Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_3T-115-2014.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného U.. Z. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.8.2015 v Bratislave takto
rozhodol:
obžalovaný:
Ing. Z. D.: nar.: XX.XX.XXXX/XXXX, trvale bytom Bratislava, I. č. XXXX/XX, na slobode,
uznáva sa za vinného, že
hoci mu z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí, pričom výšku vyživovacej povinnosti súd upravil na 30% životného minima t.j. 27,13 Euro, a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 26P/141/2001 zo dňa 05.02.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.5.2005 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna W. D. nar. XX.X.XXXX mesačne od dňa 01.2.2003 k rukám matky W. D. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, túto povinnosť si menovaný riadne neplnil od mesiaca október 2013 do 01.8.2014 vrátane čím zostal dlžný na výživnom W. D. vo výške 271,30 Euro a od 01.8.2014 do 18.8.2015 vrátane čím zostal dlžný na výživnom ÚPSVaR Senec sumu v celkovej výške 352,69 Euro,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne svoju povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra pre Bratislavu III. podala na Okresný súd Bratislava III. obžalobu na obžalovaného U.. Z. D. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. Z. D., svedkyne W. D.. Prečítaním záverov znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, oboznámením listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 26P 141/2001, rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava sp.zn. 11Cop 167/2004, rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 11P 15/2008, rodného listu, potvrdeniu o návšteve školy, potvrdenia Sociálnej poisťovne, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí, dokladov predložených obžalovaným, hodnotení na obžalovaného, odpisu z registra trestov a zistil skutkový stav tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný U.. Z. D. spáchanie trestného činu tak ako mu je kladené obžalobu za vinu na hlavnom pojednávaní poprel. Uviedol, že sa cíti byť nevinný.
Vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedol, že neplatí výživné od vtedy ako mu zomrel otec t.j. od júla 2013, pretože on namiesto neho platil výživné. On sám nemá dostatok finančných prostriedkov, pretože je v plnej invalidite. Mesačne je mu vyplácaný dôchodok vo výške 207,80 Euro a sociálny príspevok vo výške 20,70 Euro. Z týchto príjmov má výdavky a to nájomné mesačne vo výške 116 Eur, na telefón dáva 25 Eur, na televíziu 25 Eur, na elektrinu a plyn 20 Eur a na dopravu 15 Eur, pričom na stravu mu ostáva asi 30 Eur. Z toho vyplýva, že nemá z čoho prispievať na výživu svojho syna. Tieto svoje tvrdenie potvrdil obžalovaný aj listinnými dôkazmi, ktoré založil do spisového materiálu.
Svedkyňa W. D. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný od októbra 2013 zaplatil z celého dlžného výživného sumu 100 Eur. Uviedla, že vie preukázať, že obžalovaný má v banke účty s vysokými kontami, pričom súdu predložila k nahliadnutiu výpisy bánk z roku 2001. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa bojí dávať svojho syna obžalovanému, pretože tento bol v minulosti liečený na psychiatrii. Ona sama nepracuje, pretože jej nebolo umožnené ukončiť vysokú školu a je ovplyvňovaná takými ľuďmi ako je obžalovaný. Dôvodom, prečo nepracuje je, že nepracuje a je nezamestnaná.
Vzhľadom k lekárskym potvrdeniam, ktoré predložil obžalovaný týkajúcich sa jeho duševného stavu na hlavnom pojednávaní boli do konania pribratí znalci MUDr. B. A. a MUDr. A. I. za účelom vypracovania znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v diagnostických záveroch sa znalci zhodli, že u obžalovaného sa jedná o Obsedantne kompulzívnu poruchu. Uvedená duševná porucha patrí medzi neurotické poruchy. Napriek tomu, že uvedená porucha jednoznačne zhoršila kvalitu života obžalovaného zásadne neohrozila je kritičnosť, nie sú prítomné psychotické príznaky a teda nie je narušený jeho kontakt s realitou. Znalci u obžalovaného nediagnostikovali žiadne závažné duševné ochorenie, t.j. psychotické ochorenie, poruchy nálady, ani organické poškodenie mozgu, ktoré by predikovalo (usudzovalo) vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného. Zo súdno- psychiatrického hľadiska sú ovládacie schopnosti obžalovaného forenzne nepodstatne znížené, rozpoznávacie schopnosti sú plne zachované a je schopný plne chápať zmysel trestného konania a svoje konanie vie v dostatočnej miere ovládať. Znalci nenavrhli ochrannú psychiatrickú liečbu obžalovaného.
Z listinných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na rodný list syna W. D., ktorého je zrejmé, že otcom dieťaťa je práve obžalovaný. Výška výživného, ktorú je obžalovaný povinný prispievať na výchovu svojho syna bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 26P 141/2001 zo dňa 05.02.2004 kedy súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. W. D. na sumu 1.500 Sk mesačne. Obžalovaný sa snažil o zníženie výživného kedy podal na súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na A. W. D., avšak rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 11P 15/2008 tento návrh na zníženie vyživovacej povinnosti bol zamietnutý.
Pokiaľ ide o príjem obžalovaného v správe zo Sociálnej poisťovni sa udáva, že obžalovaný U.. Z. D. je poberateľom invalidného dôchodku priznaného dňa 01.9.1998 vo výške 207,80 Eur. Dňa 05.12.2013 mu bol invalidný zvýšený o 7,80 Eur. V roku 2012 boli vyplácané obžalovanému dávky vo výške 460,94 Eur za rok 2013 vo výške 376,43 Eur a pomoc hmotnej núdzi v roku 2014 bola naďalej vyplácaná vo výške 24,70 Eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti a je za ňu aj trestne zodpovedný. Súd však v rámci predbežnej otázky riešil otázku, aké sú možnosti a schopnosti obžalovaného prispievať na výživu svojho syna W. D. sumou 1.500,- Sk, tak ako bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. dňa 05.2.2004. Obžalovaný súdu predložil potvrdenia a ako je zrejmé, zo správy Sociálnej poisťovne, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 215 Eur, pričom z tohto dôchodku mu exekútor okrem toho strháva ešte 13 Eur. Predložil súdu výdavky, ktoré je povinný platiť z takto priznaného dôchodku a na stravu mu ostalo len 30 Eur. Vzhľadom k tomu súd upravil výšku výživného pre účely trestného konania na zákonom určený minimálnu sumu výšky výživného a t.j. na sumu 30% životného minima, čo je 27,13 Eur.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento doteraz súdne trestaný nebol. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške pri rešpektovaní zásah ukladania trestov, tak ako to má na mysli ust. § 34 Trestného zákona súd prihliadol predovšetkým na osobu obžalovaného, na spôsob spáchania trestného činu na jeho možnosti, aké má na úhradu dlžného výživného. Súd zistil vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný. Súd taktiež prihliadol na osobu páchateľa jeho pomery a možnosť jeho nápravy vplyvom primeraného trestu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že na nápravu a prevýchovu bude dostatočné pôsobiť trestom, ktorý nebude spojený s obmedzením osobnej slobody a ktorý súd vymeral v trvaní 5 mesiacov. Výkon uloženého trestu súd obžalovanému odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaného a keď zistí, že tento sa v skúšobnej dobe viedol riadny život vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade súd nariadi výkon uloženého trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.