Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cpr-3-2012.pdf
PDF · 121.29 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cpr/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa U. W., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K., L. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti odporcovi B. T. Transport, s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 6, IČO 36 331 171, zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO 36 722 758, o zaplatenie 2 265,72 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2,75 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 135,50 €, uhradeného znalečného 150,- € a v trovách právneho zastúpenia 1 504,31 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcu zaplatenia sumy 2 265,72 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že ako zamestnanec uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 04.08.2009, na základe ktorej pre neho vykonával prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá vo výške 355,- € mesačne, ktorá mala byť splatná mesačne pozadu vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda splatná s tým, že táto bude uhrádzaná bankovým prevodom. V rámci ďalších dohodnutých podmienok bolo dojednané, že za vykonané pracovné cesty prináleží zamestnancovi náhrada výdavkov podľa z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pričom bolo dohodnuté, že náhrada za stravné môže byť maximálne o 25 % nižšia než zákonom stanovená suma stravného. Pracovný pomer založený touto pracovnou zmluvou bol skončený dohodou účastníkov ku dňu 31.05.2010. Navrhovateľovi na základe výkonu práce vznikol nárok na cestovné náhrady, ktoré mu odporca za obdobie apríl a máj 2010 v celkovej výške 2 265,72 € nezaplatil. Tieto náhrady mu odporca bol povinný zaplatiť najneskôr v termíne na zaplatenie mzdy za máj 2010, teda 30.06.2010. Navrhovateľ prostredníctvom poisťovne listom zo dňa 21.06.2010 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 14 dní. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil, a je preto v omeškaní od 01.07.2010.
Súd vo veci dňa 20.03.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 27Cpr/3/2012-21, ktorým návrhu vyhovel. Nakoľko odporca proti nemu podal odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol zo zákona (§ 174 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/ zrušený.
Odporca v odpore žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok a nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali vznik jeho pohľadávky. Navrhovateľ ani neuviedol, aká časť z uplatnenej sumy predstavuje nárok na cestovné náhrady za mesiac apríl 2010 a aká časť za máj 2010. Navrhovateľ neuviedol, ako dospel k výpočtu žalovanej sumy, aká časť predstavuje stravné, resp. vreckové. Celkový súčet cestovných náhrad, na ktorý vznikol navrhovateľovi podľa zákona o cestovných náhradách nárok za mesiac apríl 2010 máj 2010, je 1 691,91 €. Odporca vyplatil navrhovateľovi ku dňu 31.05.2010 z titulu cestovných náhrad sumu 1 707,28 €, teda omylom viac, ako bol jeho nárok. Poukázal na § 36 ods. 7, 8 zákona o cestovných náhradách. Navrhovateľ nepreukázal a neuviedol, kedy vyúčtoval pracovné cesty za dané obdobie.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľa, svedka T. M., oboznámením sa s návrhom, výpisom z obchodného registra ohľadne odporcu, pracovnou zmluvou zo dňa 04.08.2009, dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 31.05.2010, výzvou na splnenie povinností zo dňa 21.06.2010, odpoveďou odporcu na výzvu na splnenie povinnosti zo dňa 21.06.2010, odporom, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpočtom stravného za apríl 2010, za máj 2010, výdavkovým pokladničným dokladom č. 964 zo dňa 31.05.2010, znaleckým posudkom znalkyne I.. R. U. č. 1/2014, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Účastníci konania uzavreli dňa 04.08.2009 pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal navrhovateľ ako zamestnanec pre odporcu ako zamestnávateľa vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Deň nástupu do práce bol 04.08.2009 a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Podľa bodu 5.3 z pracovnej zmluvy je mzda splatná mesačne pozadu, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda splatná. Zamestnávateľ je povinný uhrádzať zamestnancovi mzdu bezhotovostným prevodom. Podľa bodu 5.5 pracovnej zmluvy za vykonané pracovné cesty prináleží zamestnancovi náhrada výdavkov podľa z.č. 238/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Zamestnávateľ sa so zamestnancom dohodol podľa § 5 ods. 5 a § 13 ods. 6 zákona, že náhrada za stravné môže byť maximálne o 25 % nižšia než zákonom stanovená suma stravného.
Účastníci konania ukončili pracovný pomer dohodou ku dňu 31.05.2010, a to dohodou zo dňa 31.05.2010.
Písomnou výzvou zo dňa 21.06.2010 navrhovateľ prostredníctvom zástupcu vyzval odporcu na zaplatenie cestovných náhrad za apríl a máj 2010 v celkovej výške 2 265,- €, v lehote štrnástich dní od doručenia.
Listom zo dňa 19.07.2010 odporca zástupcovi navrhovateľa oznámil, že cestovné náhrady za mesiac apríl 2010 navrhovateľovi vyplatil vo výške 1 707,28 € a pohľadávka navrhovateľa na vyplatenie náhrad za máj 2010 vo výške 438,19 € zanikla započítaním s pohľadávkami, ktoré odporca voči navrhovateľovi evidoval. Konkrétne mala spoločnosť odporcu voči navrhovateľovi nasledujúce pohľadávky: titulom bezdôvodného obohatenia 74,02 €, pretože spoločnosť vyplatila navrhovateľovi nedopatrením na cestovných náhradách sumu vyššiu o 74,02 €, pohľadávka na náhradu nákladov na školenie 150,15 €, pohľadávka na náhradu škody na pridelenom motorovom vozidle vo výške 579,61 €, pohľadávka vo výške 328,10 € titulom nevyúčtovania poskytnutých preddavkov cestovných náhrad. Navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť vyúčtovať poskytnuté preddavky cestovných náhrad v súlade so zákonom o cestovných náhradách, odporcovi tak vznikla pohľadávka uvedená vyššie, s tým, že z tohto dôvodu boli vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľa, na ktorú mu vznikol nárok za mesiac máj 2010.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 07.09.2012, uviedol, že cestovné náhrady za skutočne vykonané pracovné cesty riadne vyúčtoval, pričom už nemá k dispozícii doklady o vykonaní takéhoto vyúčtovania. Vykonanie pracovných ciest je možné zistiť z evidencie prevádzky vozidla, ktorým boli pracovné cesty vykonané. Odporca na jednej strane vytýka navrhovateľovi, že cestovné náhrady nevyúčtoval, avšak na strane druhej uznáva, že mu nárok na cestovné náhrady vznikol, ale v inej výške ako si uplatňuje. Poukázal na rozpor medzi tvrdeniami odporcu v odpore, v ktorom uvádza, že zákonný nárok navrhovateľa z titulu cestovných náhrad za apríl a máj 2010 predstavuje 1 691,91 € a jeho tvrdeniami v liste zo dňa 19.07.2010, v ktorom uvádza, že cestovné náhrady za apríl 2010 vyplatil navrhovateľovi vo výške 1 707,28 € (pričom nehovorí o žiadnom omyle), s tým, že pohľadávka navrhovateľa na cestovné náhrady za máj 2010 vo výške 438,19 € zanikla započítaním s pohľadávkami, ktoré špecifikoval. To znamená, že v liste zo dňa 19.07.2010 odporca uznáva nárok navrhovateľa na cestovné náhrady za posudzované časové obdobie spolu vo výške 2 145,47 €, čo predstavuje rozporné tvrdenia.
Odporca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 10.07.2013, predložil súdu prehľad výpočtu stravného za apríl a máj 2010, z ktorých vyplýva, že základná suma stravného za apríl 2010 predstavovala 1 371,56 €, ktorú sumu odporca v zmysle dohody s navrhovateľom v pracovnej zmluve znížil na sumu 1 080,10 €, čiže nevyužil svoje oprávnenie znížiť sumu stravného až o 25 %. Základná suma stravného za máj 2010 bola vyčíslená vo výške 776,90 €, ktorú odporca v zmysle dohody navrhovateľ v pracovnej zmluve znížil na sumu 611,81 €, a teda ani v tomto prípade nevyužil právo znížiť sumu stravného až o 25 %. Poukázal na výdavkový pokladničný doklad č. 964 zo dňa 31.05.2010, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v tento deň prevzal od odporcu sumu 1 707,28 € titulom stravného za mesiace apríl a máj 2010 a omylom vyplatenú sumu 15,37 €.
Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 15.10.2013, doplnil, že k spôsobu výpočtu cestovných náhrad odporcom sa vyjadriť nevie, pričom odporca zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil rozpor medzi údajmi o výške cestovných náhrad patriacich podľa neho navrhovateľovi za rozhodné obdobie podľa jeho listu zo dňa 19.07.2010 a jeho neskoršími tvrdeniami. Podľa odporcu výdavkovým pokladničným dokladom č. 964 mal navrhovateľ prevziať sumu nároku na stravné za apríl a máj 2010 a omylom vyplatenú sumu 15,37 €, avšak zo samotného výdavkového pokladničného dokladu vyplýva ako účel vyplatenia sumy len údaj „Diéta 04/10“, čo by znamenalo cestovné náhrady len za apríl 2010. Odporca listinnými dôkazmi dostatočne nepreukázal výšku nároku navrhovateľa na cestovné náhrady za apríl a máj 2010 ani rozsah, v akom došlo k plneniu tohto nároku.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2014 znalkyne I.. R. U., z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, predstavoval zákonný nárok navrhovateľa na cestovné náhrady v zmysle z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 celkovú sumu 1 441,48 € a za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.26 010 celkovú sumu 810,45 €, spolu sumu 2 251,93 €. Vychádzajúc z bodu 5.5 pracovnej zmluvy zo dňa 04.08.2009, kde sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol ohľadne znižovania stravného maximálne o 25 %, predstavuje znížené stravné 25 % spolu s nekráteným vreckovým 5 % zákonný nárok navrhovateľa na cestovné náhrady za obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010 čiastku 1 710,03 €.
Odporca sa k znaleckému posudku písomne vyjadril tak, že ho nerozporuje, pretože preukázal pravdivosť jeho tvrdenia a neoprávnenosť nárokov navrhovateľa.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že za apríl a máj 2010 na účet dostal len základný plat 300,- € a ostatné dostal na ruku, ale mal dostať aj diéty, pretože oba mesiace bol v zahraničí, a to celý ten čas. Suma 2 265,72 € nemusí byť celkom presná. K výdavkovému pokladničnému dokladu z mája 2010 uviedol, že pokladník odporcu mu tento síce dal podpísať, ale potom mu peniaze nevydal, začal z nich nejaké peniaze sťahovať, ale bez dokladu o tom, že by niečo stiahol. Potvrdil, že na origináli výdavkového pokladničného dokladu č. 964 zo dňa 31.05.2010 na sumu 1 707,28 €, ktorý predložil odporca, sa nachádza jeho podpis. Na základe predmetného výdavkového dokladu mu nebolo vyplatené nič, žiadna suma. V deň ukončenia pracovného pomeru u odporcu 31.05.2010 vôbec neprevzal od odporcu hotovosť. Predmetný výdavkový pokladničný lístok podpísal, lebo mu ho najprv pokladník dal na podpis, potom že mu dá peniaze, ale potom začal sťahovať peniaze. Tento doklad mu nezostal. Skutočnosť, že mu boli nejaké peniaze stiahnuté z vyplácanej sumy, uvádza až teraz, pretože sa ho na to nikto nepýtal. Na základe toho ale podal žalobu. Dohoda o skončení pracovného pomeru s odporcom bola 31.05.2010 podpísaná pred podpisom predmetného pokladničného dokladu. Počas trvania pracovného pomeru u odporcu mu boli vyplácané nároky aj v hotovosti aj prevodom na účet.