Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/145/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: PADROSA SERVICES CENTER S.A., so sídlom Carretera Nacional II, km 760, 17730 LLERS - Girona, Španielske kráľovstvo, IČO: A17066192, v konaní zast. SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Auction, Administrative & Advisory s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 46 317 392, v konaní zast. AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, odporcovi v 2. rade: JUDr. Erik Bilský, Trnavská 2297/59, 902 01 Pezinok, sídlo kancelárie: Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 40 046 966, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSPORTS PADROSA s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 35 946 849, odporcovi v 3. rade: STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 1.603,99 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcom v 2. a 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 14.8.2014, doručeným súdu dňa 15.8.2015, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom určenia, že dobrovoľná dražba, vykonaná odporcom v 1. rade ako dražobníkom dňa 19.5.2014 v jeho sídle na návrh odporcu v 2. rade ako navrhovateľa dražby, predmetom ktorej bol súbor nehnuteľností

- pozemkov parc. č. 5551/24, 5551/25, 5551/65, 5551/66 a stavby - skladovej haly a sociálneho prev. vstavku, súp. č. 4344, postavenej na parcele č. 5551/65, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N., je neplatná. Súčasne žiadal odporcov v 1. až 3. rade zaviazať na zaplatenie náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. Predovšetkým dražba bola vykonaná v sídle odporcu v 1. rade vo Vranove nad Topľou, zatiaľ čo predmet dražby sa nachádza v priemyselnej zóne Mesta Senec, teda na opačnej strane Slovenska. Tým bola spochybnená jedna zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby, a to jej verejnosť v zmysle § 11 ods. 7 cit. zákona. V dôsledku toho sa na dražbe zúčastnil iba jediný účastník dražby - odporca v 3. rade, ktorý má sídlo vo Vranove nad Topľou, a okrem neho boli na dražbe len odporca 2. rade ako navrhovateľ dražby a konateľ odporcu v 1. rade, pričom predmet dražby bol vydražený za 55,56% zo sumy určenej pri vyhlásení dobrovoľnej dražby ako najnižšie podanie. Navrhovateľ ďalej poukázal na vzájomnú prepojenosť odporcov v 1. a 3. rade. JUDr. Marián Novikmec, bytom Sadová

1071/2D, 093 01 Vranov nad Topľou, je jedným z konateľov a spoločníkom odporcu v 1. rade, zároveň pôsobil ako licitátor na predmetnej dražbe a súčasne je členom dozornej rady odporcu v 3. rade, teda vydražiteľa. Súčasne ako advokát spoločnosti AK NOVIKMEC s.r.o., IČO: 36 868 701, pravidelne a dlhodobo poskytuje právne služby odporcovi v 3. rade a v čase od 12.8.2009 do 4.3.2010 vykonával aj funkciu jeho reštrukturalizačného správcu. Okrem uvedených skutočností navrhovateľ poukázal aj na to, že nebolo riadne a včas zverejnené oznámenie o dražbe. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona má byť oznámenie zverejnené najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby v centrálnom registri dobrovoľných dražieb a bez zbytočného odkladu aj v Obchodnom vestníku. Oznámenie o dražbe bolo podpísané určenými osobami dňa 10.4.2014, avšak v Obchodnom vestníku bolo zverejnené až dňa 23.4.2014, teda nie bezodkladne po jeho podpísaní a neskôr ako 30 dní pred dňom konania. Podľa dostupných informácii neboli riadne a včas splnené ani povinnosti zverejniť dražbu na úradnej tabuli Mesta Senec najneskôr 15 dní pred dňom vykonania dražby, ani povinnosti o označení predmetu dražby.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 29.9.2014 navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že ako dražobník vykonal dražbu postupom v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z., na základe návrhu odporcu v 2. rade ako správcu konkurznej podstaty zo dňa 3.4.2014. Navrhovateľ zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 16.2.2011 zriadil v prospech záložného veriteľa, VÚB Leasing a.s., záložné právo na zabezpečenie určených pohľadávok k nehnuteľnému majetku zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N.. Vklad záložného práva bol povolený dňa 2.3.2011. Záložný veriteľ svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania úpadcu TRANSPORTS PADROSA s.r.o. ako pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Odporca v 2. rade podľa § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii vyzval navrhovateľa, aby v lehote 30 dní zaplatil k rukám správcu príslušnú sumu, inak po márnom uplynutí lehoty zapíše do súpisu majetok, ktorým je zabezpečená pohľadávka. Výzva bola navrhovateľovi zaslaná aj v španielskom jazyku a bola navrhovateľovi doručená dňa 16.9.2013. Keďže navrhovateľ výzvu nesplnil, odporca v 2. rade dňa 17.10.2013 zapísal nehnuteľnosti na LV č. XXXX do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB Leasing, a.s. Doplnenie súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.1.2014. Po prijatí návrhu na vykonanie dražby odporca v 1. rade zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku. Znalec Ing. František Kačmár vypracoval dňa 7.4.2014 znalecký posudok č. 11/2014, v ktorom hodnotu predmetu dražby stanovil na sumu 1.980.000,- eur. Dňa 9.4.2014 odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o vykonaní dražby, obsahujúcu podmienky vykonania dražby. Odporca v 1. rade potom pripravil oznámenie o dražbe, na ktorom odporca v 2. rade dňa 10.4.2014 osvedčil svoj podpis. Dňa 16.4.2014 bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb pod sp. zn. a súčasne bolo zaslané na zverejnenie v Obchodnom vestníku, kde bolo zverejnené dňa 23.4.2014 vo vestníku č. 77/2014. Oznámenie o dražbe odporca v 1. rade zaslal notárke JUDr. Zore Chudovej (doručené dňa 16.4.2014), navrhovateľovi (doručené 23.4.2014), daňovému úradu, Okresnému úradu Senec, Mestu Senec, VÚB Leasing, a.s. a odporcovi v 2. rade (všetkým doručené dňa 22.4.2014). Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, zapísal na list vlastníctva poznámku o oznámení o začatí výkonu záložného práva pod P-3061/14. Mesto Senec zverejnilo na svojej tabuli oznámenie o dražbe od 23.4.2014 do 19.5.2014. Predmet dražby bol označený konateľom odporcu v 1. rade žltou páskou s nápismi „dražba“ a pripojeným oznámením o dražbe. Dňa 29.4.2014 bolo konanie dražby oznámené v Novom čase. Dražba sa konala dňa 19.5.2014 o 10:00 hod., zúčastnil sa jej jeden účastník, ktorý neurobil podanie vo výške stanoveného najnižšieho podania v sume 1.980.000,- eur. Licitátor v zmysle 20 ods. 10 zákona č. 527/2002 Z. z. a v zmysle zmluvy o vykonaní dražby znížil najnižšie podanie postupne o sumu 20.000,- eur na sumu 1.100.000,- eur, kedy odporca v 3. rade urobil podanie v tejto sume a stal sa tak vydražiteľom. Priebeh dražby je popísaný v notárskej zápisnici, oznámenie o výsledku dražby bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 19.5.2014 a dňa 22.5.2014 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2014.

Odporca v 2. rade navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení zo dňa 23.2.2015 poukázal na rovnaké skutkové okolnosti ako odporca v 1. rade. Uviedol, že žaloba je založená iba na domnienke navrhovateľa, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom a navrhovateľ v nej uvádza skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú splnenie podmienky verejnosti a transparentnosti. Preto žalobu založenú len na domnienkach a pochybnostiach považuje za právne nedôvodnú a absurdnú. Dražba prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. Okrem skutočností, ktoré uviedol už odporca v 1. rade, poukázal aj na to, že v priebehu konkurzu došlo k zmene pôvodného veriteľa VÚB Leasing a.s. na nového veriteľa DEJ invest s.r.o., ktorého vstup povolil konkurzný súd uznesením zo dňa 24.3.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č.

62/2014 dňa 31.3.2014. Pri dražbe postupoval v zmysle pokynov tohto zabezpečeného veriteľa zo dňa 26.3.2014. Poukázal na to, že skutočného záujemcu, disponujúceho finančnými prostriedkami na kúpenie nehnuteľnosti s najnižším podaním 1.980.000,- eur a na zloženie zábezpeky vo výške 49.000,- eur, neodradí miesto konania dražby a je nulový predpoklad, že sa na dražbu dostaví náhodný záujemca z ulice. Na ohliadku predmetu dražby sa nedostavil žiadny iný záujemca okrem odporcu v 3. rade, ani sa o dražbu nikto iný nezaujímal. Skutočnosť, že sa dražby zúčastnil iba jeden záujemca bola ovplyvnená špecifickým predmetom dražby a jeho vysokou hodnotou. Personálna prepojenosť odporcov v 1. a 3 rade je právne irelevantná. Pri výbere dražobnej spoločnosti je najdôležitejším prvkom jej schopnosť získať záujemcov o kúpu a schopnosť spolupracovať s viacerými bankovými inštitúciami.

Odporca v 3. rade tiež nepovažoval žalobu za dôvodnú a navrhoval ju zamietnuť. Uviedol, že o predaji areálu v Senci sa hovorilo už od vyhlásenia konkurzu na spoločnosť TRANSPORTS PADROSA s.r.o. Jednalo sa o väčšiu investíciu a cenu bolo potrebné vyplatiť v lehote 15 dní od konania dražby, čo je bez financovania bankami schopných len málo podnikateľských subjektov. Okrem toho je na Slovensku veľa ponúk na predaj rôznych prevádzkových areálov, aj preto sa okruh potenciálnych záujemcov znížil. K námietke vzájomnej prepojenosti uviedol, že Slovensko je malá krajina, preto sa v určitej podnikateľskej oblasti stretne a pozná veľa vzájomne prepojených subjektov. Odporca v 3. rade však postupoval bežným postupom, dodržal všetky zákonné podmienky, riadne zaplatil dražobnú zábezpeku, aj zvyšok ceny dosiahnutej vydražením. Žiadnemu subjektu nebolo bránené, aby zložil dražobnú zábezpeku a zúčastnil sa dražby. Na záver uviedol, že po zverejnení dražby komunikovali so zástupcami spoločnosti PADROSA SERVICES CENTER, S.A., ktorí im aj oznámili, že majú záujem o kúpu draženého areálu, no na dražbu sa nedostavili. Títo zástupcovia potom aj po konaní dražby kontaktovali konateľa odporcu v 3. rade, p. Drozda, ktorý im ponúkol odpredaj areálu za rovnakú cenu, ako bola cena dosiahnutá vydražením, ale potom ho už viac nekontaktovali.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom súd konštatoval ako nesporné vyššie uvedené skutočnosti tvrdené navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade. Zo strany účastníkov k tomu neboli výhrady, preto v rámci dokazovania boli oboznámené len predložené listinné dôkazy.

Jedinou spornou skutočnosťou bolo označenie predmetu dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú predloženými fotografiami, ktoré vyhotovil konateľ odporcu v 1. rade, Jiří Zeman, dňa 22.4.2014 alebo dňa 23.4.2014. Navrhovateľ nevyvrátil tieto dôkazy inými dôkazmi, ani nespochybnil tvrdenia o vyhotovení predložených fotografií.

Na základe toho súd nemal pochybnosti o tom, že boli dodržané všetky lehoty a ostatné formálne náležitosti ohľadne spornej dražby. Všetky lehoty vyžadované zákonom boli dodržané, a to aj lehoty ktoré navrhovateľ spochybňoval. Oznámenie o dražbe zo dňa 10.4.2014 bolo dňa 16.4.2014 podané na zverejnenie v Obchodnom vestníku, podľa súdu teda bez zbytočného odkladu, ako to vyžaduje § 17 ods. 3 zákona. Na úradnej tabuli obce bolo oznámenie zverejnené od 23.4.2014, t. z. viac ako 15 dní pred konaním dražby.

Takisto boli dodržané aj formálne náležitosti žaloby vyžadované v § 21 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražba sa konala dňa 19.5.2014, žaloba bola podaná na súde dňa 15.8.2014, teda včas, v rámci 3- mesačnej lehoty, a proti všetkým osobám uvedeným v ods. 4 tohto ustanovenia.

