Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/736/2014

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Q. W. U., s.r.o. so sídlom X., E. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou O. W., s.r.o. so sídlom X., E. X, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. K., občanovi U. republiky, bytom J. U. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa V., so sídlom B.. I. X, L., IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. N. P., advokátom so sídlom U., U.. V. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.004,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 29. mája 2013, č.k. -73 v senáte takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - v y h o v u j ú c e j časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.099,30 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 871,09 eur od 1.4.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 515,30 eur a iných trov konania vo výške 60,- eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.004,06 eur, 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 852,28 eur od 11.12.2009 do 31.3.2011 vo výške 105,59 eur a 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 792,28 eur od 1.4.2011 do zaplatenia dôvodiac, že dňa 10.12.2009 uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. X., vrátane pohľadávky voči odporcovi. Jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom dňa 21.10.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0272763773/1/1 k sporožírovému účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/ XXXX s úverovým rámcom (20.000,-Sk) 663,88 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 2% z úverového rámca, s poplatkom za správu úveru 0,20% mesačne z úverového rámca s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2005. Odporca dňa 9.2.2011 podpísal Dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku vo výške istiny 852,28 eur a príslušenstva pohľadávky, nákladov vo výške 150,-eur, preto navrhovateľ svoju pohľadávku nepovažoval za premlčanú. Žiadal tiež náhradu trov konania. Odporca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil na pojednávanie, nežiadal odročiť pojednávanie, neospravedlnil sa, preto súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že k odstúpeniu od zmluvy došlo pred 11.12.2009 a žaloba bola podaná dňa 20.2.2012, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal tiež náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že dňa 10.12.2009 uzatvoril navrhovateľ Zmluvu o postúpení pohľadávok so Slovenskou sporiteľňou, a.s. X., vrátane pohľadávky voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 21.10.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere č.

0272763773/1/1 k sporožírovému účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX s úverovým rámcom (20.000,- Sk) 663,88 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 2% z úverového rámca, s poplatkom za správu úveru 0,20 % mesačne z úverového rámca, s konečnou splatnosťou dňa 20.10.2005. Odporca dňa 9.2.2011 podpísal Dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní záväzku vo výške istiny 852,28 eur a príslušenstva pohľadávky, nákladov vo výške 150,- eur s tým, že svoj záväzok bude splácať v mesačných splátkach po 30,- eur do 30 dňa v mesiaci počínajúc februárom 2011 pod stratou výhody splátok. Navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku ku dňu podania návrhu na 1.004,06 eur.

