Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/112/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť Čínska ľudová republika, bytom na území SR: A. XXX/X, XXX XX C. D. E., v konaní zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Hanicom, so sídlom Majoránová 71, 821 07 Bratislava, IČO: 42 416 728 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Krížna 44, 812 72 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-HCP-BA2-2021/056341-006 zo dňa 4.11.2021, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/056341-006 zo dňa 4.11.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda Č.p.:. PPZ-HCP-BA8-1718-011/2021-PC zo dňa 25.6.2021 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29.3.2021 si žalobca podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

2. V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov správny orgán vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby k pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky.

3. V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršej ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva, ktorý pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do 15 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.

4. Dňa 10.6.2021 bol správny orgán oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda oboznámený s obsahom utajovaných skutočností č. SIS-69/76-V-53-2/2021-S zo dňa 19.5.2021, stupeň utajenia „VYHRADENÉ“, ktorého pôvodcom je Slovenská informačná služba.

5. Na základe nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie číslo PPZ-HCP-BA8-1718-011/2021-PC zo dňa 25.6.2021, ktorým zamietol žiadosť na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.

7. Žalovaný, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Krížna 44 v Bratislave napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA2-2021/056341-006 zo dňa 4.11.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Č.p.: PPZ-HCP-BA8-1718-011/2021-PC zo dňa 25.6.2021.

8. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavania podkladov pre rozhodnutie sa aktívne zúčastňuje aj účastník konania, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže byť vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadosť účastníka konania zamietne. Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj keď si účastník konania nesplnil svoje dôkaznú povinnosť.

9. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia SIS, sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Ďalej je nutné uviesť, že správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konania príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.

10. Odvolací orgán taktiež uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené, je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 40412011 Z. z. a v rozhodnutí uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom a v tomto postupe odvolací orgán nevidí žiadne pochybenie.

11. Dňa 11.10.2021 sa príslušník odvolacieho orgánu oboznámil s vyjadrením SIS k účastníkovi konania, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia "Vyhradené" pod číslom č. p.: SIS-69/76-V-53-2/2021-S zo dňa 19.5.2021. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade účastníka konania SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Dňa 21.10.2021 bolo na odvolací orgán doručené vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu k výzve zo dňa 29.9.2021, v ktorom tento uviedol, že okrem povinnosti správnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im za každých okolností príležitosť, aby si svoje práva a záujmy mohli účinne obhajovať na základe § 3 ods. 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred samotným vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu takisto ako k spôsobu jeho zistenia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že

správny orgán je povinný sprístupniť účastníkovi konania všetky dokumenty, ktoré je možné považovať za podklad relevantný pre vydanie konkrétneho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená až 10.6.2021, t.j. po uplynutí zákonom poskytnutej 15-dňovej lehoty, a preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal na takto doručenú informáciu nemal prihliadať.

12. V rámci konania na správnom orgáne, ako aj konaní na odvolacom orgáne boli preverované informácie k osobe účastníka konania, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany účastníka konania. Správny orgán, po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe účastníka konania utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj odvolaciemu orgánu na účely vydania rozhodnutia účastníkovi konania sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou a ako také požívajú ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočnosti nepovolanej osobe.

13. Odvolací orgán preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania podľa ustanovenia V prípade účastníka konania vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu, nakoľko je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj odvolací orgán, postupoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona a uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.

14. Podľa ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Nakoľko v je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt podľa , ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny po svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, má tento postup upravený v osobitnom zákone () prednosť pred postupom podľa

15. Aj keď účastník konania vo všeobecnosti namietal nemožnosť oboznámiť sa s písomnými materiálmi, resp. vytýkal ,správnemu orgánu otázku hodnotenia dôkazov, v podstate namietal konkrétne len skutočnosť, že nebol oboznámený s informáciou SIS. Odvolací orgán nepovažuje za dostatočné výhrady voči postupu správneho orgánu len vo všeobecnej rovine. K nemožnosti oboznámenia sa účastníka konania s obsahom utajovanej skutočnosti sa, odvolací orgán vyjadril už vyššie. Ďalej je zrejmé, že v rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu nemohli byť uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré správne orgány dospeli k záveru o existencii dôvodného podozrenia, že udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu z dôvodov vyššie uvedených.

16. Odvolací orgán ďalej uvádza, že nezistil v danom prípade svojvôľu správneho orgánu. ak po oboznámení sa s obsahom listiny SIS so stupňom utajenia "Vyhradené" zo dňa 19.5.2021, ku ktorému došlo dňa 11.10.2021, rozhodol o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom odvolací orgán má za to, že poznajúc, obsah tejto listiny správny orgán správne vyhodnotil obsah informácie SIS.

II. Žaloba a žalobné dôvody

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.12.2021 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko správne orgány s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, pričom už samotné odňatie práva na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

18. K otázke aplikácie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 23.3.2010, v ktorom bolo konštatované, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Odopretie tohto práva účastníkovi administratívneho konania má za následok porušenie práva na poskytnutie inej právnej ochrany podľa SR. Za tohto stavu preto nie je možné sa stotožniť s právnym názorom žalovaného, že procesné pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ktoré považuje správny orgán inak za vecne správne.

19. Ďalej poukázal právny zástupca žalobcu na to, že vyššie uvedená informácia utajovaného charakteru bola jediným podkladom a dôvodom, pre ktorý správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR, z čoho logicky vyplýva, že bez toho, aby sa žalobca neoboznámil s touto skutočnosťou, nemohol sa k veci relevantne a vecne vyjadriť a tým si uplatňovať svoje práva v prebiehajúcom konaní.

20. Dodržanie minimálnej úrovne zásady kontradiktórnosti konania, ktorá zaručuje, že na strane dotknutej osoby existuje účinný nástroj, prostredníctvom ktorého môže dotknutá osoba prezentovať svoj názor, musí byť za každých okolností zachované (Nolan a K. proti Rusku, rozsudok z 12.2.2009, sťažnosť č. 2512/04). Európsky súd pre ľudské práva v predmetnej veci uviedol: „Aj keď sa jedná o národnú bezpečnosť, princípy zákonnosti a právneho štátu v demokratickej spoločnosti vyžadujú, aby opatrenia, ktoré majú dopad na základné ľudské práva podliehali určitej forme konania pred nezávislým orgánom príslušným na preskúmanie dôvodov rozhodnutia a relevantných dôkazov v prípade potreby s príslušnými procesnými obmedzeniami a použitie utajovanej informácie. Jednotlivec musí byť schopný napadnúť tvrdenie výkonnej moci, že predstavuje hrozbu pre verejnosť. Zatiaľ čo posúdenie výkonnou mocou toho, čo predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť bude mať prirodzene dôležitú váhu, musí byť nezávislý orgán schopný konať v prípadoch, kedy takéto rozhodnutie nemá odôvodnený základ vo faktoch, prípadne je nezákonný alebo svojvoľný“.

21. Správny orgán si dňa 20.4.2021 vyžiadal stanovisko pobytu žalobcu na území SR od SIS a vojenského spravodajstva s poukazom na ust. , pričom z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená až 10.6.2021, t.j. po uplynutí zákonom poskytnutej 15-dňovej lehoty, pričom právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti namietal, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na takto doručenú informáciu nemal prihliadať, nakoľko bola doručená až po zákonom stanovenej lehote.

22. Žalobca ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazuje na porušenie ust. Správneho poriadku, ďalej ako aj článku 46 ods. 1 SR a uviedol, že žalobca nemal možnosť sa oboznámiť s jediným podkladom (dôkazom), na základe ktorého rozhodol, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom (vyjadriť sa), čím bolo v značnej miere zasiahnuté do jeho práv. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu konaniu na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

23. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3.2.2022, doručeným súdu 10.2.2022, v ktorom uviedol, že podľa o Slovenskej informačnej službe, základné práva a slobody možno činnosť informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku alebo na ochranu práv a slobôd iných.

24. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona o SIS, informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky.

25. Žalovaný uvádza, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam v správnom konaní, ktoré smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Získavaniu podkladov pre rozhodnutie sa aktívne zúčastňuje aj žalobca, ktorý v procese dokazovania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti môže byt' spojené s rôznymi následkami, kedy jedným z nich môže byt' vydanie rozhodnutia, ktorým sa žiadost' žalobcu zamietne. Správny orgán je povinný vykonať dôkaz, aj ked' si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnost'.

26. Neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočnosti. Informácie postupované policajnému útvaru na účely vydania administratívnoprávneho rozhodnutia SIS sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou. by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Správne orgány nemôžu v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ich viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedú iba konštatovanie, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa v odôvodnení uviedol opis zisteného stavu, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov. samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní. ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky.

27. Žalovaný uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; čl. 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad, aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Rui Toria proti Španielsku zo dňa 09.12.1994). Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky vychádzal z obsahu informácie SIS, majúc za to, že sú naplnené podmienky pre rozhodnutie podľa a v rozhodnutí uviedol iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobkyni by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, postupoval v súlade so zákonom. V tomto postupe žalovaný nevidí žiadne pochybenie.

