Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_19C-79-2015.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/79/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľa OTP banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti odporcom 1/ X. T., B.. XX.X.XXXX, X. O. X. XXX, Š. C. U., P. X/ Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. O. X. Č.. XXX, štátny občan SR, v konaní obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 11 275,36€ s prísl., takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 2 732,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 15.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľ je p o v i n n í zaplatiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 405,61 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.2.2015 domáhal, aby súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 11 275,36€ s prísl., titulom nesplateného úveru. V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že dňa 21.9.2006 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 018/2014/06 SU. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ spotrebný úver vo výške 355 000,- Sk (11. 783,84€). Odporcovia sa zaviazali úver zaplatiť spolu s úrokom a príslušenstvom ako aj poplatkami uvedenými v zmluve o úvere. Vzhľadom k tomu, že odporcovia úver nesplácali v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, navrhovateľ listom zo dňa 13.11.2013 vyzval odporcov na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti a listom zo dňa 27.2.2014 oznámil odporcom, že vyhlasuje úver za predčasne splatný s tým, že odporcov súčasne vyzval k úhrade celého záväzku do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia. Nesplatená pohľadávka predstavovala k dátumu 14.1.2015 sumu vo výške 11. 275,36€, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny úveru vo výške 8 753,93€, nezaplateného úroku vo výške 2 251,63€, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 267,30€ a poplatkov vo výške 2,50€. Navrhovateľ si uplatnil nárok aj na úrok vo výške 9,3% ročne ako aj úrok z omeškania vo výške 3% ročne z nesplatenej istiny úveru.
Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 19C 79/2015-25 zo dňa 9.4.2015, voči ktorému podali odporcovia 1/,2/ v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. V odpore odporcovia poukázali na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázali na to, že podľa uzavretej zmluvy o úvere je banka oprávnená základnú úrokovú sadzbu jednostranne meniť, čo považujú za jeden z príkladov neprijateľnosti zmluvných podmienok. V ďalšom odporcovia namietali výšku uvedenej
RPMN, ktorá bola v samotnej zmluve uvedená vo výške 4,49%, pričom skutočná hodnota RPMN po prerátaní vstupných hodnôt poskytnutého úveru bola vo výške 9,96%. Odporcovia poukázali na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení jeho zmeny a doplnenia a to konkrétne na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) predmetného zákona, podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, pokiaľ táto nie je v zmluve uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takéto nesprávne uvedenie hodnoty RPMN je podľa názoru odporcov potrebné považovať akoby hodnota RPMN nebola v zmluve uvedená vôbec, z uvedeného dôvodu sa predmetný úver v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom odporcovia poukázali na znenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný ten právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nakoľko bola výška RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej výške, a to v neprospech odporcov ako spotrebiteľov, došlo ku klamaniu spotrebiteľa vo výške skutočnej RPMN. V závere odporcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/106/2007 zo dňa 26.2.2008, ktorým Najvyšší súd SR judikoval, že uvedením nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve došlo ku klamaniu spotrebiteľa uvádzaním nepravdivého údaja o úrovni nákupných podmienok a k tým aj porušeniu zákona. Na pojednávaní dňa 18.8.2015 súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu na základe návrhu zástupkyne navrhovateľa s tým, že navrhovateľ rozšíril svoj návrh o úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8 753,93€ od 15.1.2015 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou zo dňa 21.9.2006, vyhlásením úveru za predčasne splatným - listina zo dňa 27.2.2014 spolu s doručenkami odporcov, výpisu z účtu klientov čl. 16, výpisu z účtu klientov - čl. 40, prehľadu úhrad - čl. 46, výsluchom odporkyne 1/ ako aj ostatnými listinnými dokladmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel dňa 21.9.2006 odporcami 1/ a 2/ zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnúť v prospech odporcov 1/ a 2/ spotrebný úver vo výške 355 000,-SK ( 11. 783,84€). Odporcovia sa v zmluve zaviazali úver čerpať jednorázovo v lehote od 20.9.2006 do 18.10.2006 a to bezhotovostným prevodom na bežný účet z úverového účtu banky. V článku I. v bode 2 Zmluvy boli súčasne dohodnuté základné parametre úveru - úroková sadzba vo výške 9,3% ročne. V čl. VI. boli uvedené výšky termíny ako aj poradie jednotlivých splátok tak, ako ich odporcovia mali poukazovať na účet navrhovateľa. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná v čl. V. bode 3 predmetnej zmluvy vo výške 4,49% s tým, že v zmluve sa súčasne konštatovalo, že náklady dlžníka spojené s poskytnutím tohto spotrebného úveru predstavujú čiastku 628. 545,-Sk (20 863,87€). Vzhľadom k tomu, že odporcovia neplatili úver riadne a včas, vyzval ich navrhovateľ výzvou zo dňa 13.11.2013, aby uhradili dlžnú čiastku, ktorá predstavovala k 13.11.2013 sumu vo výške 2491,18€ najneskôr do 28.11.2013. Vzhľadom k tomu, že odporcovia túto povinnosť nesplnili pristúpil navrhovateľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 27.2.2014, pričom súčasne vyzval odporcov, aby v lehote do 10 dní od doručenia listu uhradili celý záväzok, ktorý predstavoval ku dňu 27.2.2014 výšku 10. 319,96€. Uvedená výzva bola odporcom 1/ a 2/ doručená 4.3.2014.
Z výpisu z účtu odporcov súd zistil, že odporcovia 1/ a 2/ čerpali dňa 11.10.2006 spotrebný úver v celkovej výške 11. 783,84€. Odporcovia 1/ a 2/ zaplatili na účet navrhovateľa poslednú splátku dňa 9.5.2013 vo výške 420,-€. Odporcovia 1/ a 2/ celkove na úver zaplatili sumu vo výške 9. 051,56€. Ďalšie splátky na úver nepoukázali.
Odporkyňa 1/ v konaní pred súdom uviedla, že úver si zobrali na rekonštrukciu domu. V banke im ponúkli tento druh úveru - spotrebný úver. Pripustila, že úver prestali splácať z dôvodu jej zdravotných problémov. Neskôr banku niekoľkokrát kontaktovala a žiadala o splátkový kalendár, avšak jej ho nepovolili. V ďalšom odporkyňa 1/ poukázala na to, že úver si brali narýchlo, preto skutočnostiam ohľadne výšky RPMN a úrokovej sadzby nevenovala pozornosť.
Zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred súdom uviedla, že navrhovateľ nesúhlasí s vyjadrením odporcu v tom smere, že v zmluve nebola riadnym spôsobom dojednaná RPMN. Podľa názvu navrhovateľa bola RPMN v zmluve riadne vyčíslená, aj keď pripúšťa, že bola vyčíslená na základe starého vzorca, nie na
základe vtedy platného vzorca zavedeného novelou zákona. Z uvedeného dôvodu majú za to, že výška RPMN bola uvedená správnym spôsobom.
Podľa § 23 a) ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na účet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ došlo dňa 21.9.2006 k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá napĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko navrhovateľ poskytoval odporcom predmetný úver ako právnická osoba, ktorej poskytovanie úverov je v predmete podnikania a odporcovia 1/ a 2/ vystupovali ako fyzické osoby, ktoré požadovali poskytnutie úveru za účelom uspokojovania svojich spotrebiteľských potrieb. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný, nakoľko odporcovia pristúpili k podpisu zmluvy, ktorá bola vopred pripravená vo formulárovej forme pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov a odporcovia nemali reálnu možnosť zasiahnuť do jej znenia a vymieniť si iný obsah zmluvy. Uvedená skutočnosť nakoniec ani nebola medzi účastníkmi konania sporná a vyplývala aj zo samotného označenia zmluvy. Aj keď odporkyňa 1/ v konaní pred súdom uviedla, že si predmetný úver brali za účelom rekonštrukcie ich rodinného domu, v zmluve nebol bližšie účel úveru špecifikovaný, naopak, konštatovalo sa v nej, že dlžník môže čerpať spotrebný úver bez preukázania účelu jeho použitia, teda úver nebol účelovo určený. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o tom, že uvedený zmluvný vzťah by bol vylúčený z aplikácie predmetného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd podrobil predmetnú zmluvu súdnemu prieskumu a vykonaným prieskumom predmetnej zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva síce obsahuje všetky údaje tak, ako ich vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, avšak údaj o výške RPMN je uvedený v nesprávnej výške, a to dokonca v nižšej výške aká bola skutočná výška RPMN pri zohľadnení všetkých nákladov spotrebiteľa, teda výška RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v neprospech spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti musí súd poznamenať, že údaj RPMN je údajom, ktorý zabezpečuje spotrebiteľom ľahšiu orientáciu pri výbere úverových produktov, nakoľko tento údaj by mal zohľadňovať celkovú mieru nákladov, ktoré musí spotrebiteľ vynaložiť na úver po zohľadnení všetkých poplatkov, úrokov a iných nákladov. Preto je výška RPMN jedným z najdôležitejších údajov, ktoré umožňujú spotrebiteľom zorientovať sa pri výbere úverového produktu. Súd v danom smere musí dať za pravdu odporcom, že v uvedenej zmluve bol chybne uvedený údaj o výške RPMN, ktorá bola v čl. V. v bode 