Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-77-2013.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/177/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Annu Kutišovou v právnej veci navrhovateľky: G.. U. H., A.. X. X. XXXX, W. F., F. N. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., Šoltésovej 134/1, Považská Bystrica, proti odporcom 1/ SPAN, s.r.o., Pod Zábrehom 1584/61, Púchov, IČO: 36347582, X/ W.. F. X.O., A.. X. X. XXXX, W. F. N. XXXX/XX, F., X/ A. X., A.. X. XX. XXXX, W. F. N. XXXX/XX, F., 4/ Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Vyhlásenie ručiteľa - navrhovateľky č. 17/100/2009 zo dňa 10. 7. 2009 adresované odporcovi Československá obchodná banka a. s. Bratislava, je v celom rozsahu n e p l a t n é .
Odporcovia 1/ a 4/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania 1.299,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 644,33 Eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka pôvodne podala na tunajší súd návrh proti 3 odporcom, a to SPAN s.r.o. , G.. F. X. a ČSOB. V návrhu uviedla, že odporca pôvodne označený ako odporca 2/ je jej manželom a bol jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti SPAN, s.r.o., ktorá dňa 28. 7. 2006 uzatvorila úverovú zmluvu č. 15050-5316100/4900 na úver vo výške 1.200.000 Sk, pričom suma úveru bola dodatkom k úverovej zmluve zvýšená na sumu 1.700.000 Sk a splatná bola 24. 7. 2008. Dodatkom č. III. zo dňa 10. 7. 2009 bola splatnosť posunutá až na 24. 7. 2010. Zároveň v tento deň 24. 7. 2010 predložil G.. F. X. vyhlásenie ručiteľa č. 17/100/2009 zo dňa 10. 7. 2009, v ktorom sa zaviazal ručením uhradenia tohto úveru ako fyzická osoba, pričom na predmetné vyhlásenie ručiteľa dopísal aj ju, hoci ona tento ručiteľský záväzok neprijala, neprevzala, a svojim písomným prejavom s jeho obsahom nesúhlasila. Jej podpis G.. F. X. simuloval, uviedol na ňom aj nesprávne rodné číslo za lomítkom, ktoré uviedol ako 7872, pričom č. za lomítkom je 7278. Poukázala na to, že nikdy nebola v ČSOB a.s. v pobočke Považská Bystrica, nepozná pracovníčky banky, ktoré sú na ručiteľskom záväzku podpísané. Nikdy s nimi nebola v kontakte. Z uvedeného dôvodu podala dňa 18. 6. 2013 na G.. F. X. trestné oznámenie. G.. F. X. jej zatajil aj doručenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie II/2011-1374 zo dňa 17. 11. 2011, ktorý ona neprevzala do vlastných rúk ale prevzali ich odporca 1/ a pôvodne označený odporca 2/ a oznámenie o doručení zásielky jej zatajil. Tým sa stalo, že nemohla v zákonnej lehote napadnúť neplatnosť rozhodcovského rozhodnutia. Navrhovateľka ďalej uviedla, že Istrobanka a.s. Bratislava bola zrušená bez likvidácie a na základe zmluvy o zlúčení spísanej formou notárskej zápisnice N 281/2009 zo dňa 23. 4. 2009 bola zlúčená so spoločnosťou ČSOB a.s. Bratislava. Navrhovateľka v návrhu poukázala na to, že vyhlásenie ručiteľa zo dňa 10. 7. 2009 vyžaduje, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ona však nikdy takéto písomné vyhlásenie voči odporcovi 3/ nevykonala, neprejavila svoju vôľu byť ručiteľom a teda je nutné uvedené posudzovať podľa Občianskeho zákonníka s poukazom na právne úkony § 35 ods. 21, § 37 ods. l , § 39. Takýto úkon, ktorý je simulovaný, je od samého počiatku neplatný, odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu, aby následne mohla zahájiť obnovu konania potom ako bude právoplatné rozhodnutie, že sa nejedná o jej ručiteľský záväzok. Žiadala preto, aby súd po vykonanom dokazovaní predmetné vyhlásenie ručiteľa ohľadom nej, určil za neplatné a žiadala priznať náhradu trov konania.
Pôvodne žalovaní odporcovia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Vyhlásenia ručiteľa č. 17/100/2009 zo dňa 10. 7. 2009, oboznámením úverovej zmluvy č. 15050-5316100/4900 zo dňa 28. 7. 2006, Rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-1374 zo dňa 17. 11. 2011, príkazu na začatie exekúcie č. k. EX 93/2012-51 zo dňa 28. 8. 2012, exekučného príkazu č. k. EX 93/2012-67 zo dňa 18. 10. 2012, rodného listu navrhovateľky a jej občianskeho preukazu EA 104257, oboznámením návrhu na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 93/2012, oboznámením sa s obsahom spisu vedeného u odporcu 4/ ohľadom predmetného úveru, výsluchom navrhovateľky, pôvodne žalovaného odporcu 2/ a právnych nástupcov po odporcovi 2/ t. j. odporcov 2, 3, výsluchom právneho zástupcu odporcu 4/, znaleckým dokazovaním a oboznámením znaleckého posudku JUDr. G. A. č. 13/2014 zo dňa 30. 5. 2014, kontrolného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. ČES:PPZ-KEU- BA-EXP-2014/12347, oboznámením vyšetrovacieho trestného spisu ČVS: ORP-382/OEK-PB- 2013 a oboznámením uznesenia tun. súdu č. k. 10D/188/2014-28 zo dňa 20. 3. 2015 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca 1/ v zastúpení G.. F. X. uzatvoril dňa 28. 7. 2006 úverovú zmluvu č. 15050-5316100/4900 (čl. 17 spisu) s Istrobankou, a.s. Bratislava, na základe ktorej bol uvedenej spoločnosti poskytnutý úver vo výške 1.200.000 Sk, ktorý následne dodatkom č. 1 zo dňa 23. 7. 2007 bol zvýšený na sumu 1.700.000 Sk s tým, že dlžník sa zaviazal predmetný úver zaplatiť jednorázovo 25. 7.2008 a dodatkom č. 3 zo dňa 28. 7. 2006 bola dohodnutá splatnosť úveru jednorázovo do 25. 7. 2010 (čl. 102 spisu).
Zo spisu vedeného odporcom 4/ ohľadom predmetného úveru súd ďalej zistil, že dňa 18. 7. 2008 k záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 15050-5316100/4900 pristúpil G.. F. X. ako pristupujúci dlžník.
Z Vyhlásenia ručiteľa č. 17/100/2009 (čl. 3 spisu) zo dňa 10. 7. 2009 súd zistil, že toto vyhlásenie mal urobiť G.. F. X. Y. G.. U. X. (v súčasnosti H.) s tým, že obaja mali podpísať, že sa stávajú ručiteľmi vo vzťahu k predmetnej úverovej zmluve a zaviazali sa úver s príslušenstvom splatiť v prípade, že tak neurobí dlžník. Uvedené vyhlásenie je podpísané G.. F. X., ktorý konal tak v mene dlžníka SPAN s.r.o. ako aj ako ručiteľ a tiež je podpísané navrhovateľkou s tým, že pri jej mene je uvedené rodné číslo XXXXXX/XXXX.
Z rodného listu navrhovateľky súd zistil, že jej rodné číslo je XXXXXX/XXXX.
Z Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-1374 zo dňa 17. 11. 2011 súd zistil, že žalobca Československá obchodná banka a.s. Bratislava žalovala spoločnosť SPAN s.r.o. Púchov G.. F. X. Y. G.. U. X. o zaplatenie 58.411,06 Eur s príslušenstvom a žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24. 1. 2012 a vykonateľnosť dňa 27. 1. 2013. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že žalovaná suma bola uplatnená titulom dlhu na úvere z úverovej zmluvy č. 15050-5316100/4900, ďalej že pôvodný veriteľ Istrobanka zanikol bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou ČSOB a.s. Bratislava, a to na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 281/2009, Nz13065/2009, NCRIs 13235/2009 zo dňa 23. 4. 2009, a teda odporca 4/ sa stal nástupcom pôvodného veriteľa Istrobanky a.s..
Z príkazu na začatie exekúcie č. k. EX93/12-51 zo dňa 28. 8. 2012 súd zistil, že na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý je rozhodcovský rozsudok č. k. II/2011-1374 zo dňa 17. 11. 2011
vydaného stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie exekútorka U.. B. E. vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinnej G.. U. X. t. j. navrhovateľky.
Navrhovateľka vypovedala, že vyhlásenie ručiteľa ona nepodpísala, nie je na predmetnom vyhlásení uvedené číslo občianskeho preukazu, je na ňom uvedené zlé rodné číslo - konkrétne za lomítkom, čo dosvedčuje, že ju nikto nemohol legitimovať, keďže je tam uvádzané nesprávne číslo a teda ani neoveroval jej totožnosť. Z uvedeného dôvodu podala aj trestné oznámenie.
Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-382/OVK-PB-2013 súd zistil, že dňa 18. 7. 2013 navrhovateľka podala proti G.. F. X. trestné oznámenie, ktoré však vyšetrovateľ uznesením zo dňa 23. 7. 2013 odmietol a sťažnosť proti nemu, ktorú podala navrhovateľka prokurátor zamietol.
G.. F. X. na pojednávaní dňa 27. 1. 2014 poprel, že by na vyhlásení ručiteľa podpísal aj svoju manželku s poukazom na to, že muselo byť podpisované pred pracovníkom banky. Uviedol, že podľa jeho názoru teraz už jeho bývalá manželka, predmetný ručiteľský záväzok podpísala hneď pri uzatváraní úverovej zmluvy a nebol dôvod, aby podpisovala ďalšie vyhlásenie. Originál tohto vyhlásenia, ktoré bolo urobené pri podpísaní úverovej zmluvy predložil aj vyšetrovateľovi.
Z vyššie uvedeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že jeho súčasťou ohľadom ručiteľského vyhlásenia je len vyhlásenie ručiteľa č. 17/100-2009 zo dňa 10. 7. 2009.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Znalec JUDr. G. A. v ZP č. 13/2014 zo dňa 30. 5. 2014 v závere uviedol, že sporný podpis navrhovateľky na Vyhlásení ručiteľa č. 17/100/2009 zo dňa 10. 7. 2009 je vlastnoručným podpisom navrhovateľky a v 5stupňovej škále záverečného hodnotenia určil stupeň 1, teda jednoznačnosť.
Navrhovateľka so závermi ZP nesúhlasila , závery posudku namietala a žiadala vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Pôvodne žalovaný odporca 2/ sa k záverom ZP znalca JUDr. A. nevyjadril.
Odporca 4/ nemal k ZP č. 13/2014 žiadne námietky .
Znalec JUDr. A. sa k námietkam navrhovateľky písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.8.2014 a uviedol, že ZP vypracoval objektívne a na jeho záveroch trvá.
Súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie .
Pôvodne žalovaný odporca 2/ G.. F. X. T. XX. XX. XXXX zomrel, teda ešte pred tým, než bol vypracovaný kontrolný ZP, preto súd v konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami, ktorí vystupujú v konaní ako odporcovia 2/ a 3/, preto pôvodne žalovaný odporca 3/ je po ich vstupe do konania odporcom 4/. Proti pôvodne žalovanému odporcovi 2/ súd uznesením č. k. 14Cb/77/2013-238 zo dňa 9. 7. 2015 konanie zastavil.
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava v kontrolnom znaleckom posudku č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2014/12347 zo dňa 28. 4. 2015 skonštatoval, že záver ZP č. 13/2014 zo dňa 30. 5. 2014, vypracovaný znalcom z odboru písomoznalectvo JUDr. G. A., nie je správny. Sporný podpis pravdepodobne nie je pravým podpisom navrhovateľky, od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Znaleckú ústav poukázal na to, že jednoznačnosť záveru v ZP č. 13/2014 nie je možné prijať a je nesprávny, pretože pri jednoznačne kladnom závere skúmania by mali byť zistené identifikačne hodnotené zhodné znaky podpisu, ktoré sa nachádzajú iba v podpisoch jednej osoby a vylučujú možnosť náhodnej zhody podpisov dvoch osôb. Zistené rozdielne znaky by mali byť vysvetliteľné variabilitou v podpisoch totožného pisateľa, pričom je treba brať do úvahy aj prípadné pôsobenie vonkajších a vnútorných faktorov ovplyvňujúcich proces podpisovania. Znalec JUDr. A. vo svojom ZP uviedol iba
znaky zhodné, o znakoch rozdielnych sa v ZP vôbec nezmienil, ani ich nijako nevysvetlil. Znalecký ústav uviedol, že vlastným skúmaním zistili väčšie množstvo znakov rozdielnych. Uvedené rozdielnosti sú podrobne rozpísané v kontrolnom ZP na čl. 13 a 14.
Súd kontrolný ZP doručoval všetkým účastníkom, teda aj právnym nástupcom po pôvodne žalovanom odporcovi 2/, pričom len navrhovateľka sa k nemu písomne vyjadrila s tým, že uviedla, že súhlasí s jeho závermi. Pokiaľ v kontrolnom ZP je konštatované, že záver ZP JUDr. A. nie je správny a sporný podpis na skúmanej listine pravdepodobne nie jej pravým podpisom, tak s týmto sa stotožňuje, pretože ona sporný podpis nevykonala, čo tvrdí od začiatku a jej bývalý manžel konal proti nej a jej podpis napodobnil. Má preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu a vyhovení jej návrhu.
Odporca 2/ a odporkyňa 3/ vypovedali, že súhlasia so závermi kontrolného ZP. Odporca2/ uviedol, že v čase keď ešte žili s pôvodne žalovaným odporcom 2/ G.. F. X. svojim otcom, nedokázal im presvedčivo danú vec vyargumentovať, a preto on sám je presvedčený, že podpis matky - navrhovateľky na spornej listine sfalšoval jeho otec Ing. F. X.. Rovnako vypovedala aj odporkyňa 3/, ktorá uviedla, že podpis svojho otca dlhé roky pozná, pozná jeho písmo, preto vie, že podpísal matku na spornej listine. Matka sa to dozvedela až keď začala exekúcia na jej plat. Uvedené potvrdila aj samotná navrhovateľka.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že voči navrhovateľke je vedená exekúcia titulom rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-1374 zo dňa 17. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. 1. 2012 a vykonateľnosť 27. 1. 2012. Uvedeným rozsudkom bola navrhovateľka, v tom čase s priezviskom X., zaviazaná spolu s vtedajším manželom Ing. F. X. k zaplateniu žalovanej sumy s odôvodnením, že podpísala ručiteľský záväzok k úverovej zmluve č. 150505316100/4900 zo dňa 28. 7. 2006, čo urobila podpísaním Vyhlásenia ručiteľa č. 17/100/2009 dňa 10. 7. 2009 a keďže dlžník úver riadne nesplácal, banka dôvodne požadovala zaplatiť dlh ručiteľmi.
Vykonaným dokazovaním a to kontrolným ZP však bolo preukázané, že podpis navrhovateľky na Vyhlásení ručiteľa č. 17/100/2009 skutočne nie je jej, resp. v kontrolnom znaleckom posudku bolo konštatované, že nie je možné jednoznačne určiť pravosť podpisu navrhovateľky na tejto listine a že porovnávacie podpisy vykazujú veľké množstvo odlišností, ktoré bránia určiť pravosť podpisu navrhovateľky na tomto vyhlásení. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľka predmetné vyhlásenie nepodpísala, pričom súd zohľadnil pri hodnotení dokazovania aj tú skutočnosť, že v predmetnom vyhlásení je uvedené nesprávne rodné číslo navrhovateľky, čo takisto spochybňuje pravosť údajov
týkajúcich sa jej osoby, ale tiež výpovede odporcov 2/ a 3/. Znamená to teda, že navrhovateľka neprejavila vôľu smerujúcu k tomu, aby uznala predmetný ručiteľský záväzok a daný právny úkon je vo vzťahu k banke t. j. k odporcovi 4/ neplatný v časti, v ktorej navrhovateľka mala urobiť vyhlásenie ručiteľky, keďže ona tak preukázateľne neurobila. Absentuje prejav vôle navrhovateľky v danom právnom úkone a takáto absencia je dôvodom neplatnosti tohto úkonu v časti vzťahujúcej sa na jej osobu. Je reálne predpokladať, že prejav vôle musel byť urobený inou osobou a nie navrhovateľkou. Konajúca osoba tak postupovala v rozpore so zákonom a aj s dobrými mravmi a aj z tohto pohľadu je nutné napadnutý právny úkon považovať za neplatný.
Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v konaní plný úspech. K náhrade trov súd zaviazal však len odporcu 1, ktorý stále formálne existuje a je zapísaný v obchodnom registri a tiež odporcu 4/, ktorí jednoznačne v tomto konaní boli neúspešní a preto im vznikla povinnosť platiť navrhovateľke ako úspešnej účastníčke jej trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania súd neuložil odporcom 2, 3, ktorí sú právnymi nástupcami pôvodne žalovaného odporcu 2/, pretože oni daný spor nezavinili, súhlasili s návrhom navrhovateľky a do konania boli poňatí len z dôvodu, že sú právnymi nástupcami po pôvodne žalovanom odporcovi 2/ a preto sa súdu javí ako spravodlivé neukladať im povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľke spolu s odporcami 1/ a 4/. Zvlášť, keď v konaní vystupovali súladne s navrhovateľkou.
Súd priznal navrhovateľke voči odporcom 1/ a 4/ náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 Eur, a titulom zložených záloh na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1.200 Eur, ktoré boli v konaní spotrebované. Zo záloh, ktoré zložila navrhovateľka, bola na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 14Cb/77/2013-184 zo dňa 30. 6. 2014, vyplatená časť odmeny znalcovi JUDr. A. vo výške 200 Eur a na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 14Cb/77/2013-237 zo dňa 9. 7. 2015, bola vyplatená časť odmeny znaleckému ústavu vo výške 1.000 Eur a zvyšok vo výške 179,36 Eur bol zaplatený zo štátnych prostriedkov. Súd ďalej priznal náhradu jej trov, ktoré jej vznikli titulom právneho zastúpenia a to podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a 13a ods. 1/ písm. a/, c/ s tým, že 1/13-ina výpočtového základu bola v roku 2013 60,07 Eur a v tejto výške súd priznal odmenu za prípravu a prevzatie veci a za podanie návrhu na začatie konania. 1/13-ina výpočtového základu v roku 2014 bola 61,85 Eur (právny zástupca vo vyúčtovaní nesprávne uviedol 61,87 Eur) a v tejto výške súd priznal odmenu za zastupovanie na pojednávaní dňa 27. 1. 2014 a 11. 8. 2014 a za vyjadrenie k ZP č. 13/2014. V roku 2015 1/13-ina výpočtového základu bola 64,54 Eur a v tejto výške súd priznal odmenu za vyjadrenie ku kontrolnému ZP a za zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 8. 2015. Za zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 10. 2013 a 20. 11. 2013, kedy došlo bez prejednania veci k odročeniu pojednávania, súd podľa ustanovenia § 13a ods. 4 cit. Vyhl. priznal 1/4-inu výpočtového základu t. j. 15,01 Eur. Podľa ustanovenia § 15 a 16 ods. 3 O.s.p. súd priznal 4x náhradu hotových výdavkov á 7,81 Eur, 3x náhradu hotových výdavkov á 8,04 Eur a 2x á 8,39 Eur. Spolu odmena a hotové výdavky predstavujú sumu 536,93 Eur. Keďže právny zástupca navrhovateľky je platcom DPH, súd mu priznal aj 20 % DPH, čo z odmeny a hotových výdavkov predstavuje sumu 107,39 Eur a spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 644,33 Eur.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.