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca uvádza, že mu zaplatil sumu 1 707,28 €, čo je v rozpore s jeho listom zo dňa 19.07.2010, kde bol nárok navrhovateľa vyčíslený až na sumu spolu 2 148,47 €. Zdôraznil, že suma 1 707,28 € je presne suma, na ktorú by mal aj v zmysle listu zo dňa 19.07.2010 nárok za apríl 2010. Zvyšná suma, na ktorú by mal nárok za máj 2010, sa v odpore odporcu neuvádza. List zo dňa 19.07.2010 podpísal konateľ odporcu, ktorý má zodpovednosť za dokumenty, ktoré podpisuje. K znaleckému posudku výhrady nemal, pričom vzhľadom na vyjadrenie protistrany, problém spočíva v tom, či dňa 31.05.2010 navrhovateľovi bola alebo nebola vyplatená suma 1 707,28 €. Navrhovateľ tvrdí, že dňa 31.05.2010 mu táto suma vyplatená nebola a výdavkový pokladničný lístok s takouto sumou v uvedený deň nepodpísal. Z jeho výpovede vyplynulo, že podpis navrhovateľa na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.05.2010 je síce jeho, ale žiadne peniaze neprevzal, tieto zostali u pokladníka. Pokiaľ ide o konanie, o ktorom hovorí protistrana, nebol vydaný rozsudok, ale platobný rozkaz, ktorý navrhovateľovi nebol doručený. Proti nemu podal odpor, tento bol odmietnutý, proti čomu sa odvolal a doposiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Na základe uvedeného bol povolený aj odklad danej exekúcie. Čo sa týka argumentu protistrany ohľadne uplatňovania nároku zákonnou cestou, ani on by nežaloval túto sumu, ak by mu peniaze neboli vyplatené. Výdavkový pokladničný doklad korešponduje s listom odporcu zo dňa 19.07.2010, pričom sa na ňom nachádza označenie účelu platby ako diéta 04/10, teda len za apríl 2010. Znaleckým dokazovaním bola zistená výška nárokov navrhovateľa v sume 1 710,03 €. Táto skutočnosť už medzi účastníkmi sporná nie je. Sporné zostalo, či táto suma bola alebo nebola navrhovateľovi zo strany odporcu vyplatená. Odporca svoje tvrdenie o tom, že sumu navrhovateľovi vyplatil, opiera o pokladničný doklad zo dňa 31.05.2010. Navrhovateľ síce potvrdil, že podpis na doklade je jeho, ale k vyplateniu sumy reálne nedošlo, peňažné prostriedky mu boli zrazené. V tomto smere bolo vykonané dokazovanie výsluchom osoby, ktorá pokladničný doklad podpísala za odporcu - pokladníkom, ktorý je zamestnancom odporcu. Svedok síce uviedol, že o tom, čo má vypovedať, s nikým nehovoril, ale spontánne poukázal na skutočnosti, ktoré nevyplývajú z pokladničného dokladu, ale z okolností prípadu. Uviedol spontánne, že na základe dokladu bolo vyplatené aj stravné za máj 2010, čo ale z pokladničného dokladu nevyplýva a keby nepoznal okolnosti prípadu, o tomto by nevedel. Iným spôsobom ako pokladničným dokladom odporca vyplatenie peňažných prostriedkov navrhovateľovi nepreukázal, svedok vypovedal len všeobecne, že ak on a navrhovateľ pokladničný doklad podpísali, malo by to byť zaplatené, ale nepamätal si konkrétne reálne vyplatenie peňažných prostriedkov navrhovateľovi. Odporca nepreukázal dostatočným spôsobom, že by bol nárok navrhovateľa takýmto spôsobom uspokojený, že by mu plnenie bolo poskytnuté. Poukázal aj na zmenené vyjadrenia odporcu v priebehu konania vo veci, ako aj na jeho vyjadrenie k znaleckému posudku.