3 vypočítaná vo výške 4,49% ročne, pričom pri jej výpočte cez interaktívnu kalkulačku zverejnenú na stránke Ministerstva financií SR, pri vložení vstupných údajov predmetného spotrebiteľského úveru súd zistil, že predmetná ročná percentuálna miera nákladov predstavovala v tom čase výšku 9,96%. Preto súd musí konštatovať, že neuvedenie správnej výšky PRMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké právne účinky, akoby výška RPMN nebola v zmluve uvedená vôbec. Z uvedeného dôvodu sa predmetný spotrebiteľský úver musí považovať v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd zistil, že odporcovia 1/ a 2/ celkove na úver vyčerpali sumu vo výške 11. 783,84€ a na úver zaplatili sumu vo výške 9. 051,56€, potom súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou zaplatených splátok, ktorá predstavuje výšku 2. 732,28€.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti istiny ako aj požadovaného zmluvného úroku zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že odporcovia sa dostali do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku vo výške 2. 732,28€, súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania účtovaný vo výške 8% ročne. Odporcovia sa dostali do omeškania so zaplatením splatného záväzku najneskôr dňom 14.3.2014, nakoľko navrhovateľ listom zo dňa 27.2.2014 vyvolal mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval odporcov na uhradenie celého zostatku úveru v lehote do 10dní od prevzatia tejto listiny. Odporcovia 1/ a 2/ prevzali listinu dňa 4.3.2014, teda lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti uplynula dňom 14.3.2014. Keďže navrhovateľ požadoval úrok z omeškania až od 15.1.2015 a súd je viazaný jeho návrhom, súd priznal úrok z omeškania od tohto dátumu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd uvádza, že navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 § 3, ktorý ku dňu omeškania predstavoval výšku 8,05% ročne. Keďže navrhovateľ požadoval výšku 8% ročne, ktorá je v súlade s kogentným ustanovením zákona o výške úrokov z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania uplatnený v tejto výške.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a priznal úspešným odporcom právo na pomernú náhradu trov konania, nakoľko mali v konaní pomerný úspech. Trovy konania odporcov pritom pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 18.08.2015) účtované podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 os. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pri hodnote jedného úkonu vo výške 253,94 € (vypočítaná z úspechu odporcov v spore 8.543,08 €) + 3 x režijný paušál o výške 8,39 €. Súd nepriznal odporcom 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015, nakoľko tento termín pojednávania bol odročený a uvedená skutočnosť bola právnemu zástupcovi odporcov včas oznámená, preto jeho účasť na pojednávaní bola neopodstatnená a nehospodárna. Súd taktiež nepriznal právnemu zástupcovi odporcov trovy právneho zastúpenia za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 18.08.2015 a cestovné za cestu z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (cca 200km), nakoľko uvedené trovy súd považuje za nehospodárne a neúčelne vynaložené. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v obvode tunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov ako aj advokátskych kancelárií, ktoré spotrebiteľom poskytujú právnu podporu, preto tieto trovy (cestovné, strata času) nepovažuje za účelne vynaložené na bránenie práv spotrebiteľa. Keďže odporcovia mali čistý úspech v spore 51,54 % a trovy konania predstavujú celkom výšku 786,99 €, súd im priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 405,61 €.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.