Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/121/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: B. W., IČO: 30 807 484, so sídlom v A., Ul. XX. P.. X-XX, vo veci pobočky C., N.. M. R. M. XXXX/XX, proti povinnému: V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, o vymoženie 193,46 eur istiny a prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. júna 2015, č. k. -16, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov zastavenej exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. C. W. trovy exekúcie vo výške 49,91 eur vrátane DPH do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že po udelení poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný počas exekučného konania zomrel a ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť povinného, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň žiadal, aby súd podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku uložil oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v sume 49,91 eur. Ďalej konštatoval, že uznesením tamojšieho súdu č.k. -9 zo dňa 31.10.2014 bolo dedičské konanie po poručiteľovi zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2014. Uvedené skutočnosti považoval za dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, znáša trovy exekúcie oprávnený.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní namietal zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Vyslovil názor, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou konania, na ktorú súd prihliada ex offo podľa § 103, § 104 O.s.p.. Povinný v danom prípade smrťou dňa 04.10.2014 stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť sama o sebe zakotvuje povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaviť exekúciu, a to s poukazom na ust. § 107 ods. 1 O.s.p.. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by súd posudzoval dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za jeho života, kde by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení

majetku povinného posúdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdnemu exekútorovi nemala byť priznaná náhrada trov exekúcie, nakoľko náhrada trov je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanovenia práva hmotného (oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie).

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Oprávnený v odvolaní vyslovuje správny právny názor o tom, že podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť.

V danom prípade zo spisu (č.l. 14) vyplýva, že povinný V. X. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D. XXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Následne okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. -9 zo dňa 31.10.2014 konanie o dedičstve zastavil. Z jeho dôvodov je zrejmé, že tak rozhodol podľa § 175h ods. 1 O.s.p., pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

Súd prvého stupňa však zastavil exekúciu uznesením zo dňa 08.06.2015, č.k. -16, keď už tento účastník - povinný v dôsledku smrti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pokračuje v zmysle ods. 4 cit. zákonného ustanovenia exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

V prejednávanej veci nebol dôvod pre daný postup, pretože nebol súdnym exekútorom navrhnutý. Naopak po zistení úmrtia povinného podal dňa 19.05.2015 súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Stav, keď povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nedošlo k postupu upravenému v ustanovení § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku je preto potrebné považovať za iný dôvod, pre ktorú nemožno exekúciu (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) vykonať, ale túto vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Rozhodovanie o trovách zastavenej exekúcie upravuje ust. § 203 Exekučného poriadku. Podľa ods. 1 cit. zákonného ustanovenia môže uložiť súd oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Ak sa zastaví exekúcia z dôvodov výslovne uvedených v ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, t. j., že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) znáša ich oprávnený, čo neplatí ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, v ktorom prípade znáša trovy exekúcie súd. V ods. 3 je upravený spôsob náhrady trov v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.

V prejednávanej veci na rozhodnutie o trovách zastavenej exekúcie nemožno aplikovať ustanovenia § 203 ods. 2, 3, pretože nejedná sa o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie ani o vymoženie pohľadávky na výživnom ani o zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Prichádza do úvahy rozhodovanie o náhrade trov podľa ods. 1 cit. zákonného ustanovenia, podľa ktorého môže súd uložiť nahradenie nevyhnutných trov oprávnenému len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.

Podľa súdnej praxe pre záver o zavinení oprávneného sa zisťuje, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil.

V prejednávanej veci bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 07.10.2011, pričom jedná sa o povinného nar. v roku 1983. V priebehu vykonávania exekúcie, a to 04.10.2014 povinný zomrel. Z uvedených skutočností nie je preto možné vyvodiť záver o tom, že by zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, v dôsledku čoho by mu mala byť uložená povinnosť v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nahradiť trovy súdneho exekútora.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .