Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/262/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: M. F.Ý., N.. XX.XX.XXXX, A. H. XXX/XX, XXX XX C. N. M., Š. Y. B., o zaplatenie 207,62 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,62 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 114,62 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 93,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 93,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1,65 eur, titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 29.04.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 207,62 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 207,62 eur od 27.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvy č. P č. P a č. P ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 3 ks SIM kariet, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné služby, poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5, a to vo výške 93,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol vedomý v zmysle dodatku, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu odporca spôsobil je nasledovný: akciová cena 1,- euro, predajná cena 125,- eur, poskytnutá zľava 124,- eur a uplatnená škoda 93,- eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 124,62 eur, vyfakturovaných v období 2013/08-2013/10. Preto pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 10,- eur odpísaná, a preto si ju v tomto konaní neuplatňuje. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom, nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 27.12.2013. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške 114,62 eur a sumu 93,- eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru preukázateľne vznikla. V prípade ak súd, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, hodné osobitného zreteľa, bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.

Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk, v súdom určenej lehote nevyjadril.

Podľa ust. , za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory"). Podľa ust. , na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor, po poučení účastníkov podľa ust. , súd v zmysle ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 18.08.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 12.08.2015.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa , popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení nariadenia Vlády SR č. , účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe zmluvy č. A6823342, uzavretej v súlade s ust. až 3 o elektronických komunikáciách dňa 21.02.2013, navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa pre odporcu zriadiť prístup k službe „Lite TV“ a aktivovať mu služby „TV Extra“ a „Mobilná TV“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie služby Lite TV a cenník služby Lite TV, pričom účastník svojím podpisom potvrdil oboznámenie sa a súhlas s ich obsahom.

Na základe zmluvy č. A6032214, uzavretej v súlade s ust. a o elektronických komunikáciách dňa 12.12.2011 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program „Paušál pre blízkeho bez telefónu“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

Na základe zmluvy č. A2463544, uzavretej v súlade s ust. a o elektronických komunikáciách dňa 04.07.2006, navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať odporcovi účastnícky program „Paušál 199 Sk“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo VP špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve zo dňa 21.02.2013 sa navrhovateľ zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Maximum 2“ a súčasne predať mobilný telefón zn. Nokia C5 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. , ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1,- euro.

Ust. čl. 2 predmetného dodatku k zmluve upravovalo práva povinnosti navrhovateľa a odporcu. Odporca sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených , b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu v bode 2.2 písmene b) uvedených služieb (resp. iných produktov), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka, uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré je povinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi, avšak je povinný ich uhradiť navrhovateľovi alebo prostredníctvom navrhovateľa tretej osobe.

V ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 124,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal odporcovi mobilný telefón. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporcu, a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).

Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatku účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky dohodnuté v písm. a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

Súd, vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2, v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatku nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná (štandardná) cena mobilného telefónu zn. Nokia C5 v čase uzavretia dodatku k zmluve bola u navrhovateľa vo výške 125,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.

Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v a č. právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v a č. právo na dočasné prerušenie alebo obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do zániku zmluvy).

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi faktúrami: č. 2206267222 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 7.- eur, č. 2206187099 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 43,82 eur, č. 2206192819 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 1,- euro, č. 2209859593 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 52,28 eur, č. 2209866058 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 1,- euro, č. 2209939348 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 7,- eur a č. 2213447320 zo dňa 15.10.2013 splatnou dňa 29.10.2013 v sume 2,76 eur, cenu služieb celkovo vo výške 114,86 eur podľa uvedených zmlúv č. A6823342, č. A6032214, č. A2463544 a v zmysle cenníka navrhovateľa. Navrhovateľ v ďalšom vyúčtoval odporcovi faktúrami č. 2206122004 zo dňa 15.08.2013 splatnou dňa 29.08.2013 v sume 7,- eur, č. 2209794537 zo dňa 15.09.2013 splatnou dňa 29.09.2013 v sume 2,- eurá a č. 2213381925 zo dňa 15.10.2013 splatnou dňa 29.10.2013 v sume 5,- eur poplatok za poistenie faktúr a upomienky.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 na zaplatenie faktúr za obdobie 08/2013 v sume 56,58 eur, 09/2013 v sume 60,28 eur a 10/2013 v sume 7,76 eur, celkovo v sume 124,62 eur. Ďalej navrhovateľ odporcu upozornil, že je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 294,- eur. Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 26.12.2013.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb, v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 114,62 eur (z toho sumu 7,- eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2206267222, sumu 43,58 eur ako neuhradenú časť sumy 43,82 eur vyúčtovanej faktúrou č. 2206187099, sumu 1,- euro, vyúčtovanú faktúrou č. 2206192819, sumu 52,28 eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2209859593, sumu 1,- euro, vyúčtovanú faktúrou č. 2209866058, sumu 7,- eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2209939348 a sumu 2,76 eur, vyúčtovanú faktúrou č. 2213447320), a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 114,62 eur, keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorenej platby v sume 10,- eur (vyúčtovaných faktúrami č. 2206122004 a č. 2213381925), z podaného návrhu na začatie konania je zrejmé, že túto pohľadávku si navrhovateľ v konaní neuplatňoval, z dôvodu jej odpísania. Pre úplnosť súd uvádza, že sumu 4,- eurá, titulom poplatku za poistenie faktúr, vyúčtovanú faktúrami č. 2206122004 a č. 2209794537 a sumu 0,24 eur, ako neuhradenú časť ceny poskytnutých služieb, si navrhovateľ návrhom na začatie konania taktiež neuplatnil.