Odporca uviedol, že list zo dňa 19.07.2010 nie je celkom relevantný, zamestnanec, ktorý ho písal, vychádzal z nejakých nových údajov, pretože ani zápočty v liste uvádzané neboli uskutočnené. Pohľadávky odporcu, ktoré sa uvádzajú v liste, boli odporcovi vo vzťahu k navrhovateľovi priznané aj súdnym rozhodnutím, a v tomto smere na navrhovateľa prebieha exekúcia. Navrhovateľovi vznikol nárok na cestovné náhrady za apríl a máj 2010 vo výške 1 691,91 €, pričom dňa 31.05.2010 mu bola vyplatená suma 1 707,28 €. Tvrdenia navrhovateľa mal za účelové. Navrhovateľ zmenil argumentáciu v roku 2015, pričom žaloba bola podaná v roku 2012. Odporca by určite nepodával samostatnú žalobu, ktorej rozsudok už je vymáhaný v exekučnom konaní OS Nitra pod sp. zn. 34Er/225/2013, pričom predmetom nároku navrhovateľa bol schodok na zverených hodnotách, náhrada škody a úhrada časti nákladov za školenie. Odporca si nároky uplatňuje zákonnou cestou, k poníženiu sumy z jeho strany nedošlo. Je nepravdepodobné, že by niekto podpísal pokladničný doklad a nedostal peniaze. Prax u odporcu je skôr opačná, najprv peniaze, potom sa podpisuje doklad. Navrhovateľ, rovnako ako ostatní vodiči, mal možnosť viesť si evidenciu a je pochybné, či si ju neviedol. Štandardom totiž je, že vodiči si zapisujú začiatky a konce pracovných ciest, ako aj čas strávený v zahraničí. Tvrdenie, že navrhovateľ podpísal pokladničný doklad, ale peniaze mu neboli vyplatené, vzišlo až potom, ako zistil, že znalecký posudok je takmer totožný s tvrdeniami odporcu s odchýlkou asi 3,- €. Odporca predložil relevantný pokladničný doklad, ktorý preukazuje vyplatenie tejto sumy peňazí navrhovateľovi. Navrhovateľove tvrdenia o nevyplatení tejto sumy prišli po 2 rokoch od podania návrhu, čo samo o sebe sa javí ako účelové. Odporca preukázal vyplatenie peňažnej sumy navrhovateľovi za apríl, máj 2010 a bolo na navrhovateľovi, aby preukázal, že túto sumu neobdržal. Možnosť konfrontácie so svedkom nevyužil, nezúčastnil sa pojednávania, čo podporuje pravdivosť tvrdení odporcu. Čo sa týka namietaného listu odporcu, ide o korešpondenciu, ktorá sa robí denne vo viacerých prípadoch, bola spracovaná zamestnancom odporcu v spolupráci s advokátskou kanceláriou nesprávne.
Z výsluchu svedka T. M. súd zistil, že je zamestnancom odporcu, pracuje ako pokladník. Navrhovateľ je ich bývalý zamestnanec. K jeho pracovným povinnostiam patrí aj vyplácanie cestovného a stravného zamestnancom odporcu. Priebeh vyplácania cestovného a stravného u odporcu popísal tak, že sa vypočítajú nároky zamestnancov a tieto nároky podľa zákona sa im vyplatia buď prevodom na účet alebo v hotovosti. Predmetné nároky sa vyplácajú v hotovosti tak, že ten nárok sa vyráta, vyplatí sa zamestnancovi v hotovosti, vypíše sa pokladničný doklad. Konkrétne na vyplácanie cestovných náhrad a stravného navrhovateľovi sa nepamätal, v tom čase mali asi 200 kamiónov, to je asi 300 vodičov. Po oboznámení sa s výdavkovým pokladničným dokladom č. 964 zo dňa 31.05.2010 uviedol, že je tam uvedená suma, dátum, je to podpísané navrhovateľom, nachádza sa tam aj jeho podpis. Konkrétne okolnosti ohľadne vypĺňania tohto pokladničného dokladu dňa 31.05.2010 uviesť nevedel. Predmetný pokladničný doklad vypísal on, okrem časti účtovací predpis, to už vypisuje účtovníčka. Pri uvedení účelu vyplatených prostriedkov navrhovateľovi vychádzal z toho, že to mali byť náhrady za obdobie, kedy pracovná cesta začala, kedy začal ten turnus. Je pravdou, že je tam napísané stravné 04, ale jedná sa aj o máj, lebo navrhovateľ končil k 17.05.. Toto sa dopočítalo, pretože zhruba v tento deň 17.05. prestal jazdiť. Z účtovného hľadiska je to v poriadku. Ide o to, aby mal vodič vyplatené to, čo má mať. Je to nárok navrhovateľa od 01.04. do toho 17.05. a je to vypočítané podľa zákona o cestovných náhradách. Vyplácanú sumu stanovil zákon, počíta to na programe, nikto iný mu to už neschvaľuje. Hotovosť na vyplatenie navrhovateľa mal, je pokladník, vyberá peniaze z účtu, aby mal hotovosť, nevie ale dopredu, koľko vodičov príde. Konkrétny priebeh vyplácania týchto náhrad navrhovateľovi 31.05.2010 si nepamätal, ale prebieha to tak, že lístok vypíše, vodič to podpíše, dá mu peniaze, je to štandardný postup. Je neštandardné, že by dal vodičovi niečo podpísať, a potom by mu peniaze zobral, o nič ho neobral. Dnes sa maximum nárokov prevádza na účet, ale asi do šiesteho mesiaca roku 2010 sa vyplácalo aj v hotovosti. Konkrétne u navrhovateľa nevedel, ako to bolo, musel by sa pozrieť do účtovníctva.
Podľa listiny - mzda vodiča za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 predstavovala mzda navrhovateľa sumu 1 097,28 €.
Podľa výpočtu stravného vodiča - navrhovateľa za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 predstavovalo stravné sumu spolu 1 371,56 €, vreckové 0,- €. Podľa výpočtu stravného vodiča - navrhovateľa za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 predstavovalo stravné sumu spolu 776,90 €, vreckové 0,- €.
Podľa výdavkového pokladničného lístka č. 964, doloženého odporcom, odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 31.05.2010 sumu 1 707,28 € ako „diéta 04/10“. Lístok je podpísaný navrhovateľom ako príjemcom, čo potvrdil sám navrhovateľ.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 118 ods. 2 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ ákonník práce“) v znení účinnom do 31.08.2011 mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 4 ods. 1 z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 30.06.2010 (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustálil, že žalobný návrh je dôvodný len sčasti.
Zamestnávateľ v zmysle zákona o cestovných náhradách poskytuje zamestnancovi rôzne cestovné náhrady, ktoré podľa § 4 ods. 1 tvoria náhrady preukázaných cestovných výdavkov, náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrady preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a náhrady preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky. Z cestovných náhrad, ktoré nie sú v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce zložkou mzdy, nie je možné za žiadnych okolností vykonávať zrážky. Pokiaľ by sa odporca dopustil takéhoto neprípustného konania, konal by v rozpore so zákonom a na jeho strane by potom vo vzťahu k navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Tento právny názor súdu bol potvrdený aj Krajským súdom v Trenčíne v uznesení č.k. 19Co/268/2010-120 zo dňa 19.04.2012.
Medzi účastníkmi nebolo od počiatku sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu v rozhodnom období na pozícii vodič kamiónu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.08.2009 a v zmysle pracovnej zmluvy poberal okrem mzdy i cestovné náhrady.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na cestovné náhrady za apríl a máj 2010. Navrhovateľ v návrhu svoj nárok ustálil na sume 2 265,72 € za oba mesiace, ktorú sumu bližšie nešpecifikoval a neuviedol, na základe akých výpočtov k žalovanej sume dospel.
Na druhej strane odporca v odpore namietal, že celková suma náhrad, za mesiac apríl aj máj 2010, na ktoré má navrhovateľ nárok, predstavuje sumu 1 691,91 €, avšak navrhovateľovi dňa 31.05.2010 vyplatil sumu cestovných náhrad až vo výške 1 707,28 €.
Navrhovateľ v konaní predložil list odporcu zo dňa 19.07.2010, v ktorom sa uvádza, že cestovné náhrady za mesiac apríl 2010 odporca navrhovateľovi vyplatil vo výške 1 707,28 € a pohľadávka navrhovateľa na vyplatenie náhrad za máj 2010 vo výške 438,19 € zanikla započítaním s pohľadávkami, ktoré voči navrhovateľovi evidoval.
Výška nároku navrhovateľa na cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách za obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010 tak bola medzi účastníkmi sporná.
Súd v tomto smere vykonal znalecké dokazovanie, z ktorého výsledkov ustálil, že zákonný nárok navrhovateľa podľa zákona o cestovných náhradách na cestovné náhrady za celé žalované obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010 predstavoval, za použitia účastníkmi v pracovnej zmluve dojednaného maximálneho zníženia o 25 %, sumu spolu 1 710,03 €.
Účastníci k predmetnému znaleckému posudku námietky nemali, ďalšie dokazovanie v tomto smere nenavrhli, pričom súd taktiež nemal dôvod pochybovať o správnosti a úplností záverov súdom ustanovenej znalkyne.
Na základe uvedeného súd konštatoval, že navrhovateľ mal vo vzťahu k odporcovi nárok na cestovné náhrady za obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010 v celkovej výške 1 710,03 €.
Následne navrhovateľ učinil sporným skutočnosť, či mu odporca vyplatil predmetné cestovné náhrady za obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010, resp. v akej výške.
Odporca na preukázanie svojho tvrdenia, že navrhovateľovi sporné cestovné náhrady vyplatil, predložil súdu výdavkový pokladničný doklad č. 964, podľa ktorého dňa 31.05.2010 vyplatil navrhovateľovi sumu 1 707,28 €. Výdavkový pokladničný doklad č. 964 je podpísaný navrhovateľom ako príjemcom, ktorý svoj podpis nespochybnil.
V konaní nebolo navrhovateľom tvrdené a ani žiadnym dôkazom preukázané, že by výdavkový pokladničný doklad č. 964 navrhovateľ podpisoval pod fyzickým alebo psychickým nátlakom zo strany odporcu.
Z uvedeného vyplýva, že odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 31.05.2010 cestovné náhrady v celkovej výške 1 707,28 €. Keďže zákonný nárok navrhovateľa podľa znaleckého posudku predstavoval sumu 1 710,03 €, súd odporcu zaviazal na zaplatenie rozdielu 2,65 € navrhovateľovi podľa § 4 ods. 1 zákona o cestovných náhradách. Na veci nič nemení ani fakt, že na výdavkovom pokladničnom doklade č. 964 sa uvádza ako účel vyplatenia peňažných prostriedkov len „diéta 04/10“, pretože výška zákonného nároku navrhovateľa bola v súdnom konaní ustálená znaleckým dokazovaním, z ktorého súd vychádzal.
Keďže odporca včas nesplnil dlh, ktorý má voči navrhovateľovi, dostal sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy a cestovných náhrad navrhovateľa za mesiac máj 2010, t.j. odo dňa 01.07.2010. Základná úroková sadzba ECB platná od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1 %. Navrhovateľovi teda patrí úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2,65 € od 01.07.2010 do zaplatenia.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že táto suma cestovných náhrad mu nebola vyplatená, súd konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden právne relevantný dôkaz, preukazujúci toto jeho tvrdenie. Je pravdou, že svedok T. M. - pokladník odporcu nepotvrdil výslovne, že by navrhovateľovi odovzdal dňa 31.05.2010 konkrétne sumu 1 707,28 € titulom cestovných náhrad, avšak vzhľadom na odstup času (viac ako 5 rokov) a jeho pracovné zaradenie mal súd za dôveryhodné, že si na toto konkrétne odovzdanie peňažných prostriedkov navrhovateľovi nepamätal. Svedok popísal len štandardný postup vyplácania cestovných náhrad v hotovosti zamestnancom odporcu. Na druhej strane, odporca v konaní predložil výdavkový pokladničný lístok č. 964, preukazujúci, že navrhovateľ od neho prijal cestovné náhrady v celkovej výške 1 707,28 €.
Z takto zisteného skutkového stavu súdu nezostávalo nič iné, ako nárok navrhovateľa vo zvyšku (t.j. v časti o zaplatenie 2 263,07 € s prísl.) zamietnuť z dôvodu, že odporca v konaní uniesol dôkazné bremeno a výdavkovým pokladničným lístkom preukázal, že navrhovateľovi vyplatil cestovné náhrady za obdobie od 01.04.2010 do 31.05.2010 v celkovej výške 1 707,28 €, pričom navrhovateľ neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by túto skutočnosť vyvrátil.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal ich plnú náhradu, na ktorej zaplatenie zaviazal neúspešného navrhovateľa. Trovy konania odporcu pritom spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor 135,50 €, nákladov na znalecké dokazovanie 150,- € a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 1 504,34 €. Hodnota sporu predstavovala žalovanú sumu 2 265,72 €. Odmena za jeden úkon právnej služby potom predstavovala sumu 91,29 €. Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne: odmenu za 7 úkonov právnej služby á 91,29 € (spolu suma 639,03 €) podľa § 14 ods. 1, písm. a/, b/, c/, resp. § 13a ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (príprava a prevzatie, podanie odporu, vyjadrenie zo dňa 26.05.2014, účasť na pojednávaniach dňa 25.06.2013, 21.10.2014, 12.05.2015 a 18.08.2015), 2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2012 á 7,63 €, 1 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 €, 2 x režijný paušál za rok 2014 á 8,04 €, 2 x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 € (spolu režijný paušál 55,93 €); náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie súdu dňa 25.06.2013 podľa § 17 ods. 1 vyhlášky 2 x 3 začaté polhodiny á 13,03 €, dňa 21.10.2014 2 x 3 začaté polhodiny á 13,40 € a v dňoch 12.05.2015 a 18.08.2015 vždy 2 x 3 začaté polhodiny á 13,98 € (spolu 326,28 €). Pretože je zástupca odporcu platiteľom DPH, zvyšuje sa podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky jeho odmena a náhrady v sume spolu 1 021,24 € o 20 % DPH 204,25 €. Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 25.06.2013 za trasu Bratislava - Trenčín a späť, t.j. 258 km nasledovne: paušálna náhrada 47,21 € (258 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 24,49 € (258 km x spotreba 7 l/100 km x cena PHM 1,356 €/1 l); za cestu na pojednávanie dňa 21.10.2014 paušálna náhrada 47,21 € (258 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 23,39 € (258 km x spotreba 7 l/100 km x cena PHM 1,295 €/1 l); za cestu na pojednávanie dňa 12.05.2015 paušálna náhrada 47,21 € (258 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 21,92 € ( 58 km x spotreba 7 l/100 km x cena PHM 1,214 €/1 l); za cestu na pojednávanie dňa 18.08.2015 paušálna náhrada 47,21 € (258 km x 0,183 €) + náhrada za spotrebované PHM 20,21 € (258 km x spotreba 7 l/100 km x cena PHM 1,119 €/1 l). Súd nepriznal zástupcovi odporcu náhradu za stratu času ani cestovné náhrady za úkon účasť na pojednávaní dňa 26.05.2014, pretože v tento deň sa žiadne pojednávanie súdu nekonalo. Okrem toho súd priznal zástupcovi odporcu náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie súdu len vo výške 3 začaté polhodiny za každú trasu Bratislava - Trenčín a 3 začaté polhodiny za každú trasu Trenčín - Bratislava (a nie vždy po 4 polhodiny, ako si uplatnil zástupca odporcu), pretože vzhľadom na dĺžku trasy (129 km) i podľa navigačného systému googlemaps.sk trvá predmetná cesta 1 hod a 21 min (nie 1 hod, 31 min, ako uvádza odporca).
Navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.