Predmetom sporu tak ostala len otázka dodržania zákona o verejných dražbách z hľadiska verejnosti dražby.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, sa dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazoval navrhovateľ, dobrovoľná dražba má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť

obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. V odôvodnení najvyšší súd ďalej uviedol, že úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje podľa § 2 písm. a/ cit. zákona, je závislá od podmienok, za akých je vykonávaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní, a tiež vhodne určené miesto, dátum a čas tak, aby sa dražby mohli zúčastniť všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako verejnosť. Miesto, dátum a čas určuje dražobník po dohode s navrhovateľom dražby, ak je navrhovateľ dražby zároveň dražobníkom, dohoda nie je potrebná a nahrádza ju jednostranný úkon dražobníka, ktorý nemá formálny charakter. Určenie uvedených podstatných podmienok konania dražby je v takýchto prípadoch v rukách jedinej osoby, ktorá pri ich určovaní nie je obmedzená. O to dôslednejšie je potom potrebné trvať na požiadavke primeranosti a vhodnosti ich určenia. Záujem o predmet dražby bude vždy závisieť od reálnej možnosti spoločenského využitia dražby. Ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.

Hoci uvedený judikát sa týkal nehnuteľnosti na bývanie, podľa súdu niet zásadného rozdielu medzi bytom a podnikateľským objektom. Súd preto skúmal, či konkrétnymi okolnosťami nebol obmedzený prístup na dražbu, čo mohlo ovplyvniť cenu, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené. Keďže išlo o areál určený na podnikanie, považoval súd za dôležité skúmať najmä prípadné obmedzenie prístupu dražiteľov.

Vydražená cena bola takmer o deväťstotisíc eur nižšia, než všeobecná cena stanovená znalcom. Už táto skutočnosť pri jednom účastníkovi dražby vyvoláva isté pochybnosti a odôvodňuje potrebu dôsledne skúmať, či cena je skutočne objektívna (obvyklá). Účelom právnej úpravy dražby je práve dosiahnutie, zaručenie objektívnej ceny. Okrem toho pochybnosti vyvolávalo aj získanie oddelenej pohľadávky veriteľom DEJ invest s.r.o., ktorý je cez štatutárneho zástupcu zjave prepojený so samotným vydražiteľom, odporcom v 3. rade, pričom práve tento oddelený veriteľ sám udeľoval odporcovi v 2. rade ako správcovi konkurznej podstaty záväzné pokyny. Odporca v 2. rade tieto pokyny bez výhrad rešpektoval, akoby vôbec neprichádzala do úvahy možnosť, že by sa dražbou mohla získať aj vyššia suma, postačujúca aj na uspokojenie ďalších veriteľov v konkurze, v zmysle § 82 ods. 2 písm. b) zákona o konkurze a vyrovnaní, keďže súpisová hodnota majetku oddeleného veriteľa bola až vo výške 2.671.180,- eur. Existovali preto určité pochybnosti, či záväzné pokyny nemali správcovi konkurznej podstaty udeľovať spolu s oddeleným veriteľom aj iní oddelení alebo nezabezpečení veritelia.

Odporca v 3. rade sám uvádzal, že len málo podnikateľov je schopných vyplatiť tak vysokú sumu v krátkej lehote. Napriek tomu bola pre účasť na dražbe určená len minimálna 30-dňová lehota, teda rovnaká lehota ako na predaj rôznych drobných veci z konkurznej podstaty. Ak by niekto z účastníkov predával svoju vlastnú nehnuteľnosť, určite by v dražbe postupoval inak.

Navrhovateľ v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách opieral svoju žalobu o tvrdenie, že došlo k závažnej ujme na jeho právach ako vlastníka, lebo jeho nehnuteľnosť sa vydražila za neprimerane nízku cenu, len 55% jej všeobecnej hodnoty podľa znaleckého posudku. Tým odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu.

Neplatnosť dražby sa môže určiť, len ak porušenie zákona bolo takého rozsahu, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby. Navrhovateľ preto mohol byť v tomto konaní úspešný len ak by preukázal, (i) že spôsobom, akým sa dražba vykonala, bola znemožnená účasť ďalších účastníkov dražby a súčasne (ii), že v dôsledku toho, že sa dražby zúčastnil len jeden dražiteľ, nebola jeho nehnuteľnosť predaná za obvyklú cenu. Iba skutočnosť, že sa dražby zúčastnil jeden účastník, alebo že sa dražba uskutočnila na opačnej strane Slovenska, ešte nespôsobuje jej neplatnosť.

Navrhovateľ však počas celého konania neuviedol nič konkrétne v tom smere, že by niekto mal, alebo aspoň mohol mať, záujem o kúpu areálu, ale vzhľadom na neprimerane krátke lehoty sa dražby nemohol zúčastniť. Podľa tvrdenia odporcov sa o dražbu vôbec nikto nezaujímal, areál si nebol pozrieť žiaden prípadný záujemca. Navrhovateľ neuviedol, že by to nebola pravda. V konaní nevyšlo najavo, že by

niekto protestoval proti termínu dražby, žiadal o poskytnutie dlhšej lehoty, alebo že by niekto nesúhlasil so záväznými pokynmi, ako sa má dražba vykonať.

Za toho stavu súd súhlasil s názorom odporcu v 1. rade, že v konaní o neplatnosť dražby sa nemôže poskytnúť ochrana iba neurčitej, resp. hypotetickej možnosti vyššej ponuky.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), súd pri hodnotení dôkazov starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Ďalšou a významnou takou skutočnosťou bolo, že po vykonaní dražby odporca v 3. rade vydraženú nehnuteľnosť ponúkol navrhovateľovi, resp. jej pôvodnému vlastníkovi, a to za cenu dosiahnutú vydražením. Napriek rokovaniam nedošlo k dohode, ale navrhovateľ bol ochotný stiahnuť svoju žalobu v prípade, že mu bude zaplatená určitá suma.

Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že vydražená cena nebola neprimerane nízka, preto navrhovateľ nebol dotknutý na svojich právach, ako to vyžaduje § 21 ods. 2 cit. zákona. Ak sám navrhovateľ nevyužil ponuku kúpiť nehnuteľnosť, ktorej cenu považuje za neprimerane nízku, nesvedčí to o neprimeranosti ceny. Výhodne ponuky sa v podnikaní spravidla využijú. Navrhovateľ neuviedol, že by mu odkúpenie znemožnili nejaké vážne prekážky alebo iné okolnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadať. Zo správania navrhovateľa naopak vyplynulo, že podanou žalobou sa snažil iba zneistiť odporcu v 3. rade a získať určité finančné plnenie. Tomu sa, pochopiteľne, súdna ochrana neposkytuje.

Na základe uvedených skutkových zistení a záverov mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, preto návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. Návrh bol zamietnutý v celom rozsahu, odporcovia mali v konaní plný úspech, patrila by im preto náhrada účelných trov konania. Odporca v 3. rade si náhradu trov konania neuplatnil, odporca v 2. rade si trovy nevyčíslil, a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, preto im nebola náhrada trov konania priznaná. Odporcovi v 1. rade bola priznaná náhrada účelných trov konania za právne zastúpenie vo výške 1.603,99 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, 2x účasť na pojednávaní) po 64,53 eur, režijného paušálu 3x 8,39 eur, náhrady za stratu času pri ceste na dve pojednávania vo výške 597,60 eur (2x 24 polhodín po 12,45 eur), cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávania z Vranova na Topľou do Bratislavy a späť vo výške 2x 260,15 eur (pozostávajúcej z paušálnej náhrady 2x 179,34 eur za 2x 980 km x 0,183 eur, a náhrady za spotrebované pohonné hmoty 2x 80,81 eur, pri 2x 980 km, O spotrebe 6,9 l/100 km a cene 1l PHM 1,195 eur), plus 20% DPH vo výške 267,33 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Predmetom sporu nebola nehnuteľnosť, ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej vydanie, preto aplikovanie rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvolával odporca v 1. rade, neprichádzalo do úvahy. O dražené nehnuteľnosti sa spor neviedol, predmetom sporu bola neplatnosť dražby. Sadzba tarifnej odmeny bola preto určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/, nie podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Odporcovi v 1. rade nebola priznaná náhrada za vyjadrenie zo dňa 3.7.2015, lebo nebolo účelné a súd na dodatočné vyjadrenie odporcu v 1. rade ani nevyzýval.

O povinnosti zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania k rukám advokáta bolo rozhodnuté podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh- nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.