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia § 53 ods. 1, 2 účinného do 01.01.2008, § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.07.2007, § 53a ods. 1 účinného od 01.03.2010, § 879l OZ, čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že z úradnej povinnosti (ex offo), ako aj na námietku účastníkov, skúmal predmetnú zmluvu a zmluvy na ňu nadväzujúce za účelom ochrany spotrebiteľa, pretože v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Dohodu o splátkovom kalendári a o uznaní záväzku odporcom zo dňa 9.2.2011 považoval za platnú pre jej prehľadnosť, zrozumiteľnosť a stručnosť. Odporca podpísal uznanie záväzku po odstúpení od zmluvy a v takomto prípade sa 10-ročná premlčacia lehota počíta odo dňa podpísania uznania záväzku. Od podpísania uznania záväzku dňa 9.2.2011 do dňa podania návrhu dňa 20.2.2012 neuplynula 10-ročná premlčacia lehota podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu návrhu vyhovel v rozsahu uznaného záväzku a vo zvyšnej časti tento zamietol z dôvodu premlčania. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania proti odporcovi, pretože tento mal neúspech len v nepatrnej časti. Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 60,-eur a trov právneho zastúpenia 515,30 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, ktorou tento zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.099,30 eur s úrokom z omeškania zo sumy 871,89 eur od 01.04.2011 do zaplatenia, ako aj s ňou súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolaním napadol vedľajší účastník na strane odporcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čím uplatnil dôvody odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a z dôvodu, že konanie má vadu spočívajúcu v odňatí mu možnosti konať pred súdom, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. žiadal odvolací súd, aby v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa neakceptoval ním uplatnenú argumentáciu týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy s jej účinkami zrušenia ex tunc a zaviazal odporcu na zaplatenie uplatnenej sumy (dokonca sumy vyššej, ako si navrhovateľ návrhom uplatnil) a na zaplatenie náhrady trov konania v neprospech odporcu napriek tomu, že vo vyjadrení k návrhu zo dňa 17.07.2012 poukázal vedľajší účastník na účinok odstúpenia od zmluvy, a preto nemohol odporca ani uznať záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorá už neexistuje, z ktorého dôvodu nemalo opodstatnenie odporcu na zaplatenie tejto sumy zaviazať. Namietal, že mu nebola doručená dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, v dôsledku čoho sa k tejto vyjadriť nemohol a preto v odvolaní len vo všeobecnosti vychádzajúc z doterajších skúseností z iných vecí uvádzal a namietal, že dohody o uznaní záväzku a úhrady pohľadávok v splátkach sú formulárové, vopred pripravené veriteľom pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, ktoré nemajú žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť ich obsah. Takéto predformulované dohody prestavujú neprijateľné zmluvné podmienky, spočívajúce v predĺžení premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, pričom ich právny význam a dôsledky pre spotrebiteľov sú neznámymi kategóriami, a preto ako neprijateľné sú aj absolútne neplatné. Často prehlásenie dlžníkov o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu priamo v spotrebiteľských zmluvách poukázal na rozhodnutia iných, tak prvostupňových, ako aj krajských súdov. Podľa jeho názoru je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby pri premlčanej pohľadávke. Poukázal na nepochopiteľné konanie navrhovateľa, ktoré ho viedlo k tomu, že pohľadávku, ktorá mu bola postúpená od právneho predchodcu nechal premlčať, neuplatnil ju včas v súdnom konaní, ale neprijateľne spotrebiteľovi, ktorého vyhľadal, podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Zastával názor, že vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, dôsledkom ktorého je jej zrušenie od začiatku, neprichádza vôbec uzatvorenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach do úvahy. Uzatvorenie takejto dohody považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Jej podpísaním si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné

postavenie a uzatvorenie takejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Iniciatíva k uzatvoreniu tejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Vzhľadom na okolností jej uzatvorenia možno ju potom vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Ustanovenia dohody o uznaní záväzku podliehajú ex offo súdnej kontrole, pričom nekalej obchodnej praktike nemožno poskytnúť právnu ochranu. V súvislosti s týmto názorom poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Pre prípad, ak by neakceptoval súd túto jeho argumentáciu, navrhol konanie prerušiť do doby zodpovedania prejudiciálnej otázky predloženej Krajským súdom Prešov uznesením zo dňa 02.10.2012.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu vedľajšieho účastníka, navrhoval odvolaciemu súdu odmietnuť odvolanie podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z dôvodu, že nebolo podané oprávnenou osobou. Podľa jeho názoru vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania, toto právo má len vtedy, keď z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovný spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, o ktorý prípad v danom prípade nejde. Ďalej uviedol, že vedľajší účastník môže podať odvolanie iba ak takéto právo má účastník, jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov. K samotnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že táto spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, okrem iného poukázal na čl. 3 tejto dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala, alebo menila. Ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. Navrhovateľ ako postupník, tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tým, že ju odporca podpísal, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databáze neplatičov. Dohodu nemožno považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu navrhovateľ nevystupuje ako dodávateľ, a preto na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktoré uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník. Trovy vzniknuté v konaní vedľajšiemu účastníkovi nepovažuje za účelne vynaložené na uplatnenie, alebo bránenie práva. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 83,06 eur.

