Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-9Cb/12/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v právnej veci žalobcu Luaa, s.r.o., so sídlom Borovianska cesta 39, 960 01 Zvolen, IČO: 36 758 116, právne zast. Mgr. Ivanom Bugrim, advokátom z AK so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o., so sídlom Nemocničná 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 908 977, právne zast. JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom z AK SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, v spore o zaplatenie sumy 16.200,-- Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 25. 05. 2013 do 19.06.2013, s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 1800,- Eur od 20. 06. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 14. 06. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 04. 07. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 28. 07. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 3 600,- Eur od 07. 08. 2013 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia r o z h o d n e o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou z 05. 11. 2013 domáhal na súde, aby zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti zaplatiť mu sumu 16.200,-- Eur vrátane úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne z neuhradených faktúr, ktorými žalovanému v zmysle článku III, ods. 3 Zmluvy o vykonaní účtovníckych prác z 03. 05. 2010 (ďalej len: „Zmluvy“) fakturoval paušálnu mesačnú odmenu vo výške 3.600,-- Eur vrátane DPH. Medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobca ako poskytovateľ prác vyúčtuje žalovanému ako ich objednávateľovi cenu za účtovnícke služby vždy pozadu za príslušný kalendárny mesiac. K uhrádzaniu paušálnej mesačnej odmeny dochádzalo na základe faktúr vystavených žalobcom s dohodnutou splatnosťou 7 dní odo dňa vystavenia faktúry. Žalovaný žalobcovi neuhradil počas trvania Zmluvy faktúru č. 13000143 z 30. 05. 2013 splatnú dňa 13. 06. 2013 na sumu 3.600,- Eur, faktúru č. 13100161 z 26. 06. 2013 splatnú dňa 03. 07. 2013 na sumu 3.600,- Eur, faktúru č. 13100162 z 20. 07. 2013 splatnú dňa 27. 07. 2013 na sumu 3.600,- Eur, faktúru č. 13100163 z 30. 07. 2013 splatnú dňa 06. 08. 2013 na sumu 3.600,- Eur a z faktúry č. 13000133 z 10. 05. 2013 splatnú dňa 24. 05. 2013 uhradil len sumu 1.800,- Eur. Takto žalovaný dlhuje žalobcovi celkovú sumu 16.200,-- Eur. Počas trvania Zmluvy žalovaný nikdy nenamietal kvantitu ani kvalitu vykonávaných prác. Žalobca za vykonané práce vždy vystavil faktúru a túto doručil žalovanému. Žalovaný faktúru prevzal, čo potvrdil razítkom a podpisom na doručovanej faktúre. Žalovaný jednostranne listom z 24. 05. 2013 vypovedal Zmluvu. V zmysle jej ustanovení začala plynúť prvým dňom po doručení písomnej výpovede dvojmesačná výpovedná lehota, ktorá uplynula dňom 28. 07. 2013. Do tohto času žalobca žalovanému riadne poskytoval plnenia v zmysle Zmluvy.

Obranu žalovaného založenú na tom, že práce počas výpovednej doby neboli riadne poskytnuté žalobca považuje za účelovú v snahe zbaviť sa povinnosti plniť si záväzok. V spojitosti s účelným uplatňovaním práva v spore si uplatňuje náhradu trov konania, ktoré vyčíslil písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 03.08.2015.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca službu (práce) v zmysle Zmluvy riadne neposkytol, preto mu odmietol zaplatiť fakturovanú cenu podľa žaloby. Žalovaný nepoprel, že mu žalobca cenu za práce mesačne fakturoval a že do času uvedeného v žalobe, cenu za práce riadne zaplatil. Nepoprel ani to, že mali medzi sebou uzatvorenú Zmluvu o vykonávaní účtovníckych prác z 03. 05. 2010. V intenciách tejto Zmluvy bola dohodnutá aj cena (odmena) za vykonávané účtovnícke práce. Táto činila 3.000 Eur + 20 % DPH, čo spolu činilo 3.600 Eur. Na pojednávaní dňa 15. 07. 2014 žalovaný uviedol, že on do zániku zmluvného vzťahu eviduje neuhradené dve faktúry a to za mesiac jún 2013 v časti 1.800 Eur a za mesiac júl 2013 v sume 3.600 Eur, čo spolu činí 5.400 Eur. V zostatku uplatňovaný nárok považoval za nedôvodný. Na pojednávaní dňa 30. 07. 2015 sa domáhal zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Žalobca vykonával účtovnícke práce do konca júna 2013, teda za mesiac júl 2013 už nemá nárok na výplatu dohodnutej ceny prác. Argumentuje to aj tým, že v mesiaci august 2013 mal žalobca vykonať daňové priznanie, avšak toto žalovaný už učinil prostredníctvom svojich zamestnancov. V prípade úspešnosti v konaní si uplatňuje náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 30.07.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov a svedkov Q.. Q. V., Z. R. U. Y. Z. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o vykonáva účtovníckych prác z 03. 05. 2010, faktúrami č. 13000143 na sumu 3.600,- Eur, fa č. 13000133 na sumu 3.600,- Eur, fa č. 13100161 na sumu 3.600,- Eur, fa č. 13100162 na sumu 3.600,- Eur, fa č. 13100163 na sumu 3.600,- Eur, výpoveďou zo Zmluvy o vykonávaní účtovníckych prác z 24. 05. 2013, knihou odberateľských faktúr, účtovnými dokladmi predloženými sporovými stranami a výročnou správou o činnosti a hospodárení Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš za rok 2012.

Svedok Q.. Q. V. na pojednávaní dňa 30. 07. 2015 vypovedal, že bol riaditeľom Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš v čase, keď došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu Zmluvy o výkone účtovníckych prác z 03. 05. 2010. Túto Zmluvu za žalovaného osobne podpisoval. Funkciu riaditeľa nemocnice preberal po riaditeľovi Ing. Martinovi Naništovi a funkciu odovzdával svojmu nástupcovi MUDr. Jozefovi Kanyovi. Pri nástupe do funkcie dal vyhotoviť účtovnícky audit nemocnice. Predsedom správnej rady bol v tom čase MUDr. Ondrej Kollár. Nemocnica v tom čase nemala dlhšiu dobu vedené účtovníctvo. Keďže jej ako subjektu - neziskovej organizácii hrozil zánik, bolo potrebné akútne riešiť vedenie účtovníctva, najmä bolo potrebné vypracovať výročnú členskú správu a to v lehote do 30. 06. v tom roku, v ktorom funkciu preberal. Po dohode s predsedom správnej rady bolo prijaté rozhodnutie, že nemocnica zadá výkon účtovníckych prác externej firme a takto došlo k uzavretiu Zmluvy o výkone účtovníckych prác so spoločnosťou Luaa, s.r.o. so sídlom vo Zvolene. V Zmluve bola dohodnutá výška mesačnej odmeny, ktorú bola povinná nemocnica platiť zhotoviteľovi účtovníckych prác. Stávalo sa, že úhrady faktúr za výkon účtovníckych prác neboli realizované včas. Bolo to spojené s ťaživou finančnou situáciou, v ktorej sa nemocnica v tom čase nachádzala.

Svedkyňa Z. R. na pojednávaní dňa 30. 07. 2015 vypovedala, že je zamestnaná u žalovaného. Pracovne je zaradená na úseku administratívy, avšak do jej pracovnej náplne patrí aj výkon práce skladníčky, dávkovej referentky a referentky evidencie nehnuteľného majetku a tiež výkon práce pracovníčky podateľne a skladníčky MTZ. U žalovaného a jeho právnych predchodcov pracuje od 02. 07. 1984. Na tomto úseku pracovala aj v čase, keď pre nemocnicu vykonávala účtovníctvo dodávateľská firma Luaa, s.r.o. Zvolen. Jej nadriadenou bola p. T.. Vo väčšine prípadov si pre účtovné doklady do nemocnice chodievala p. Z.. Po zrušení Zmluvy o výkone účtovníckych prác dodávateľským spôsobom sa stala jej priamou nadriadenou H.. X..

Svedkyňa Y. Z. na pojednávaní dňa 28. 05. 2015 vypovedala, že v minulosti na základe dohody so žalobcom vykonávala pre neho účtovnícke práce. Súčasťou účtovníckych prác boli aj práce, ktoré boli vykonávané pre žalovaného. So žalobcom mala uzatvorenú Zmluvu o výkone účtovníckych prác. Za práce, ktoré vykonávala pre žalobcu v rozhodnom období roka 2013 nemala zaplatené. Žalobca to odôvodnil tým, že ani jemu žalovaný odmenu za práce nezaplatil. Práce pre žalobcu vykonávala dodávateľským spôsobom, teda mesačne fakturovala cenu odvedených prác. Počas celej doby takejto spolupráce medzi ňou a žalobcom v rozsahu vykonávaných prác, neboli zo strany žalovaného vznášané

žiadne námietky ani výhrady k týmto prácam. Osobne sa dostavovala do Nemocnice do Veľkého Krtíša, kde komunikovala hlavne s p. R., Ď. a pozdejšie Ing. X.. Práce pre nemocnicu boli vykonávané do júla 2013. Spomína si na deň, bolo to presne 17. 07. 2013, kedy jej Ing. Bartošík, riaditeľ Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš oznámil, že nemocnica dala výpoveď zo Zmluvy. Nemocnica bola mesačným plátcom DPH, čiže bolo potrebné mesačne spracovávať daň z pridanej hodnoty a tieto údaje odovzdávať príslušnému správcovi dane. Počas výkonu prác bolo každý mesiac riadne spracované účtovníctvo. Produkt bol vždy odovzdaný žalovanému. Posledne sa uzatváral mesiac jún 2013, pričom do 25. 07. 2013 bolo vykonané aj priznanie k dani z pridanej hodnoty. Práce boli realizované takým spôsobom, že v priestoroch nemocnice mala vyhradenú samostatnú miestnosť, kde účtovné podklady nahrala a tie vzala so sebou na spracovanie do sídla svojej spoločnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. v znení jeho neskorších predpisov; účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Sporové strany uzavreli dňa 03. 05. 2010 Zmluvu o vykonávaní účtovníckych prác v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Kontrolou jej obsahu súd zistil, že táto Zmluva má všetky obligatórne náležitosti záväzkového vzťahu typu Zmluvy o dielo § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje označenie zmluvných strán, keď na strane jednej vystupuje ako poskytovateľ služby spol. Luaa, s.r.o. so sídlom Borovianska cesta 39, Zvolen a na strane druhej ako objednávateľ služby Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. so sídlom Nemocničná 1 vo Veľkom Krtíši. V článku II. tejto Zmluvy je obsiahnutý jej predmet. Predmetom je výkon účtovníckych prác poskytovateľom ( žalobcom ) pre objednávateľa ( žalovaného ). V článku III. je dohodnutá odmena za práce ( služby ). Podľa ods. 3 sa zmluvné strany dohodli, že počnúc mesiacom máj 2010 bude objednávateľ uhrádzať vykonávateľovi (poskytovateľovi) za spracovanie mesačnej účtovnej agendy paušálnu mesačnú odmenu vo výške 3.000 Eur + DPH (ods. 6). V ods. 7 sa dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou odmeny poskytovateľovi je objednávateľ povinný zaplatiť poskytovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa ods. 2 je odmena splatná do 7 dní odo dňa vystavenia faktúry poskytovateľom. V článku IV. si strany dohodli, že Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v dvojmesačnej lehote ktoroukoľvek stranou. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom po doručení písomnej výpovede. Medzi sporovými stranami nebolo spochybňované to, že od uzavretia tejto Zmluvy si žalovaný riadne plnil povinnosť uhrádzať odmenu žalobcovi z vykonania mesačných účtovníckych prác ani nebolo spochybňované to, že žalobca plnil Zmluvu. Žalobca súdu predložil knihu odberateľských faktúr (č.l. 153 v spise), z ktorej sa potvrdzuje, že v jednotlivých mesiacoch žalovaný riadne zaplatil dohodnutú cenu prác. Žalovaný prestal uhrádzať cenu za práce potom, ako dal výpoveď zo Zmluvy, čo v konaní odôvodňoval tým, že si žalobca prestal plniť povinnosti zo Zmluvy. Žalovaný súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by žalobcu v lehote od 28. 05. 2013 (doručenie výpovede žalobcovi) upozornil žalobcu na neplnenie Zmluvy a ani dôkaz, že by si bol účtovnícke práce v tomto období viedol svojpomocne. Túto argumentáciu použil len potom, ako si žalobca uplatnil právo na súde. Žalobca súdu zdokladoval, že si aj v období počas plynutia výpovednej lehoty riadne plnil povinnosti zo Zmluvy. Z predložených listinných účtovných dokladov sa potvrdzuje, že aj v tomto období bolo vedené pre žalovaného riadne účtovníctvo a že bolo vykonané mesačne účtovníctvo k priznaniu k dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že už v tomto období činnosti spojené s účtovníctvom a vecami daňovými realizoval svojpomocne, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ( § 120 ods.1 O.s.p. ). Žalovaný bol naďalej viazaný ustanoveniami Zmluvy, teda jeho povinnosťou bolo zaplatiť za vykonané práce a služby žalobcovi dohodnutú odmenu. Medzi stranami nebolo sporným ani to, že žalobca všetky faktúry, o ktoré opiera svoju žalobu, žalovanému doručil a tento si faktúry zaviedol do účtovníctva, teda uplatnil si z nich daňovú povinnosť z pridanej hodnoty na vstupe. Keďže medzi stranami nebolo sporným ani to, že žalovaný uhradil z faktúry č. 13000133 len sumu 1.800,- Eur, čo žalovaný bližšie neodôvodnil, súd preto považoval v celosti uplatnený nárok žalobcom za preukázaný a dôvodný, preto žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 16.200,- Eur vrátane dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,01 % denne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Súd sa v tomto smere spravoval ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Keďže zmluvné dojednanie má prednosť pred zákonnou úpravou a normatívom určeným Nariadením Vlády SR ako vykonávacieho predpisu, súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Týmto ustanovením sa súd v časti rozhodovania o náhrade trov konania riadil, čo premietol do výroku č. II tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.