Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/211/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci navrhovateľky mal. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom ustanoveným pre toto konanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a Mgr. Miroslavom Huljakom, advokátom AK so sídlom 29. Januára 666, Štrba, proti odporcom 1/ U. V., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, občianka SR, 2/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M., pr. zast. JUDr. Emíliou Širotníkovou, advokátkou AK so sídlom Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov v konaní o návrhu na pripustenie podania návrhu na zapretie otcovstva takto

rozhodol:

I. Zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v 2/ rade voči maloletej navrhovateľke je prípustné a určuje sa, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletej navrhovateľky.

II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2014 sa maloletá navrhovateľka prostredníctvom svojho zákonného zástupcu, ďalej právne zastúpeného advokátom domáhala, aby súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi v 2/ rade voči maloletej navrhovateľke a určil, že zapretie otcovstva je v jej záujme.

Svoj návrh prostredníctvom zástupcu odôvodnila tým, že sa narodila odporkyni v 1/ rade ako matke po rozvode s bývalým manželom R. V.. Odporkyňa v 1/ rade ako otca maloletej navrhovateľky v tom čase označila odporcu v 2/ rade, s ktorým žila v partnerskom vzťahu, na základe súhlasného vyhlásenia rodičov. Odporkyňa v 1/ rade už od začiatku tušila a vedela, že maloletá navrhovateľka nie je dieťa odporcu v 2/ rade, pretože sa s ním spoznala až v máji a sama už v máji zistila, že je tehotná, teda otehotnieť musela v apríli. Skutočným otcom maloletej navrhovateľky je bývalý manžel odporkyne v 1/ rade R. V.. Odporca v 2/ rade musel tieto skutočnosti tušiť, pretože často vykrikoval, že nevie, čie dieťa chová. Po dovŕšení 5 rokov maloletej navrhovateľky sa odporkyňa v 1/ rade a odporca v 2/ rade citovo odcudzili a odporkyňa v 1/ spolu s maloletou navrhovateľkou

.opustili spoločnú domácnosť. O úprave práv a povinností k maloletej navrhovateľke rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. -77 tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti odporkyni v 1/ rade s tým, že tiež bol daný súhlas na zmenu priezviska maloletej navrhovateľky z T. na V..

V návrhu je ďalej uvedené, že odporkyňa v 1/ rade sa aj po rozvode manželstva s R. V. s týmto ešte určitú dobu intímne stýkala, v dôsledku čoho otehotnela. R. V. je presvedčený, že je biologickým otcom maloletej navrhovateľky, má s ňou veľmi dobrý vzťah a už od mája 2013 bývajú v spoločnej domácnosti. Aj s ostatnými súrodencami tvoria kompletnú rodinu, so zázemím vhodným pre ďalší psychický a fyzický vývoj navrhovateľky, čo je v tomto prípade prvoradé. Taktiež je tu reálny predpoklad na vytvorenie

zdravých citových väzieb a vzťahov medzi maloletou navrhovateľkou a jej skutočným otcom, čo je predovšetkým v záujme maloletej navrhovateľky. Odporca v 2/ rade dlhodobo nejaví záujem o maloletú navrhovateľku, počas spoločného života bol často celé mesiace odcestovaný, po návrate prejavoval o ňu minimálny záujem, v dôsledku čoho k nemu nenadobudla citový vzťah a považuje ho skôr za uja, ktorého síce pozná, ale nie ako dcéra, k čomu prispel aj on sám. Odporca v 2/ rade sa mal dostaviť na vyšetrenie DNA, ktoré sám inicioval, aby sa znaleckým spôsobom preukázalo, či je biologickým otcom maloletej navrhovateľky, avšak na odbery sa bez vysvetlenia nedostavil a doteraz ich ignoruje. Na základe uvedeného má preto maloletá navrhovateľka za to, že má právo spoznať svojho skutočného biologického otca a v danom prípade je reálny predpoklad na vytvorenia zdravých citových väzieb a vzťahov medzi maloletou navrhovateľkou a jej skutočným otcom.

Uznesením č. k. -19 zo dňa 10.10.2014 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa za kolízneho opatrovníka pre maloletú navrhovateľku.

Súd účastníkom konania následne zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, kolíznemu opatrovníkovi a odporcom spolu s návrhom.

K návrhu sa vyjadril odporca v 2/ rade svojím podaním doručeným súdu dňa 23.6.2015. V tomto podaní odporca v 2/ rade uviedol, že tvrdenia uvedené v návrhu ohľadom jeho vzťahu k maloletej navrhovateľke sú lživé a zavádzajúce. O maloletú navrhovateľku stále prejavoval záujem a má ju stále veľmi rád narozdiel od odporkyne v 1/ rade, ktorá mu 5 rokov zrejme klamala a taktiež maloletej navrhovateľke o tom, kto je jej biologickým otcom. Pokiaľ odporkyni v 1/ rade zo zištných dôvodov vyhovovalo, aby za otca bol označený odporca v 2/ rade, tak maloletú navrhovateľku živila myšlienkou, že je jej otcom. Avšak keď jej to už prestalo vyhovovať, tak sa rozhodla, že odporcu v 2/ rade spolu s maloletou navrhovateľkou opustí a začne tvrdiť, že nie je jej otcom. Odporca v 2/ rade ďalej uviedol, že sa nevie so 100 % istotou vyjadriť k tomu, či je alebo nie je otcom maloletej navrhovateľky, keďže nevie, či mu odporkyňa v 1/ rade bola verná v čase, keď spolu žili. Maloletú navrhovateľku však bral a vnímal od jej narodenia ako svoju dcéru a preto súhlasným prehlásením určil svoje otcovstvo k nej. To, že nie je otcom maloletej navrhovateľky sa dozvedel až po piatich rokoch života v klamstve a intrigách. Aj po odchode zo spoločnej domácnosti trval odporca v 2/ rade na tom, aby sa mohol s maloletou navrhovateľkou naďalej stretávať, avšak pretože mu v tom odporkyňa v 1/ rade bránila, tak podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému Okresný súd Prešov svojím uznesením č. k.

.vyhovel, pričom predmetné uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Prešove. V zmysle tohto predbežného opatrenia sa opakovane pokúšal o realizáciu stretnutí s maloletou navrhovateľkou, avšak neúspešne, preto podal návrh na výkon rozhodnutia a trestné oznámenie na odporkyňu v 1/ rade za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Na záver svojho rozsiahleho vyjadrenia odporca v 2/ rade uviedol, že podľa jeho názoru nie je v záujme maloletej navrhovateľky, aby bolo pripustené zapretie otcovstva, pretože s prihliadnutím na doterajší život odporkyne v 1/ rade, ktorá zrejme ani sama nevie, kto je jej otcom, môže ísť o rozhodnutie, ktoré poznačí jej psychiku, pretože stratí životné istoty a to je v jej veku veľmi rizikové.

Pojednávania vytýčeného na deň 16.7.2015 sa nezúčastnili odporca v 2/ rade ani jeho právna zástupkyňa, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnili, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Na súdnom pojednávaní právny zástupca odporkyne v 1/ rade trval na podanom návrhu a poukázal na dôvody v ňom uvedené.

Odporkyňa v 1/ rade sa pripojila k prednesu právneho zástupcu. Okrem iného uviedla, že otcom maloletej navrhovateľky môže byť len jej bývalý manžel R. V., keďže v čase rozhodnom pre jej splodenie, t. j. niekedy v polovici apríla 2007 mala pomer len s ním. S odporcom v 2/ rade sa zoznámila niekedy po 1. máji 2007 a intímny pomer s ním mala až neskôr. Poukázala na to, že je v záujme maloletej

navrhovateľky, aby bolo povolené podanie návrhu na zapretie otcovstva. Zároveň uviedla že ľutuje čo sa stalo, teda že za otca maloletej navrhovateľky bol súhlasným vyjadrením rodičom určený odporca v 2/ rade napriek tomu, že v tom čase už vedela, že jej biologickým otcom je jej bývalý manžel.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby poznalo svojich biologických rodičov a preto je v jeho záujme, aby tomuto návrhu bolo vyhovené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1/ rade, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Maloletá navrhovateľka sa narodila z mimomanželského vzťahu odporkyne v 1/ rade. Jej narodenie je zapísané v knihe matričného úradu Trebišov, vo zväzku 52, ročník 2008, na strane 205, pod poradovým číslom 25. Ako otec je zapísaný odporca v 2/ rade, ako matka odporkyňa v 1 rade.

V čase narodenia maloletej navrhovateľky bola odporkyňa v 1/ rade rozvedená s R. V. a žila v spoločnej domácnosti s odporcom v 2/ rade. Otcovstvo odporcu v 2/ rade k maloletej navrhovateľke bolo určené súhlasným vyjadrením rodičov.

Po piatich rokoch spoločného života vzhľadom na zhoršovanie vzájomných vzťahov sa odporkyňa v 1/ rade spolu s maloletou navrhovateľkou odsťahovali od odporcu v 1/ rade a odišli zo spoločnej domácnosti. Podľa tvrdení odporkyne v 1/ rade tá už na začiatku svojho tehotenstva vedela, že dieťa nečaká s odporcom v 2/ rade, pretože sa s ním spoznala až v máji

.roku 2007 a v tom čase už bola tehotná. Otehotnieť tak musela už v apríli 2007 a tom čase sa intímne stýkala so svojím bývalým manželom R. V.. O tejto skutočnosti však neinformovala odporcu v 2/ rade, ten sa tieto skutočnosti dozvedel až z vyjadrenia odporkyne v 1/ rade v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. , čo bolo v septembri 2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Právne posúdenie vecí:

Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré začína na návrh dieťaťa v zmysle § 96 ods. 1 zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa v ňom, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. V tomto štádiu súd skúma či je vôbec v záujme maloletého dieťaťa, aby sa „otvorila“ otázka biologického otcovstva. Je nepochybné, že vždy je v záujme dieťaťa, aby sa právny stav ohľadne otcovstva zapísaný v matrike, zosúladil so stavom skutkovým, teda s biologickým otcovstvom. Požiadavka práva dieťaťa na poznanie biologických rodičov vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré nasleduje len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva.

V oboch štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne vecne legitimovanými sú obaja rodičia.

.

V prvom rade sa súd zaoberal tým, či účastníci konania sú správne označení v zmysle preukázanej aktívnej vecnej legitimácie maloletého dieťaťa a pasívnej vecnej legitimácie oboch rodičov zapísaných na matrike v rodnom liste dieťaťa, pričom zistil, že účastníci konania sú správne označení. Ďalej súd skúmal, či môže byť maloletá navrhovateľka pri samotnom podaní návrhu zastúpená svojim zákonným zástupcom, ktorým je v tomto prípade odporkyňa v 1. rade, resp. jej splnomocneným zástupcom. V konaní o prípustnosti zapretia otcovstva podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na začatie konania iba dieťa, pričom zákon nerozlišuje medzi dieťaťom maloletým a plnoletým. Pokiaľ je navrhovateľ dieťaťom maloletým, musí byť podľa ust. § 96 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine zastúpený kolíznym opatrovníkom. Z citácie predmetného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že maloleté dieťa už pri podaní návrhu musí byť zastúpené osobitným kolíznym opatrovníkom, ako je to v iných veciach týkajúcich sa maloletých detí začatých na návrh niektorého z rodičov. V prípade, ak navrhovateľom vo veci prípustnosti zapretia otcovstva je maloleté dieťa, návrh za neho môže podľa názoru súdu podať ktorýkoľvek z rodičov ako jeho zákonný zástupca v zmysle § 28 ods. 1 písm. b/ a § 31 ods. 1 Zákona o rodine. Nikto z rodičov však maloleté dieťa nemôže v tomto konaní pre kolíziu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom zastupovať, preto bolo potrebné v takomto konaní ustanoviť kolízneho opatrovníka. Na základe vyššie uvedeného síce návrh na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva podala v mene maloletej navrhovateľky jej zákonná zástupkyňa t.j. matka ako odporkyňa v 1/ rade, pričom návrh podala za maloletú aj proti sebe ako odporkyni v 1/ rade, avšak do konania bol maloletej uznesením tunajšieho súdu č. k. -19 zo dňa 10.10.2014 ustanovený kolízny opatrovník. Zákon o rodine teda nevylučuje, aby maloletý podal návrh na takéto konanie a následne mu bol ustanovený opatrovník. Správnosť tohto postupu vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR -9.

Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obom rodičom, t.j. odporkyni v 1/ rade ako aj odporcovi v 2/ rade uplynula zákonná, 3 -ročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle § 93 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Taktiež súd považuje za nesporné, že odporca v 2/ rade vyhlásil svoje otcovstvo k maloletej navrhovateľke pred orgánom matriky, pričom sa domnieval a veril, že je to jeho dieťa. O skutočnosti, že nie je otcom maloletej navrhovateľky sa dozvedel až v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , čiže až po 5 rokoch po jej narodení.

V tomto konaní súd posudzuje oprávnenosť nároku maloletej navrhovateľky a jej záujem na tom aby bolo určené, kto je jej biologickým otcom. Podľa názoru súdu je v záujme maloletej navrhovateľky určiť, kto je jej biologickým otcom, pretože podľa tvrdenia odporkyne v 1/ rade je ním jej bývalý manžel R. V., a nie odporca v 2/ rade. Samotný odporca v 2/ rade túto možnosť nepoprel, ani nepredložil súdu iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali to, že je otcom maloletej navrhovateľky.

Ďalším dôvodom prečo by toto zapretie malo byť v záujme maloletej navrhovateľky podľa názoru súdu je to, že maloletá sa toho času (síce z dôvodov na strane odporkyne v 1/ rade) s odporcom v 2/ rade

vôbec nestretáva a teda táto skutočnosť by jej nemala privodiť žiaden emocionálny stres z odlúčenia s doteraz označeným otcom, odporcom v 2.rade, ktorý

.sa toho času nijako osobne na jej výchove nepodieľa a nestretával sa s ňou a teda u maloletej nedôjde k pretrhaniu už doposiaľ vytvorených rodinných väzieb, pretože k ich pretrhnutiu už došlo odchodom zo spoločnej domácnosti s odporcom v 2/ rade. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa súd vzal do úvahy aj zosúladenie matričného a biologického otcovstva, ktoré je v záujme maloletej navrhovateľky, pretože s tým súvisí nárok dieťaťa spoznať svoju rodinu, mať právo podieľať sa na majetkových právach svojho rodiča za života a aj v čase pre prípad smrti. Preto aj v tejto súvislosti sa súd priklonil k tomu, že záujem maloletého na prípustnosti zapretia otcovstva je daný. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že záujem maloletej navrhovateľky v budúcnosti vedieť o svojom pravom biologickom otcovi je daný, a teda nie je v prospech maloletej navrhovateľky zakonzervovať skutkový stav priečiaci sa právnemu stavu, pretože by to bolo nielen v rozpore s právnym poriadkom, ale aj s morálnymi pravidlami, keby bol status matričného otca povýšený nad status biologického otca so všetkými jeho dôsledkami tým spojenými, napr. s rodičovskými právami a povinnosťami, dedičskými právami a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Zo všetkých týchto skutočností súd podľa § 96 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o návrhu maloletej navrhovateľky na pripustenie podania jeho návrhu na zapretie otcovstva rozhodol tak, že jej podanie pripustil, nakoľko určil, že tento návrh je v záujme maloletej navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol tak, že maloletej navrhovateľke, ktorej by ako úspešnému účastníkovi prináležalo s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko jej opatrovník náhradu trov konania nežiadal a ich prípadný vznik nevyplýva ani z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.