Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-487-2013.pdf
PDF · 139.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/487/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľov: X. H. D., A.. R., U.. XX.X.XXXX, R. T. O. Č.. XXX, X. Š. D., U.. X.X.XXXX, R. T. O. Č.. XXX, obaja navrhovatelia zastúpení: JUDr. Maroš Prosman, advokát, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: G. L., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, F..Č.. Ú. U. H. F. O.K. E. T. U. D., o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Horné Orešany, v obci T. O., okres F., vedené Správou katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria;
- pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda;
- rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.
Odporca je povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov v 1. a 2. rade náhradu trov konania navrhovateľov v 1. a 2. rade vo výške 19,50 eur za súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 732,24 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1 k celku nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. O., v obci T. O., okres F., vedené Správou katastra F. na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria;pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou s právom spätnej kúpy uzavretou dňa 23.12.2011; Rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 24.1.2012; Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 7.6.2012; Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T. O.; Rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 6.7.2012; Zmluvou o záložnom práve uzavretou dňa 6.6.2012; Listom spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o., Trnava zo dňa 27.2.2013; Lekárskou správou zo dňa 26.3.2012; Obžalobou zo dňa 15.1.2014; Listom zo dňa 20.10.2014; Podacím lístkom Slovenskej pošty zo dňa 29.10.2014; Výpisom Slovenskej pošty- Sledovanie zásielok a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnený zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade sú starobní dôchodcovia, ktorí vlastnili v podielovom spoluvlastníctve, každý v podiele 1/2 k celku predmetné nehnuteľnosti. Navrhovatelia obývajú predmetný dom aj so svojím synom, jeho manželkou a vnukom. Ich syn Š. prekonal dňa 9.7.2011 ťažký srdcový a mozgový infarkt, po ktorom zostal nehybný a pripútaný na lôžko, v tzv. „bdelej kóme". Jeho stav je natoľko vážny, že si vyžaduje nepretržitú dennú starostlivosť. Z tohto dôvodu bola ich nevesta, jeho manželka, nútená zanechať prácu, aby sa mohla o neho starať. Týmto však prišla o akýkoľvek príjem, čím sa výrazne zhoršila ich finančná situácia. Ešte predtým ako sa synovi navrhovateľov prihodil srdcový a mozgový infarkt, ktorý ho pripútal na lôžko, začal predmetný dom, v ktorom všetci bývajú, rekonštruovať. Na rekonštrukciu si zobral úver od stavebnej sporiteľne vo výške cca 400.000,- Sk a neskôr postupne aj iné pôžičky od Poštovej banky a.s., spoločnosti Home Credit a iných spoločností, aby dokončil rekonštrukciu. Po výraznom poškodení zdravia však nebol ďalej schopný sám so svojou manželkou splácať všetky pôžičky. S ich splácaním mu pomáhali aj navrhovatelia, keďže nechceli syna a ani seba vystaviť prípadným exekúciám, ktoré nesplácaním pôžičiek hrozili. Týmto sa však navrhovatelia dostali do finančnej núdze, čím sa výrazne zhoršila ich finančná situácia a kvalita ich života. O predmetných skutočnostiach a finančných ťažkostiach vedela aj neter navrhovateľov B. M., ktorá sa niekedy v októbri alebo novembri 2011 ponúkla, že navrhovateľom by vedela z tejto situácie pomôcť, a to vybavením úveru, ktorým by prefinancovali ostatné pôžičky a vyplatili nejaké iné dlhy, čím by sa ich finančná a životná situácia mohla zlepšiť. Asi dva týždne potom, prišla ich neter B. M. s nejakým im neznámym mužom, ktorý tvrdil, že vyplatí ich úver v stavebnej sporiteľni, ešte predtým ako im B. M. vybaví úver a následne z vybaveného úveru mu peniaze vrátia. Výška nesplatenej časti stavebného úveru bola cca 200.000,- Sk. Tiež sa dohodli, že do času, kým im bude poskytnutý úver, budú splátky zasielať tomu pánovi a zvyšok doplatia z poskytnutého úveru, ktorý im vybaví ich neter. Potom im povedala, že k tomu bude potrebovať podpísať nejaké dokumenty a odišla. Následne pred Vianocami 2011 sa u nich zastavila ich neter aj s mužom, ktorý ich už skôr navštívil a požiadala ich, aby s ňou išli do Trnavy podpísať nejaké dokumenty ohľadne úveru, ktorý im vybavuje. Dokumenty, ktoré im predložili na podpis poriadne nečítali, nakoľko navrhovateľ v 2. rade aj tak veľmi slabo vidí, a tiež plne dôverovali svojej neteri (nakoniec to bola ich blízka rodina). Podpísané dokumenty si u seba ponechala B. M.. Niekedy začiatkom roka 2012 im skutočne prišiel list zo stavebnej sporiteľne o vyplatení ich úveru (list si však vyzdvihol pán, ktorý ich dlh zaplatil, tvrdiac, že ho nutne potrebuje uchovať ako potvrdenie). Počas roku 2012 však navrhovateľom stále chodili výzvy a upovedomenia o prípadnej exekúcii rôznych dlhov, ktoré navrhovatelia stále mali. Za týmto účelom kontaktovali svoju neter a dopytovali sa na úver, ktorý im mala vybaviť. Tá im tvrdila, že je všetko v poriadku a na úvere stále pracuje. Niekedy v máji 2012 prišla za navrhovateľmi B. M. s tým, že sa majú rýchlo obliecť a že ich vezme na podpis sľubovaného úveru niekam do Trnavy. Dokumenty, ktoré im neter predložila opäť poriadne nečítali, keďže ich ubezpečovala, že ide o úver a všetko je v poriadku, na čo sa nakoniec spoľahli. Podpísané dokumenty im však neter opäť nepredložila, nevyhotovila im žiadnu kópiu a neurobila tak ani na viaceré výzvy počas celého roka (do dnešného dňa dokumenty nevideli). Dňa 8.3.2013 sa k navrhovateľom dostavila im neznáma pani, ktorá sa im predstavila a tvrdila im, že je z dražobnej spoločnosti a prišla nafotiť a zdokumentovať ich nehnuteľnosti za účelom dražby. Navrhovatelia boli z uvedenej situácie doslova „zarazení" a veľmi prekvapení. Požiadali preto pracovníčku dražobnej spoločnosti, aby im ozrejmila o čo ide a predložila im potrebné dokumenty. Pracovníčka dražobnej spoločnosti im dala kontakt na p. V. z dražobnej spoločnosti Dupos dražobná, spol. s r.o. Tá im oznámila, že dražbu iniciovala Tatra banka a.s., ktorej predmetné nehnuteľnosti založil istý G. L., t.j. odporca, ktorý je v súčasnosti evidovaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník nehnuteľnosti. Od dražobnej spoločnosti sa im tiež podarilo zadovážiť neúplnú kúpnu zmluvu, ktorou mali „údajne" previesť nehnuteľnosti na istého G. A., ale navrhovatelia nemajú vedomosť, že by niekedy takúto zmluvu podpisovali a nepoznajú ani žiadneho G. A.. Navrhovatelia do dnešného dňa nerozumejú, ako došlo k prevodu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Nehnuteľnosti nikomu nepredali (aspoň určite nie vedome) a ani ich nikde a nikomu na predaj neponúkali. Taktiež nemajú vedomosť, že by ich s takouto požiadavkou niekto oslovil alebo kontaktoval za účelom kúpy ich nehnuteľnosti. V neposlednom rade im nikto nevyplatil kúpnu cenu (podstatná