Opatrovníčka odporcu, vyjadrila súhlas v mene odporcu, s odvolaním podaným vedľajším účastníkom.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými vedľajším účastníkom a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu vedľajším účastníkom podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd

podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdenú vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

O procesnú vadu v zmysle vyššie uvedeného ide tiež vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( § 41 O.s.p. ), nazerať do spisu, robiť z neho výpisy ( § 44 O.s.p. ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( § 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( § 115 O.s.p. ) a nato aby mu rozhodnutia boli doručované do vlastných rúk.

Vedľajší účastník v odvolaní prvostupňovému súdu vytýka, že mu nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľa a ním predložený listinný dôkaz, a to dohoda o uznaní záväzku podpísaná odporcom, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k tomuto vyjadriť.

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch, alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje tak na odvolacie ako aj prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že takéto podanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, voči navrhovateľom uplatnenému nároku, bolo súdu prvého stupňa zo strany navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené písomné vyjadrenie vo veci (24.05.2013) reagujúce právne aj skutkovo na obranu vedľajšieho účastníka, ktoré naviac oproti dovtedajším podaniam a samotnému návrhu obsahuje právnu a skutkovú argumentáciu založenú na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú samotným odporcom, ktorá dohoda bola v kópii spolu s písomným vyjadrením, prvostupňovému súdu predložená. Napriek tomu, že išlo o novú právnu a skutkovú argumentáciu, toto písomné vyjadrenie, ako ani kópia tohto listinného dôkazu nebola prvostupňovým súdom doručená za účelom jej oboznámenia sa tak odporcovi, ako ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 29. mája 2013 tak, že zaviazal odporcu na plnenie, pričom neakceptovanie vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku, založil práve na navrhovateľom predloženej dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku zo dňa 09.02.2011, ktorú považoval za platnú, zrozumiteľnú a stručnú, a to napriek tomu, že táto (rovnako ako písomné vyjadrenie navrhovateľa s ktorým bola predložená) tak odporcovi, ako ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu doručená nebola.

S poukazom na to, že rozhodnutie súdu je založené skutkovo a právne na argumentácii navrhovateľa, s ktorou sa pre nedoručenie písomného vyjadrenia a dohody o uznaní záväzku, tak odporca ako ani vedľajší účastník oboznámiť nemohli, čím im bolo znemožnené kvalifikovaným spôsobom na túto reagovať, ktorú skutočnosť pri posudzovaní naplnenia uplatneného odvolacieho dôvodu nebolo možné nezohľadniť, bolo potrebné rozhodnutie v napadnutých častiach t.j. v jeho vyhovujúcej časti a s ňou súvisiacej časti o náhrade trov konania za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a za použitia ods. 2 cit. ust. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomne podanom vyjadrení proti odvolaniu podanému vedľajším účastníkom žiadal odmietnutie odvolania z dôvodu, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania, s touto argumentáciou navrhovateľa nemožno súhlasiť.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade ak účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

V preskúmavanej veci je nepochybné, že odporca, ktorého v konaní zastupuje z dôvodu ochrany jeho práv a záujmov súdom ustanovená opatrovníčka, disponoval oprávnením na podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd doručil toto odvolanie na vyjadrenie ustanovenej opatrovníčke, ktorá krátkou cestou súdu oznámila, že v mene odporcu s odvolaním podaným vedľajším účastníkom súhlasí, v dôsledku ktorého úkonu nemožno odvolanie podané vedľajším účastníkom považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou, teda právne neúčinné.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci, bude tak opatrovníčke odporcu, ako aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu doručiť písomné vyjadrenie navrhovateľa, ako aj kópiu Dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku (čl. 54 a 55 spisu) za účelom oboznámenia sa z ich strany s ich obsahom s možnosťou sa k nim vyjadriť, v prípade potreby vykonať ďalšie dokazovanie, týkajúce sa okolností uzatvorenia Dohody o uznaní záväzku a splátkového kalendára, vysporiadať sa so všetkými námietkami a argumentmi vznesenými zo strany vedľajšieho účastníka, príp. samotného odporcu, či jeho opatrovníčky voči tejto dohode, všetky v konaní zistené skutočnosti vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .