Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-63-2015.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/63/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.Á., K. XXXX/XX a otca V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 110,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný plniť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.08.2015.
V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a.
V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014 n e z m e n e n ý.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015 domáhal zmeny styku so synom a úpravy výživného. Žiadal upraviť styk so synom, keď bude mať voľný víkend, alebo 2-4 dni v mesiaci, prispievať na výživu maximálne sumou 70 € mesačne k 20. dňu v mesiaci a žiadal vykonať testy DNA, ktoré zaplatia spolu s odporkyňou. Na základe nejasného návrhu bol navrhovateľ predvolaný na informatívny výsluch na spresnenie návrhu na deň 09.07.2015, kde uviedol, že svojím podaním mienil podať návrh na zmenu úpravy styku s maloletým G. a zmenu výšky vyživovacej povinnosti k maloletému, ktoré boli upravené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014. Žiadal uvedený rozsudok zmeniť tak, že styk otca s maloletým G.Š. sa neupravuje a otcovi sa určuje výživné na maloletého sumou 70 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou odo dňa podania návrhu na zníženie výživného. V súčasnosti pracuje v spoločnosti ZKW Krušovce, kde dosahuje príjem cca 400 € mesačne v hrubom. Z toho dôvodu nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške 110 € mesačne. Medzičasom bol tiež nezamestnaný, do novembra 2014 pracoval na živnosť, kde dosahoval príjem cca 500 - 600 € mesačne v hrubom, v decembri 2014 mal prácu, avšak mal pracovný úraz a bol PN do konca januára 2015 a potom bol nezamestnaný až do 04.05.2015, kedy nastúpil do spoločnosti ZKW. S ohľadom na uvedené skutočnosti ide o zmenu pomerov na jeho strane. Má za to, že jeho príjmy sa zmenili natoľko, že nie je schopný platiť už súdom určené výživné, pričom matka maloletého G. toto nechápe a hneď ho udala na polícii za neplatenie výživného. K tomu uviedol, že ak preto príde o prácu úplne, nebude môcť platiť ani znížené výživné. Uviedol, že má výdavky na nájom vo výške 150 € mesačne, telefón 30 € mesačne, auto 100 € mesačne a má nejaké exekúcie, ktoré spláca mesačne vo výške cca 70 € mesačne (ide o nedoplatok voči poisťovniam) a ešte si platí naftu do práce. Jeho výdavky presahujú príjmy. Rozdiel mu pomáha vykrývať matka, ktorá mu mesačne posiela peniaze. Ohľadne styku s maloletým žiadal, aby tento súd neupravoval. V súčasnosti má prácu, kde pracovný čas nie je rovnomerne rozvrhnutý, preto nie je možné vždy dodržovať styk tak, ako bol určený súdom. Čo sa týka návrhu, aby súd urobil testy DNA, ktoré zaplatí s matkou spoločne, k tomuto uviedol, že toto žiadal preto, že má pochybnosti o tom, či je naozaj otcom maloletého, čo aj matka maloletého sama verejne viackrát prezentovala. Avšak v súčasnosti nežiada určenie otcovstva a v prípade, že sa rozhodne, že chce určiť otcovstvo, toto si uplatní samostatným návrhom na začatie konania.
Matka sa k návrhu otca maloletého písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, styk otca s maloletým upraviť po dohode rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého, matky maloletého, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako aj pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4P/51/2013, sp. zn. 5P/14/2014 a sp. zn. 2P/25/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu otca súd zistil, že tento podal návrh preto, že považuje sumu 110 € za príliš vysokú v súvislosti s jeho životnými možnosťami, pomermi. Je slobodný, so svojimi rodičmi nežije, živí sa sám, s rodičmi nie je ani v kontakte. V súčasnosti žije s priateľkou u jej rodičov v Z. Č.. XX. Je to rodinný dom, kde žijú navrhovateľ s priateľkou, jej rodičia a jej brat. Prispieva im na náklady na domácnosť v závislosti od jeho príjmu cca od 50 do 100 € mesačne. Má výdavky spojené s exekučnými konaniami. Pokým vykonával živnosť, mal nedoplatok voči zdravotnej poisťovni, za čo mu boli vykonávané exekúcie, tieto ešte trvajú, a to v sume 35 € mesačne. Tiež je voči nemu vedené exekučné konanie pre nedoplatky voči banke (zrušenie účtu), taktiež vo výške 35 € mesačne. Má výdavky na motorové vozidlo v sume 50 € mesačne na pohonné hmoty a 100 € splátka na motorové vozidlo, pričom ide o staršie motorové vozidlo. V súčasnosti pracuje v ZKW Topoľčany, kde dosahuje príjem cca 400-500 € mesačne, v čistom dosahuje príjem cca 400 € mesačne. Iný príjem nemá. Jeho priateľka v súčasnosti nepracuje, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od polovice decembra 2014 do marca 2015 bol navrhovateľ nezamestnaný a v tom čase prispieval na výživu maloletého sumou cca 50 € mesačne, aj keď priznal, že v decembri 2014 a januári 2015 neprispel nič, vo februári 2015 prispel sumou 100 €. Keď sa zamestnal v spoločnosti ZKW Topoľčany, začal platiť matke maloletého sumu 70 €. Uviedol, že v súčasnosti sa voči nemu vedie trestné stíhanie za zanedbanie povinnej výživy. Taktiež uviedol, že maloletého nevidel 3-4 mesiace. Výživné žiadal znížiť od 01.06.2015, teda od podania návrhu.
Matka na pojednávaní dňa 17.08.2015 uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí, nakoľko má iba príjem z rodičovského príspevku vo výške 226 € spolu s rodinnými prídavkami. Od 20.07.2015 sa zamestnala v spoločnosti Hella Bánovce nad Bebravou, pracuje ako robotníčka na linke, kde jej príjem pozostáva z fixného platu vo výške 380 € a fixný bonus za dochádzku. Pracuje na trvalý pracovný pomer v 3 zmennej prevádzke, kde pracuje 12 hodín tri dni a tri dni má voľno. O maloletého sa vtedy stará jej matka, ktorá je nezamestnaná, poberá vdovský dôchodok. Otec maloletého výživné neplní pravidelne a v súdom stanovenej výške. Vo februári 2015 poslal sumu 100 €, potom od marca 2015 do mája 2015 sumu 50 €, v júni 2015 poslal sumu 70 €, v júli a auguste 2015 poslal tiež 70 €. Od 26.10.2014 sa otec s maloletým nestretol a ani sa nezaujímal o maloletého. Nad rámec výživného otec žiadnym spôsobom neprispel. Matka v súčasnosti žije u svojich rodičov v B.Á., K. XXXX/XX, v 3-izbovom byte spolu s jej matkou a dvoma súrodencami. Mamina je nezamestnaná, sestra pracuje v Šimonovanoch v spoločnosti Hanza s príjmom 380 € mesačne, brat je v súčasnosti nezamestnaný. Má priateľa, ktorý pracuje vo Veľkých Bieliciach v spoločnosti Artra, jeho príjem nevedela uviesť. Chodí s ním asi od mája 2015. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Jej náklady sú také, ako uviedla v správe kolízneho opatrovníka. Tiež uviedla, že maloletý je zdravý.
Kolízny opatrovník maloletého zotrval na svojom písomnom vyjadrení a odporučil návrh otca maloletého zamietnuť, lebo zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa sa narodilo zo vzťahu účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014 bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 110 € mesačne a zároveň bol aj upravený styk otca s maloletým. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 5P/14/2014-34 zo dňa 27.06.2014 bolo konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým a zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému zastavené.
Z výpovede matky maloletého ako i zo v spise zabezpečených listín súd zistil, že táto je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Od 20.07.2015 sa zamestnala v spoločnosti Hella Bánovce nad Bebravou, kde podľa jej vyjadrenia dosahuje príjem pozostávajúci z fixného platu vo výške 380 € mesačne a tiež z bonusu za dochádzku.
Otec je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti ZKW Slovakia, s.r.o., kde pracuje ako M.-O. VZV od 04.05.2015, pričom pracovnú zmluvu má na dobu určitú do 03.05.2016. Z pracovného posudku a potvrdenia o príjme otca spoločnosťou ZKW Slovakia, s.r.o. vyplýva, že otec chodí do práce včas podľa prideleného pracovného kalendára, jeho dochádzka je bez absencií a svoje pracovné úlohy si plní zodpovedne. Celková pracovná morálka menovaného je primeraná a jeho nadriadení sú s jeho prístupom spokojní. Za obdobie máj 2015 až jún 2015 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 393,99 €. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahuje mesačne príjem cca 400 €.
Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka spolu s maloletým G., svojou matkou a súrodencami býva v 3-izbovom byte, kde matke prispieva na bývanie sumou 100 € mesačne. Počas jej neprítomnosti sa o maloletého stará jej matka. Na otca maloletého podala trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Otec maloletého v súčasnosti žije v 4- izbovom dome rodičov svojej priateľky, kde na chod domácnosti prispieva mesačne sumou cca 50-100 €. Má náklady spojené s dochádzkou do zamestnania v sume 40 €, spláca exekúcie v sumách 30 € a 35 € mesačne, výživné v sume 70 € mesačne. S maloletým dieťaťom sa nestretáva z dôvodu, že nemá dobrý vzťah s matkou maloletého. Sociálnym prieskumom bolo zistené, že hygiena rodinného prostredia v čase šetrenia bola na nízkej úrovni.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie, Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému je čiastočne dôvodný. Výživné bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014, keď mal maloletý menej ako tri mesiace. V súčasnosti má maloletý 1 rok aj 9 mesiacov. Otec si súdom určenú vyživovaciu povinnosť neplní riade (od júna 2015 platí výživné vo výške 70 €) a s maloletým sa nestretáva, nezaujíma sa o neho (naposledy ho videl v októbri 2014). Na strane matky sa jej finančná situácia od posledného rozhodnutia podstatne zlepšila. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na materskej dovolenke a mala príjem len z rodičovského príspevku v sume 203,20 € a z rodinného prídavku na dieťa v sume 23,52 €. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Hella Bánovce nad Bebravou (od 20.07.2015), kde jej príjem pozostáva z fixného platu vo výške 380 € mesačne a bonusu za dochádzku, okrem toho tiež poberá stále rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne a tiež prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Otec maloletého bol v čase posledného rozhodovania o výživnom zamestnaný v spoločnosti LIMPID s.r.o. ako Y. a dosahoval priemerný mesačný príjem v čistom 459,30 €. V súčasnosti pracuje v spoločnosti ZKW Topoľčany (od 04.05.2015) na pozícii M. - O. O. a má priemerný mesačný príjem v čistom 393,99 € mesačne, podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahuje príjem v čistom 400 € mesačne. S prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a najmä povinného rodiča preto súd rozhodol tak, že návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti čiastočne vyhovel, keď znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému G. zo sumy 110 € mesačne na sumu 90 € mesačne s účinnosťou od 01.08.2015, pričom má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca takto súdom znížené výživné plniť. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec v súčasnosti dosahuje príjem zo zamestnania vo výške cca 400 € mesačne v čistom, pričom prihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti žije v dome rodičov svojej priateľky, ktorým podľa vlastného vyjadrenia prispieva nepravidelne na chod domácnosti (50-100 €) a má mesačne výdavky súvisiace s exekúciami vo výške 70 €. Pokiaľ otec uviedol medzi svoje výdavky aj náklady na motorové vozidlo a pohonné hmoty celkovo vo výške 150 € mesačne, tieto výdavky súd nepovažoval za nevyhnutné, najmä v tejto výške, pričom súd zdôrazňuje skutočnosť, že platenie výživného na maloleté dieťa má pred týmito výdavkami prednosť. Na druhú stranu však súd prihliadol na skutočnosť, že matke maloletého dieťaťa sa zlepšila finančná situácia, keď od 20.07.2015 začala pracovať v spoločnosti Hella, kde dosahuje príjem fixný vo výške 380 € a bonus za dochádzku, pričom tiež poberá rodičovský príspevok a tiež rodinné prídavky na maloletého a za tejto situácie je v súčasnosti jej finančná situácia lepšia ako u otca maloletého. S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na vek maloletého dieťaťa, ktoré ešte nemá ani dva roky a je podľa vyjadrenia matky zdravé, má súd za to, že je postačujúce výživné aj vo výške 90 € mesačne, pričom toto výživné znížil s účinnosťou od 01.08.2015, teda od času, keď matka začala pracovať. Pokiaľ chcel otec maloletého tiež, aby súd jeho styk s maloletým neupravoval, tu súd poznamenáva, že jeho styk s maloletým už raz upravený bol, teda nebolo možné, aby súd rozhodol tak, že jeho styk s maloletým neupravuje. V konečnom dôsledku pokiaľ ide o styk s maloletým, nie je povinnosťou rodiča, ktorému bol styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, aby sa s ním stretával povinne v zmysle súdom vykonanej úpravy. Ak rodič maloletého dieťaťa nemá záujem sa s maloletým dieťaťom stretávať, nemusí tak činiť. Úprava je nevyhnutná len v prípadoch, keď sa rodičia na styku s maloletým nevedia dohodnúť, pričom oprávnený rodič sa styku s maloletým dieťaťom dožaduje. Preto v danom prípade súd ponechal výrok rozhodnutia Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/51/2013-27 zo dňa 06.02.2014 v tejto časti nezmenený a zmenil len výrok o výške vyživovacej povinnosti otca. Nakoľko súd nevyhovel v celej výške návrhu otca, v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).