penis masírovať rukou a potom mu ho začal „fajčiť“ aj ústami, nebolo mu to po vôli, ale nakoľko sa bál D., dal sa „vyfajčiť“ H., potom počul, ako D. hovorí H.: „choď vyfajčiť R.“, videl ako ide H. ku R., ktorý v tej dobe spal na posteli, prišiel k nemu, zdvihol mu perinu a začal ho chytať, na čo sa R. zobudil, dal mu zopár faciek, kričal na neho, potom mu D. povedal, aby H. išiel k nemu, myslel tým k R. a R. povedal, nech sa dá „vyfajčiť“, nakoľko už to urobil jemu, aj J., R. najprv nechcel, ale potom súhlasil, H. si sadol a začal mu rukou „honiť“ penis, ústami mu nestihol „vyfajčiť“ penis, nakoľko za nejakých 20-30 sekúnd, bolo počuť, že prišiel veliteľ, ktorý začal kontrolovať izby, na základe aj tejto výpovede vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Martin uznesením zo dňa 29.10.2013, ČVS: ORP-585/1-OVK-2013 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie G. D., nar. XX.XX.XXXX pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., po vznesení obvinenia Y. J. zmenil svoju výpoveď v tom, že to, čo vypovedal nie je pravda, klamal a vymyslel si to a následne po vykonaní ďalšieho dokazovania v prípravnom konaní prokurátor Okresnej prokuratúry Martin uznesením, č. k. -10 zo dňa 07.02.2014, právoplatným dňa 13.05.2014 podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por., zastavil trestné stíhanie obvineného G. D., nar. XX.XX.XXXX vedené pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie,

t e d a

ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 117 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 10.04.2015, obvinenému doručený 10.04.2015, právoplatný 10.04.2015, ktorým bol obvinenému pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. podala dňa 31.07.2014 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému Y. J., stíhanému pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný Y. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.08.2015 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom 18.08.2015 súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť len svedok, nie však obvinený alebo účastník občianskeho súdneho konania.

Konanie páchateľa, ktoré spočíva v krivej výpovedi pred orgánmi vyššie uvedenými, sa môže uskutočniť tak aktívnou formou (úmyselné uvedenie nepravdy) , ako aj pasívnou formou (úmyselné zamlčanie okolnosti, ktorá má pre rozhodnutie podstatný význam).

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy je úmyselným trestným činom. Záver o zavinení páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen priznaním páchateľa.

Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný ako svedok v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Martine pod sp. zn. ORP-585/1-OVK-MT-2013 pred policajtom - vyšetrovateľom PZ uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní (o spáchaní zločinu sexuálneho násilia ), nakoľko po vznesení obvinenia inej osobe obžalovaný Y. J. v procesnom postavení svedka diametrálne zmenil svoju predchádzajúcu svedeckú výpoveď v tom, že to, čo vypovedal nie je pravda, klamal a vymyslel si to.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. Y. J. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného zistil rovnováhu poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, oproti jednej priťažujúcej okolnosti

- obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Vzhľadom na povahu predchádzajúcich odsúdení u obžalovaného (spáchanie majetkovej trestnej činnosti) a na povahu trestného činu prejednávaného okresným súdom, na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zákona - t.j. že obžalovaný už bol už za trestný čin odsúdený - súd neprihliadal.

Nakoľko obžalovaný predmetný skutok /zo dňa 18.09.2013/ spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 10.04.2015, obvinenému doručený dňa 10.04.2015, právoplatným 10.04.2015/, súd bol povinný obžalovanému uložiť súhrnný trest a to podľa trestného činu z nich najprísnejšie trestného ( prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona).

Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pre spáchanie majetkovej (v dvoch prípadoch zároveň i násilnej) trestnej činnosti, za čo mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Naposledy bol obžalovaný odsúdený pre spáchanie prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2, písm. a) Tr. zákona a to už spomínaným trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 10.04.2015, obvinenému doručený dňa 10.04.2015, právoplatným 10.04.2015, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Za spáchanie prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona súd môže páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 5 rokov. Nakoľko sa obžalovaný tohto prečinu dopustil ako mladistvý (skutok spáchal dňa 18.09.2013, avšak plnoletosť- vek

18 rokov dovŕšil až dňa 25.12.2013), z tohto dôvodu súd aplikoval ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu. Z tohto dôvodu súd bol povinný obžalovanému ukladať súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov až na 2 roky a 6 mesiacov.

Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na samotnej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a na výkon tohto súhrnného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kdeže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto prečinu.

Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 10.04.2015, právoplatným 10.04.2015.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí nápravu obžalovaného / prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.