Navrhovateľ si v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 93,- eur, ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, t. j. sume 93,- eur.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. . Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.

Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.

Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí

Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou zodpovednosť v danom prípade spája.

Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.

Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.

Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilného telefónu, a to akciovej cene za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno, bolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmluvy poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa ust. sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú cenu. Účel, sledovaný navrhovateľom podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. V ďalšom súd poukazuje na to, že škoda, ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného - navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového hľadiska navrhovateľ zamieňa príčinu s následkom, inak povedané najskôr malo dôjsť k následku (vzniku škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).

Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 93,- eur, spolu s jej uplatneným príslušenstvom, úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 93,- eur od 27.12.2013 do zaplatenia, zamietol.

Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok, sa súdu javí ako účelový, v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli súdmi judikované ako neprijateľné ( ). Aj keď navrhovateľ skutkovo vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľovi vzniklo, v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP, právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. , v spojení s ust. nariadenia Vlády SR č. , v znení nariadenia Vlády SR č. , účinnom od 01.02.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 114,62 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr: č. 2206267222 splatnej dňa 29.08.2013 v sume 7,- eur, č. 2206187099 splatnej dňa 29.08.2013 v sume 43,58 eur, č. 2206192819 splatnej dňa 29.08.2013 v sume 1,- eur, č. 2209859593 splatnej dňa 29.09.2013 v sume 52,28 eur, č. 2209866058 splatnej dňa 29.09.2013 v sume 1,- eur, č. 2209939348 splatnej dňa 29.09.2013 v sume 7,- eur a č. 2213447320 splatnej dňa 29.10.2013 v sume 2,76 eur, ktorými navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretých zmlúv o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,5 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, ). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 5,50 % ročne zo sumy 7,- eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,58 eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,- eur od 30.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 52,28 eur od 30.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 1,- eur od 30.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 7,- eur od 30.09.2013 do zaplatenia a zo sumy 2,76 eur od 30.10.2013 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 27.12.2013 a len vo výške 5,25 % ročne, súd mu, viazaný rozsahom návrhu, s poukazom na ust. , priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5, % ročne zo sumy 114, eur od 27.12.2013 do zaplatenia.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo

Podľa ust. veta prvá , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. a z toho, že čistý úspech navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 10 % [úspech navrhovateľa 55 % {114,62 eur (priznaná suma) / 207,62 eur (celkovo žalovaná suma) = 0,55} : úspech odporcu 45 % (100 % - 55 % úspech navrhovateľa = 45 %); teda čistý úspech navrhovateľa = 55 % - 45 % = 10 %]. Navrhovateľovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od odporcu náhradu trov konania v rozsahu 10 % účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva, pričom vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si nárok na náhradu trov konania proti odporcovi uplatnil návrhom na začatie konania, súd mu priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 1,65 eur, a to titulom náhrady časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania, zodpovedajúcej čistému úspechu navrhovateľa (10 % zo sumy 16,50 eur), a to v zmysle ust. , k rukám jeho právneho zástupcu.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, súd navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust. , podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti ( ), a to, že navrhovateľ donedávna podával formálne a obsahovo úplne totožné návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tom o formulárové návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne dopisuje údaje týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie formulárových návrhov (okrem toho používaných predtým samotným zastúpeným navrhovateľom) nemožno považovať za poskytovanie právnej služby. Rovnako v tomto smere nemožno hovoriť ani o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia pri úkone právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Iné úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa navrhovateľovi neposkytol. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 20.06.2014, trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných /skutkovo a právne takmer totožných/ veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne /účelne/ vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde).