Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6P-107-2015.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/107/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. H., nar. XX.XX.XXXX a P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, deti rodičov - matky V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. B.. Q. č. XX a otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. Q.. X. č. X, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, dňa 18.08.2015 takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú Z. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. H.Í.T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti ich matky V. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otca detí Y. H., nar. XX.XX.XXXX zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. H. sumou 100,- € mesačne a na maloletého P. H. sumou 70,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy ku 15-tému dňu príslušného mesiaca vopred od 01.06.2015.
Zročné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 31.08.2015 vo výške 510,- € je otec detí povinný zaplatiť v troch mesačných splátkach vo výške 170,- € spolu s bežným výživným k rukám matky detí dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 01.07.2015 matka maloletých detí Z. a P. H. žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že navrhla, aby jej maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec detí aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 150,- € mesačne a na výživu maloletého P. sumou 200,- € mesačne od 01.06.2015, vždy do 15-tého dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky detí. Styk otca s maloletými deťmi matka upraviť nežiadala. Návrh matka detí odôvodnila tým, že s otcom detí nie sú manželia a ani nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa otec detí odsťahoval asi pred 3 rokmi. Od uvedenej doby čiastočne prispieva na výživu detí a občas sa s deťmi aj kontaktuje, ale sumy, ktorými prispieva na ich výživu a ani jej príjem, nepostačujú kryť potreby maloletých detí.
Otec detí sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízna opatrovníčka v písomnej správe navrhla podanému návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov detí, oboznámením sa s rodnými listami maloletých detí, opisom mzdového listu matky detí, potvrdením o zaradení do evidencie nezamestnaných otca detí, správou kolíznej opatrovníčky a zistil tento skutkový stav.
Na ústnom pojednávaní matka na podanom návrhu zotrvala a uviedla, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti od roku 1999 až do novembra 2013, kedy sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Uviedla, že ona pracuje ako laborantka s priemerným mesačným príjmom 520,- €, z ktorej sumy platí za ubytovanie 135,- € mesačne, elektrinu 30,- € mesačne, spláca pôžičky, ktoré si musela zobrať potom, čo sa otec detí odsťahoval zo spoločnej domácnosti, a to za účelom uspokojenia potrieb maloletých detí, za telefón platí mesačne asi 10,- €. Maloleté deti Z. a P. navštevujú základnú školu a v súvislosti s tým vynakladá výdavky na ich stravovanie v školskej jedálni vo výške asi po 20,- € mesačne, platí im poistné po 13,- € mesačne, telefóny po 10,- € mesačne, zvýšené výdavky má aj s nákupom zdravotných pomôcok a liekov, keďže obidve deti sú alergici, ďalšie výdavky súvisia s nákupom školských potrieb, zabezpečením stravovania, oblečenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti a pod. Matka detí tiež uviedla, že už počas doby, čo s otcom detí žila v spoločnej domácnosti, otec detí pracoval iba príležitostne, nikdy sa mu pracovať nechcelo a buď ho zamestnávateľ vyhodil alebo odišiel sám s tým, že práca sa mu nepáči. Potom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti asi po dobu 8 mesiacov platil na deti výživné v sume 100,- €. Naposledy zaplatil výživné vo výške 200,- € v mesiaci marec 2015, kedy sa aj osobne stretol s deťmi. Od uvedenej doby sa s deťmi nestretol, dcéru asi 2-krát kontaktoval telefonicky. Matka detí navrhla styk otca s deťmi neupravovať s tým, že ona mu v styku s deťmi brániť nebude.
Otec detí na ústnom pojednávaní súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti ich matky, nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného na maloleté deti a ako uviedol, ochotný je platiť na obidve deti sumu 100,- € z dôvodu, že je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Ako uviedol, posledný mesiac žije so svojou priateľkou, ktorá je podnikateľkou a to ho v podstate živí. Tiež uviedol, že je povinný splácať pôžičky v splátkach po 400,- €, ale tieto nespláca, pretože nemá z čoho.
Kolízna opatrovníčka na ústnom pojednávaní zotrvala na písomne podanej správe o prešetrení rodinných a výchovných pomerov v rodine a navrhla podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť s tou zmenou, že pokiaľ ide o sumy výživného tak navrhla, aby sumou 200,- € otec prispieval na výživu maloletej Z. a sumou 150,- € na maloletého P..
Podľa rodných listov maloletej Z. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. H., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti sa narodili z rodičov V. S., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa potvrdenia NsP Bardejov o príjme matky detí, priemerná čistá mesačná mzda matky detí za obdobie od mesiaca júl 2014 do mesiaca jún 2015 je 542,21 €.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, otec detí je od 06.01.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchov, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva majú a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svoji rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželmi a ani nežijú v spoločnej domácnosti, čím je úprava rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom Z. a P. H. dôvodná. Po vykonanom dokazovaní súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich matky V. S., ktorá sa aj v súčasnej dobe o maloleté deti riadne stará a zabezpečuje uspokojovanie ich potrieb.
Matka detí v písomne podanom návrhu navrhovala výšku vyživovacej povinnosti na maloletú Z. v sume 150,- € a na maloletého P. v sume 200,- €. Na ústnom pojednávaní matka detí na písomne podanom návrhu zotrvala s tou zmenou, že navrhovanú výšku výživného navrhla zmeniť tak, že sumu 200,- € žiadala pre maloletú Z. a sumu 150,- € pre maloletého P.. Ako matka uviedla, je zamestnaná ako laborantka, ale jej príjem nepostačuje na krytie všetkých potrieb jej maloletých detí a tak aj bola nútená požiadať o poskytnutie pôžičke, ktoré v súčasnej dobe spláca. Všetku starostlivosť o deti v podstate zabezpečuje ona sama, pretože otec detí sa o ne nezaujíma, naposledy bol za nimi v mesiaci marec 2015, kedy doniesol aj výživné vo výške 200,- €, od uvedenej doby asi 2-krát telefonicky kontaktoval dcéru. Výšku navrhovaného výživného matka odôvodnila potrebami maloletých detí v súvislosti s ich vekom, stravou, hygienou, lekárskou starostlivosťou, školskými potrebami a pod.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb maloletých detí, Z. - 14-ročnej žiačky základnej školy a P. - 11-ročného žiaka základnej školy, teda detí, ktoré sú vo vývoji a sú u nich odôvodnené výdavky spojené s ich stravovaním, hygienou, lekárskou starostlivosťou, oblečením, školskými potrebami a záujmami. Súd tiež prihliadol aj na skutočnosť, že o maloleté deti sa výlučne
stará ich matka, otec na výživu a výchovu detí prispieva iba sporadicky, od mesiaca marec 2015 vôbec a o deti v podstate ani nejaví záujem, výnimkou sú, ako uviedla matky detí 2 telefonáty dcére Z.. Na druhej strane súd prihliadol aj na možnosti a majetkové pomery otca detí, ktorý je podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov momentálne nezamestnaný, ale ako otec detí uviedol, je schopný prispievať na výživu detí sumou 100,- € mesačne. Otec detí uviedol, že je živnostníkom, momentálne má živnostenskú činnosť prerušenú, pretože práca skončila, ale ako uviedla matky detí, otec prácu ukončil, pretože mu takáto práca nevyhovovala, čo sa v podstate opakuje od doby, čo spolu žili, pretože otec detí je typ človeka, ktorému sa pracovať nechce.
Otec detí predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. XCb XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého bol zaviazaný zaplatiť sumu 2.648,56 € s prísl. v mesačných splátkach po 300,- € počnúc dňom 20.10.2012. Vzhľadom na dátum vyhlásenia rozsudku a výšku splátok, však podľa názoru súdu uvedená suma by mala byť dávno splatená v plnej výške.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že výživné vo výške 150,- € na maloletú Z. a výživné vo výške 70,- € na maloletého P. je v danom prípade primerané, zodpovedá majetkovým pomerom otca, a súčasne takto určené výživné je vzhľadom na vek maloletých deti a ich potreby, aj dostatočné. Súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne ich matka, otec sa o deti nezaujíma a starostlivosť o ne žiadnym spôsobom nezabezpečuje. Súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné od 01.06.2015 tak, ako to žiadala matka detí, čím takto otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 31.08.2015 vo výške 510,- €, ktoré mu súd určil zaplatiť v troch mesačných splátkach po 170,- € počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky maloletých detí.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka maloletých detí navrhla v písomne podanom návrhu styk otca s deťmi neupravovať s tým, že otcovi v styku s deťmi brániť nebude, ak o to otec detí prejaví záujem. Na ústnom pojednávaní matka na tomto návrhu zotrvala aj naďalej, otec detí s týmto návrhom súhlasil a tak súd styk otca s deťmi neupravoval.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2, písm. a/ - f/ O.s.p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.