28. Dňa 11.10.2021 sa príslušník žalovaného oboznámil s vyjadrením SIS k osobe žalobcu, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Vyhradené" pod č. p.: SIS-69/76-V-53-2/2021- S zo dňa 19.5.2021. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že v prípade žalobcu SIS nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

29. Dňa 21.10.2021 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k výzve žalovaného zo dňa 29.9.2021, v ktorom uviedol, že okrem povinnosti správnych orgánov postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom a dať mu za každých okolností príležitosť, aby si svoje práva a záujmy mohol účinne obhajovať na základe § 3 ods. 2 Správneho poriadku, je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred samotným vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu takisto ako k spôsobu jeho zistenia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že správny orgán je povinný sprístupniť účastníkovi

konania všetky dokumenty, ktoré je možné považovať za podklad relevantný pre vydanie konkrétneho rozhodnutia. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená až 10.6.2021, t.j. po uplynutí zákonom poskytnutej 15-dňovej lehoty, a preto správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na takto doručenú informáciu nemal prihliadať.

30. V rámci konania na správnom orgáne, ako aj v konaní žalovaného boli preverované informácie k osobe žalobkyne týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku zo strany žalobkyne. Správny orgán a žalovaný po tomto preverovaní disponuje informáciami k osobe žalobkyne utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa je opodstatnené, predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočnosti. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj žalovanému na účely vydania rozhodnutia žalobkyni sú informáciami získanými spravodajskou činnost'ou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú zákonom o ochrane utajovaných skutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia. ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.

31. Žalovaný preskúmaním predmetnej informácie zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu podľa ustanovenia V prípade žalobcu vydala SIS stanovisko, že nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko je dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí v kontexte s ustanovením osobitného zákona. V odôvodnení rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu.

32. Podľa ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Nakoľko v zákona ě. je špeciálne (osobitne) upravený postup pri odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky podľa , ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie má tento postup upravený v osobitnom zákone (zákon ě. ) prednosť pred postupom podľa zákona ě.

33. Žalobca vo všeobecnosti namietal nemožnosť oboznámiť sa s písomnými materiálmi, resp. vytýkal správnemu orgánu otázku hodnotenia dôkazov a v podstate namietal konkrétne len skutočnosť, že nebol oboznámený s informáciou SIS. Žalovaný nepovažuje za dostatočné výhrady voči postupu správneho orgánu len vo všeobecnej rovine. K nemožnosti oboznámenia sa žalobcu s obsahom utajovanej skutočnosti sa žalovaný vyjadril už vyššie. Ďalej je zrejmé, že v rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí žalovaného nemohli byt' uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré správne orgány dospeli k záveru o existencii dôvodného podozrenia, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobcovi by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu z dôvodov vyššie uvedených.

34. Žalovaný uvádza, že nezistil v danom prípade svojvôľu správneho orgánu, ak po oboznámení sa s obsahom listiny SIS so stupňom utajenia „Vyhradené" zo dňa 19.5.2021, ku ktorému došlo dňa 11.10.2021 rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom žalovaný má za to, že poznajúc obsah tejto listiny správny orgán správne vyhodnotil obsah informácie SIS.

35. V rozsudku NS SR ě. k. -2010 zo dňa 13.07.2010 súd uvádza, že cit.: „V prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným (v prípade, že príslušný správny orgán v konaní o Žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky vykoná v priebehu konania úkon podľa a bude zo SIS doručená utajovaná písomnosť, z ktorej bude zrejmé, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku) postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky (s poukazom na ust. ), za predpokladu, že policajt, ktorý koná v

pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené, nebudú skúmať a odôvodňovať v rozhodnutí, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, ako aj odôvodňovať zásah do práv cudzinca s ohľadom na Dohovor o ľudských právach, atd'." Žalovaný uvádza, že príslušné ustanovenia týkajúce sa predmetnej veci, sú obsahovo totožné s ustanoveniami - a to ustanovenie je totožné s ustanovením Aj napriek strate účinnosti ustanovenia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. decembra 2019) nemal správny orgán inú možnost', ako v rozhodnutí uviesť len tú skutočnosť, že udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky žalobkyni by predstavovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalovaný zdôrazňuje, že základom pre uvedené odôvodnenie je písomnosť SIS so stupňom utajenia „Vyhradené", ktorá požíva ochranu, ktorú mu poskytuje zákon o ochrane utajovaných skutočností. Správny orgán obsah tejto písomnosti v predmetnom rozhodnutí nemohol uviesť, čo však dostatočne odôvodnil v predmetnom rozhodnutí.

36. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uvádza nasledovné: Podľa ustanovenia , policajný útvar zamietne žiadost' o udelenie dlhodobého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Citované ustanovenie je ustanovením kogentným. Z uvedeného dôvodu správny orgán nemá možnosť správnej úvahy z dôvodu, že dôraz v ustanovení je položený na slove „zamietne". Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ policajný útvar zistí, že sú naplnené dôvody na zamietnutie žiadosti o dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky, nemá inú možnost', iba takúto žiadost' zamietnuť.

37. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu replikou zo dňa 29.4.2022, doručenou súdu dňa 3.5.2022 v ktorej poukázal v podstate na rovnaké okolnosti, ktoré zdôrazňoval v žalobnom návrhu, najmä v súvislosti s porušením ust. Správneho poriadku, ďalej Správneho poriadku ako aj článkov 46 ods. 1 a 48 ods. 2. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sú povinní v zmysle žalobcovej argumentácie mu sprístupniť všetky dokumenty, ktoré je možné považovať za podklad relevantný pre vydanie konkrétneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 16.10.2013, sp.zn. , v ktorom bolo konštatované, že účastníka konania nemožno ukrátiť o jeho právo alebo slobodu, napriek tomu, že sa v ďalšom konaní môže preukázať, že aj po realizácii tohto práva alebo slobody sa jeho postavenie alebo výsledok konania o jeho práve nezmení.

38. Žalovaný sa k replike žalobkyne písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

44. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

45. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

46. Podľa (ďalej len „“) štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

47. Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

48. Podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

49. Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

50. Podľa čl. 154c ods. 1 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

51. Podľa ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

52. Podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na a. verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, b. záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c. mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, d. stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.

53. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

54. Podľa , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa

tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.

55. Podľa v znení účinnom do 11.4.2019 za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

56. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

57. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

58. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

59. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

60. Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

61. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

62. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

63. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

64. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

65. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

66. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

67. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

68. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

69. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

70. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

71. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie oboch stupňov ako aj postup predchádzajúcich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), za splnenia procesných podmienok vo veci rozhodol dňa 3.11.2022 podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

72. Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky bola prvostupňovým správnym orgánom zamietnutá z dôvodu § 54 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečonosť štátu alebo verejný poriadok.

73. Z obsahu žalobných námietok, ktoré krajský súd preveril, tak podľa názoru krajského súdu, zásadnou a prioritnou námietkou podanou žalobcom prostredníctvom svojho právneho zástupcu je námietka, že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa nemohol oboznámiť s obsahom utajovanej písomnosti číslo: SIS-69/76-V-53-2/2021-S zo dňa 19.5.2021, so stupňom utajenia „Vyhradené“ pôvodcom, ktorého bola Slovenská informačná služba, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého pobytu pre žalobcu. Ďalej namietal, že z rozhodnutia správ neho orgánu jednoznačne vyplýva, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená až dňa 10.6.2021, t.j. po uplynutí zákonom poskytnutej 15-dňovej lehoty, a teda správny orgán na ňu nemal prihliadať.

74. V súvislosti s garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci ( SR), Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom náleze sp. zn. z 12. decembra 2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa , vyslovil nasledovný právny názor: „122. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa

napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“

75. V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality ( SR), upravuje formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.

76. Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že žalobkyňa ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania trvalého pobytu na päť rokov, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu na realizáciu práva na rodinný život.

77. Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Správny orgán v kontexte vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia opomenul aplikovať zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho manudukčnou povinnosťou, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods. 2 správneho poriadku priamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania („Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“). V danom prípade mohol správny orgán poučiť žalobkyňu o možnosti postupu podľa a prostredníctvom žalobkyňou zvoleného advokáta. V prípade

negatívneho vybavenia žiadosti o umožnenie jednorazovo oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobcovi aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jej žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

78. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k preukázaniu dôvodnej obavy existencie bezpečnostného rizika v osobe žalobcu neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií ohľadom bezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

79. V súvislosti s poukazom žalovaného na možnosť súdu oboznámiť sa s obsahom utajovaných skutočností na základe ustanovenia , keďže sudca patrí do okruhu oprávnených osôb s osobitným postavením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie, správny súd uvádza, že súdny prieskum zákonnosti žalobcu napadnutých administratívnych rozhodnutí alebo opatrení má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu, pričom účelom správneho súdnictva nie je odstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyabstrahoval podstatu utajovaných skutočností, majúcich vplyv na prijatie záveru o naplnení podmienky na neudelenie dlhodobého pobytu žalobcovi z dôvodov podľa zákona o pobyte cudzincov, správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemal možnosť konfrontovať obsah utajovaných skutočností (ako jediný podklad preskúmavaného rozhodnutia) so správnou úvahou konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane požiadavky na dostatočné zistenie skutkového stavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov vo veci predmetnej žiadosti žalobcu. Za daných okolností prípadu, spočívajúcich v nepreskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, spôsobenej aj nedostatočným zistením skutkového stavu veci v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcimi utajované skutočnosti, keďže nemal obsahom preskúmavaného rozhodnutia vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného. V danom prípade nie je úlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre potreby odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia) a tak dopĺňať za žalovaného a prvostupňový správny orgán administratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo úlohou správnych orgánov konajúcich o žiadosti žalobcu.

80. Rovnako neobstojí žalovaným uvádzaná argumentácia na podporu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, založená na formálnom výklade a na tvrdení o nemožnosti sprístupnenia utajovaných skutočností zo strany správnych orgánov z dôvodu možného vzniku ich následnej administratívnej, príp. trestnoprávnej zodpovednosti za sprístupnenie utajovaných skutočností v rozpore s citovaným zákonom. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upravuje podmienky a postupy pri sprístupňovaní utajovaných skutočností pre účely konaní pred štátnym orgánom v ustanovení a , pričom za súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, sa považuje vedúci konajúceho štátneho orgánu, ktorý v rámci svojej funkčnej pôsobnosti zodpovedá za uchovávanie a nakladanie s utajovanými skutočnosťami, danými do dispozície štátneho orgánu pre účely výkonu verejnej správy na príslušnom úseku alebo pre účely konkrétneho administratívneho konania vedeného na príslušnom štátnom orgáne. Z ustanovenia citovaného zákona vyplýva, že po jednorazovom oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie osobou oprávnenou podľa , napr. advokátom, je konajúci štátny orgán povinný neodkladne písomne informovať úrad (NBÚ) a pôvodcu utajovanej skutočnosti, t. j. v danom prípade Slovenskú informačnú službu a vojenské spravodajstvo, o osobe uvedenej v odseku 3, t. j. o osobe oboznámivšej sa s utajovanou skutočnosťou a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné, teda

v prípade utajovaných informácií so stupňom utajenia Vyhradené tento postup nie je potrebný, čomu v danom prípade zodpovedali utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom je vojenské spravodajstvo.

81. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na subsidiárny charakter súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preskúmavanému administratívnemu konaniu, správny súd nepovažoval za potrebné nechať si predložiť utajované informácie, ktorých pôvodcom bola Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo a vychádzajúc z jeho viazanosti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej stavom („stavom spisu“) v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( a a contrario ), správny súd nevykonal dokazovanie oboznámením utajovaných skutočností, keďže v ďalšom administratívnom konaní po vrátení veci žalovanému, bude jeho úlohou, príp. na základe jeho pokynov z pozície odvolacieho orgánu, bude úlohou prvostupňového správneho orgánu, vyššie vytýkané vady konania a nedostatky preskúmavaných rozhodnutí odstrániť v intenciách naznačených postupov a vyššie uvedeným spôsobom.

82. Inými slovami, správny orgán za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu (nie, že „ohrozuje“, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný na str. 7 v 3. odseku, ktoré skutkové tvrdenie taktiež nepodložil dôkazmi) v takej predpokladanej miere, že záujem štátu na zachovaní bezpečnosti prevyšuje právo žalobcu viesť rodinný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) a odôvodňuje uplatnenie ods. 2 čl. 8 Dohovoru v spojení s § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, alebo správny orgán zabezpečí dostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné relevantne posúdiť žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalobcu, že utajovaná skutočnosť bola správnemu orgánu doručená až 10.6.2021, t.j. po uplynutí zákonom poskytnutej 15-dňovej lehoty (žiadosť o zaslanie stanoviska SIS bola spísaná dňa 20.4.2021) a že správny orgán na ňu nemal prihliadať nebola dôvodná, pretože pokiaľ bola správnemu orgánu doručená až po uplynutí lehoty a v čase rozhodovania ju mal správny orgán k dispozícii musí na ňu prihliadať.

83. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že konajúce orgány verejnej správy pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania porušili jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred orgánom verejnej správy, a zároveň napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nedostatočne odôvodnili, čo podľa ustanovenia , a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní môže sám odstrániť vytýkané vady konania a rozhodnutia, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho konania zabezpečiť. Správny súd zároveň podľa vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku ( ).

84. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa , o výške ktorej bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).