náležitosť kúpnej zmluvy) za eventuálny predaj ich nehnuteľnosti. Navrhovatelia okamžite (ešte počas prítomnosti pracovníčky dražobnej spoločnosti) kontaktovali svoju neter B. M. a informovali ju o celom incidente. Tá po komunikácii s pracovníčkou dražobnej spoločnosti im oznámila, že ide o omyl a že to vybaví. Podľa posledných informácií navrhovateľov, ich neter zrejme bola v dražobnej spoločnosti, s ktorou sa mala dohodnúť, že vyplatí dlh p. L. do 10 dní, aspoň túto informáciu oznámila neveste navrhovateľov. Ako sa však dalo očakávať nikto dlh nezaplatil a dražba beží ďalej. V tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľov ich neter B. M. opäť uviedla do omylu a využila ich dôverčivosť a neznalosť
zákona, pretože zaplatením dlhu v dražobnej spoločnosti, by nedošlo k navráteniu vlastníckeho práva na navrhovateľov, tak ako sa oni domnievajú, ale len k upusteniu od vykonania dražby. Keďže navrhovatelia sú presvedčení, že ich niekto podvodným konaním a uvedením do omylu pripravil o ich majetok proti ich vôli a nezákonným spôsobom, podali dňa 11.3.2013 o celej skutočnosti trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, Odbor kriminálnej polície, vedené pod ČVS:ORP-402/ OEK-TT-2013. Paradoxom je, že počas celej doby, kedy malo dôjsť k minimálne dvom prevodom nehnuteľnosti, ktoré vlastnia navrhovatelia a v ktorých nepretržite bývajú, odporca, či prípadne iné osoby, nikdy predmetné nehnuteľnosti nevideli a ani v nich neboli (kúpa nehnuteľnosti bez predchádzajúcej obhliadky je viac než výnimočná). Taktiež na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s.. Je zvykom (ak nie pravidlom), že banka si hodnotu zálohu necháva odhadnúť znaleckým posudkom, no navrhovatelia nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by niekto ich nehnuteľnosti obzeral alebo ohodnocoval za účelom vypracovania znaleckého posudku, pritom v dome sa zdržiavajú po celý deň. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na rozhodnutí v tejto veci spočíva v tom, že len rozhodnutím súdu je možné prinavrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a určiť navrhovateľov za ich vlastníkov. Navrhovatelia nemajú vedomosť, že by niekedy nejakú kúpnu zmluvu, ktorou by previedli svoje nehnuteľnosti na tretiu osobu podpísali. Ak takáto kúpna zmluva existuje, navrhovatelia ju určite nepodpísali vedome, vážne a s úmyslom previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. Taktiež je možné, že ich podpisy na kúpnej zmluve niekto sfalšoval. Z doteraz dostupných informácii, ktoré sú navrhovateľom známe a ktoré majú k dispozícii, sú však presvedčení, že boli s najväčšou pravdepodobnosťou uvedení do omylu a že im bola spôsobená škoda na majetku nezákonným konaním tretej osoby. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovatelia nevedia, že uzavreli nejakú kúpnu zmluvu, ktorou by prevádzali svoj majetok, žiadnu kúpnu zmluvu nechceli uzavrieť a s nikým sa o tejto skutočnosti nebavili, nikto ich s ponukou na kúpu nehnuteľností neoslovil a nebol si nehnuteľnosti ani obzrieť, nepoznajú osobu kupujúceho a nebola im vyplatená žiadna kúpna cena zodpovedajúca hodnote nehnuteľnosti. Má za to, že kúpna zmluva, ktorú mali „údajne" uzatvoriť navrhovatelia s im neznámou osobou (podľa kúpnej zmluvy získanej z katastra nehnuteľností ide o p. G. A.), od ktorej získal nehnuteľnosti odporca je absolútne neplatná, a to minimálne z dôvodu, že jej ustanovenia sú absolútne nevýhodné pre navrhovateľov, a to až do tej miery, že sa priečia dobrým mravom, čo je v rozpore s ustanovením § 39 OZ. Ako vyplýva z Kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy zo dňa 23.11.2011, ktorá je založená na príslušnej správe katastra, zmluva je koncipovaná tak, aby bola čo najvýhodnejšia pre kupujúceho. Kúpna cena za nehnuteľnosti je neprimerane nízka (Dom bol po rekonštrukcii - zateplený, nová strecha, nový plot) vzhľadom na ich lokalitu, technický stav a polohu. Cena podobných nehnuteľností v danej lokalite sa pohybuje na sume minimálne 85.000,- eur. Navyše navrhovateľom nebola vyplatená žiadna peňažná suma vo výške 29.200,- eur. Túto skutočnosť by si rozhodne pamätali a o peniazoch by vedeli. Prevzatie „kúpnej ceny vo výške 29.200,- eur mali navrhovatelia potvrdiť podpísaním „kúpnej zmluvy", čo však nie je pravda a navyše také niečo by nevyhlásili, ak by im peniaze neboli skutočne vyplatené. Kupujúci navyše do kúpnej zmluvy zahrnul právo spätnej kúpy v prospech navrhovateľov. Právo spätnej kúpy je však výhodné len pre kupujúceho, keďže v prípade ak by zistili, že v podstate nepodpísali úverovú zmluvu ale kúpnu zmluvu, ktorou predali svoj jediný majetok, museli by kupujúcemu vyplatiť kúpnu cenu vo výške 29.200,- eur, teda peniaze, ktoré im nikdy nevyplatil. Navrhovatelia ako predávajúci sa mali zaviazať, že budú znášať všetky poplatky spojené s prevodom vlastníckeho práva a náklady na ostatné služby spojené s prevodom nehnuteľností čo je v rozpore s bežnou praxou a navrhovatelia by s týmto nesúhlasili, keďže sa nachádzali a nachádzajú vo finančnej tiesni a svoje výdavky obmedzujú len na nevyhnutné veci. V predmetnej kúpnej zmluve mali tiež splnomocniť kupujúceho na všetky úkony súvisiace s prevodom nehnuteľnosti, s prehlásením dodávky energií, na preberanie a doručovanie písomnosti, podpisovanie návrhov, žiadostí a opravných prostriedkov, uzatváranie zmierov a dokonca k zastupovaniu pred Správou katastra Trnava vo všetkých právnych úkonoch potrebných k nadobudnutiu právoplatnosti vkladu do katastra nehnuteľnosti. Týmto úkonom si kupujúci zabezpečil úplnú voľnosť nad celým procesom prevodu vlastníckeho práva. Navrhovatelia teda nielen nevedeli, že namiesto úverovej zmluvy podpisujú kúpnu zmluvu, ktorou prevádzajú svoje nehnuteľnosti na tretiu osobu, ale ani mali možnosť to nejakým spôsobom zistiť, keďže im neboli doručované žiadne písomnosti a kupujúci mohol konať ďalej vo všetkých veciach samostatne. Zo skutkových okolností celej veci je badateľné podvodné konanie kupujúceho, ktorý využil nepriaznivú životnú situáciu navrhovateľov, ich tieseň a dôverčivosť a tvrdiac, že im chce pomôcť sa ponúkol, že vyplatil za nich úver z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., ktorá mala za týmto účelom na nehnuteľnostiach
zriadené záložné právo, čím si v podstate „očistil" nehnuteľnosti, ktoré chcel pre seba získať od akýchkoľvek vecných práv cudzích osôb a pripravil si ich na ďalší prevod. Ten uskutočnil do 2 týždňov od uplynutia lehoty na spätnú kúpu, pravdepodobne zrýchleným vkladom a Nehnuteľnosti previedol na odporcu. Z konania kupujúceho (p. A.) je zrejmé jeho špekulatívne a zištné konanie s úmyslom obohatiť sa na úkor navrhovateľov, ktorí zúfalo potrebujú pomoc. V neposlednom rade je však predmetná kúpna zmluva neplatná aj z dôvodu, že je v rozpore s ustanovením § 49a OZ, pretože konajúca osoba, v tomto prípade navrhovatelia, urobili právny úkon v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený (p. G. A.), tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. V súvislosti s nezákonným nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poukazuje na to, že z príslušného LV-čka je možné vyčítať, že odporca nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou, právoplatnou dňa 18.7.2012. Z uvedeného vyplýva, že o predmetných nehnuteľnostiach prebehlo na Správe katastra Trnava vkladové konanie na základe ďalšieho scudzovacieho úkonu kupujúceho (p. A.É.), ktorý predmetné Nehnuteľnosti previedol na odporcu, čím sa zrejme snažil úmyselne znemožniť uplatnenie vlastníckych práv navrhovateľov a zakryť svoje podvodné a nezákonné konanie. Súd sa v konaní musí zaoberať aj platnosťou zmluvy, ktorou p. A. ako kupujúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu, ako o predbežnej otázke. Má za to, že táto zmluva je absolútne neplatná a nie je možné takouto zmluvou previesť vlastnícke právo na inú osobu z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľnosti. Mal by vynaložiť náležitú starostlivosť a preveriť si titul nadobudnutia predávajúceho, ktorý bol v danom prípade neplatný. Preto ak teda predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus (rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností), ale jasne chýba titulus (platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc).
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že syn dostal pred tromi rokmi infarkt, zostal v kóme, mal moc pôžičiek od banky i od nebankoviek, i zo Stavebnej sporiteľne. Neter jej manžela B. M., ktorá poznala ich situáciu čo sa týka zdravotného stavu syna i finančné problémy, keďže ich navštevovala sa ponúkla, že im pomôže vybaviť úver, aby sa zaplatili dlhy, nakoľko už prebiehali exekúcie. Povedala, že privedie pána A., ktorý im poskytne úver. Prišla aj s pánom A., bolo to pred tromi rokmi, pán A. povedal, že im poskytne úver, navrhol, že im ho poskytne vo výške 700.000 Sk, aby sa všetky dlhy vyplatili. Nehovorila v akej výške majú dlhy, potrebovali peniaze aj na to, aby mohli dať syna na liečenie. Pred Vianocami prišla pre ňu a pre manžela B. M. a zobrala ich do Trnavy k notárovi a vnútri im predložili papiere na podpis, ani im to nečítali, nevedela čo robí, neprečítala si to keďže to bolo v tom roku, keď sa to synovi stalo, bola vystresovaná ani nevie čo robila, bála sa, že syn zomrie, B. M. i pán A.Ý. im povedali, že to je úver, že podpisujú úver. Pán A. im povedal, že to je 700.000 Sk viac sa nezaujímala. Podpísala to ona i manžel. Potom nedostali žiadne peniaze, nevie, či pán A. dal B. nejaké peniaze. Následne sa B. M. pýtala, že kde sú peniaze, kedy ich dostane, povedala, že nech sa nebojí, že budú za mesiac, za dva. Následne zase prišla pre nich, že musia ísť podpísať, že bude úver a potom že ho už budú mať, zobrala ich zase k druhému notárovi, bol tam prítomný aj pán A., zase im dal podpísať papiere, myslela, že to bol ten úver. Nečítala to, bola rada, že budú peniaze na liečenie pre syna. Pán A. vtedy nehovoril nič. Na otázku súdu, či prvý a druhýkrát keď boli podpisovať podpisoval niečo aj pán A. resp. či na dokumente bol už nejaký podpis? Navrhovateľka v 1. rade uviedla: ,,To neviem, bolo to všetko rýchlo, rýchlo podpísať.“ Ďalej navrhovateľka v 1. rade uviedla, že následne asi po polroku prišla jedna pani fotiť ich dom. Na otázku jej povedala, že dom ide na dražbu, nechápala o akú dražbu ide, nevesta M. D. hneď volala do Duposu, odkiaľ bola pani, ktorá prišla fotiť, pani V. z Duposu, ktorej volali im povedala, nech zavolajú políciu, keď jej vysvetlili, že si vzali pôžičku. Následne volala B. M., aby jej to vysvetlila, prečo prišli fotiť dom, presviedčala ju, že dom sa nefotí kvôli predaju. Následne sa od pani V. z Duposu dozvedeli, že B. M. bola za ňou a povedala, že zaplatí úver Tatrabanke, ktorý si mala zobrať M. a L., alebo nevie kto a založili ich dom. Pani V. im prišla toto povedať, že M. nespláca dlh voči Tatrabanke, pani V. povedala, že spravili na nich podvod, dom im opáskovali, tento mal ísť do predaja. Potom išla na políciu a podala trestné oznámenie na B. M.. Na otázku súdu kedy a ako sa dozvedela, že dom bol prevedený na pána A. resp. následne na odporcu? Navrhovateľka uviedla: ,,Ja som sa to dozvedela od pani V. z Duposu, od ktorej sme žiadali nejaké doklady o tom, prečo vlastne náš dom má ísť do dražby, tá nám povedala, že dom už vlastní odporca
G. L.. G. L. následne na našu adresu chodila aj pošta, ja som potom volala B. M., aby mi to vysvetlila, čo s našim domom spravila, ona ma presviedčala, že dom nemôže byť predaný, následne volal G. L., ktorý povedal, že on s tým nič nemá a vyhováral sa.“ Na otázku súdu, či sa následne ešte stretla s pánom A. a rozprávala o tejto záležitosti? Navrhovateľka v 1. rade uviedla: ,,Asi po polroku potom ako nám prišli dom opáskovať, som sa telefonicky rozprávala s pánom A., pýtala som sa ho na to, čo urobil s našim domom, povedal, že on nič, že to B. M..“ Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľov s ktorým pánom A. sa navrhovateľka v 1. rade stretla? Navrhovateľka v 1. rade uviedla: ,,Myslím si, že to bol G. A., lebo na dokladoch o predaji domu, ktorý mi ukazovala pani z Duposu bol podpísaný G. A., ja podľa iného neviem určiť, či vtedy u nás doma bol G. A. keď bol vtedy u nás s M. B., B. povedala, že to bol pán A., meno neuvádzala.“
Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že by mohol povedať len to isté, čo povedala navrhovateľka v 1. rade, skutkový stav bol taký ako to uviedla ona s týmto sa stotožňuje. Na otázku súdu, či navrhovateľ v 2. rade bol pri tom, keď prišla B. M. s pánom A. k nim? Navrhovateľ v 2. rade uviedol: ,,Ja som bol pri tom, keď prišli, B. vtedy hovorila, že vybaví úver a všetko sa splatí. Keď som ja zistil, že dom ide do dražby išiel som za B., opýtať sa čo urobila, táto sa predo mnou schovávala. Ja som sa o tom, že dom je prepísaný dozvedel aj od ľudí, ktorí to zistili na internete, títo sa ma pýtali, čo som to urobil, kam pôjdeme so synom bývať.“ Na otázku súdu, ako to bolo keď ich zobrala B. M. podpísať dokumenty? Navrhovateľ v 2. rade uviedol: ,,Povedala, že podpisujeme úver. Ja som si to nečítal, keďže som bol po operácii oka a na druhé oko nevidím, ani mi to nedali, len rýchlo nám to predkladali aj s pánom A., ja som ani nevedel čo podpisujem.“ Na otázku súdu, či dostali peniaze? Navrhovateľ v 2. rade uviedol: ,,Nie, kto by nám dal peniaze. K veci chcem ešte uviesť, že pán A. chcel podviesť i našu nevestu, predal jej dom ani o tom nevedela, bolo to napísané na mamu pána A., až keď manželka - navrhovateľka v 1. rade povedal, že ohlási na políciu ako nás oklamal prepísal naspäť dom na nevestu.“ Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľov či keď sa stretli s pánom A. tento ich ubezpečoval, že ide o úver? Navrhovatelia v 1. a 2. rade zhodne uviedli: ,,Áno, keď sme boli podpisovať doklady pán A. nás sám ubezpečoval, že podpisujeme úver.“ Na otázku splnomocneného zástupcu navrhovateľov bol niekto pri tom, keď ste podpisovali tie doklady? Navrhovatelia v 1. a 2. rade zhodne uviedli: ,,Bola tam B. M. a pán A..“
Odporca uviedol, že bol odsúdený za úverové podvody. Súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k okolnostiam nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Odporca uviedol: „Ja som mal podvodom vybrať úver, pani B. M. mi povedala, že sa o všetko postará, že sa založí nejaký byt a úver vybaví, potom došla s papiermi od bytu a išli sme do banky, nič som nepodpisoval, nijaké papiere, že by som kupoval nejaký dom, asi na sfalšované papiere zobrala na mňa úver. Ja nemám prečo chcieť dom, to nie je môj dom, v živote som navrhovateľov nevidel, dom patrí im oni sú majitelia. Ja viac nemám k tomu čo uviesť.“ Na otázku súdu odkiaľ poznal pani M.? Odporca uviedol: ,,Poznal som ju z ubytovne v Hlohovci na Mierovej ulici, chodila tam za rôznymi ľuďmi na ktorých vyberala pôžičky, ja som prišiel za ňou, lebo som potreboval peniaze, ja som vedel, že ona vie vybaviť peniaze, povedala mi, že ona sa postará, aby bol založený byt alebo dom na moje meno.“ Na otázku súdu, aby sa odporca vyjadril, či podpis na kúpnej zmluve nachádzajúcej sa na č.l. 100-101 predmetného spisu a dodatku na kúpnej zmluve na č.l. 102 je jeho podpisom? Odporca uviedol: „To nie je môj podpis, to určite nie je môj podpis, ani podpis na dodatku nie je mojim podpisom.“ Na otázku súdu, či pozná G. A.? Odporca uviedol: ,,Poznám ho z videnia, v súvislosti s predmetnou vecou G. A. prišiel do banky, priniesol papiere od bytu, alebo domu, ja neviem, čo bolo obsahom týchto dokumentov, zobral peniaze a odišiel. Ja som v banke bol s pani K. M., za účelom vybavenia úveru, bola to spoločníčka B. M., chodila stále s pani M..“ Na otázku súdu v akej výške chcel úver a na čo? Odporca uviedol: ,,Ja som chcel úver vo výške 39.600,-eur s tým, že pani M. povedala, že z tejto sumy zaplatí nejakú časť na dom a ostatné dá mne a ona si nechá zvyšok. Mne stačilo aj 2.000,- eur aby som mal na nájom.“ Na otázku súdu, prečo sa dal nahovoriť na takýto podvod? Odporca uviedol: ,,Ja ani sám neviem.“ Na otázku súdu, či mal vedomosť, čo bude predmetom záložnej zmluvy na zabezpečenie úveru? Odporca uviedol: ,,Nie, vedel som iba, že to bude dom.“
Na otázku súdu, či mu boli vyplatené nejaké peniaze, kým a za čo? Odporca uviedol: ,,Mne bola vyplatená suma 1.000,-eur od pani M. asi za to vybavenie.“ Na otázku súdu, či mal odporca vedomosť, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti? Odporca uviedol: ,,Nie, o tom som nevedel, dozvedel som sa o tom až keď mi došli papiere zo súdu v tejto veci.“ Na otázku súdu, či mu bolo doručené rozhodnutie zo Správy katastra v Trnave o tom, že mu bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a stal sa vlastníkom? Odporca po nahliadnutí na rozhodnutie nachádzajúce sa na č.l. 99 spisu uviedol: ,,Áno, toto rozhodnutie mi bolo doručené, ja som rozumel, čo je obsahom tohto rozhodnutia, teda, že som sa stal vlastníkom, ja následne som nič nerobil.“ Na otázku zástupcu navrhovateľov, uznávate, že nie ste vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti? Odporca uviedol: ,,Áno uznávam, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú manželia D..“
Z Kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy uzavretej dňa 23.12.2011 medzi Š. D., U.. X.X.XXXX K. H. D., U.. XX.X.XXXX ako predávajúcimi a G. A., U.. XX.X.XXXX ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. O., v obci T. O., okres Trnava, vedené Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorých predávajúci boli podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2-vica k celku. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 29.200,- eur, s tým, že bude vyplatená v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy do rúk predávajúcim. Na nehnuteľnosti viazla ťarcha - záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, Záložná zmluva V 562/04 právoplatná dňa 2.3.2004 - v.z. 43/04, ktoré malo byť vymazané na základe Kvitancie, s tým, že zostatok dlžnej sumy medziúveru vo výške 7.044,24 eur vyplatí kupujúci pred podpisom zmluvy.
Z Rozhodnutia Správy katastra Trnava zo dňa 24.1.2012 číslo vkladu V 6389/11 súd zistil, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. O. - pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X v prospech: G. A., U.. XX.X.XXXX na základe Kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy spísanej v Trnave dňa 23.12.2011 medzi účastníkmi Š. D., U.. X.X.XXXX K. H. D., U.. XX.X.XXXX ako predávajúcimi a G. A., U.. XX.X.XXXX ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 24.1.2012. Rozhodnutie sa doručovalo G. A..
Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.6.2012 medzi G. A., U.. XX.X.XXXX ako predávajúcim a G. L.U., U.. XX.X.XXXX ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. O., v obci T.É. O., okres Trnava, vedené Správou katastra Trnava na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorých predávajúci bol výlučným vlastníkom Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 40.500,- eur, s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 900,- eur bude vyplatená pri podpise zmluvy a zvyšná časť vo výške 39.600,- eur bude uhradená predávajúcemu z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Tatra bankou za účelom splatenia dohodnutej kúpnej ceny.
Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T. O. súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcely č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinného domu so súpis. č. XXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXX/X je G. L., titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva V 2623/12 právoplatná dňa 18.7.2012. V časti ťarchy je zápis: Záložné právo v prospech: Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava, V 2622/12 Zmluva o záložnom práve právoplatná dňa 6.7.2012 - v.z. 151/12.
Z Rozhodnutia Správy katastra Trnava zo dňa 6.7.2012 číslo vkladu V 2622/12 súd zistil, že bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. O.K. - pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X v prospech: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava v podiele 1/1 na základe zmluvy o záložnom práve spísanej v Hlohovci dňa 6.6.2012
uzavretej medzi účastníkmi: Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava ako záložný veriteľ a G. A., U.. XX.X.XXXX ako záložca. Vklad bol povolený dňa 6.7.2012. Zo Zmluvy o záložnom práve uzavretej dňa 6.6.2012 medzi Tatra bankou Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava ako záložným veriteľom a G.A. A. , U.. XX.X.XXXX ako záložcom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na záloh: nehnuteľnosti v katastrálnom území T. O. - pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X, ako zabezpečenie pohľadávky 39.600,- eur. Dôvodom zriadenia záložného práva bolo uzatvorenie zmlúv medzi záložným veriteľom a dlžníkom - G. L. poskytnúť dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok na základe Zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2012052170 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti úver vo výške 39.600,- eur.
Z listu spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o., Trnava adresovaného spoločnosti ,,Znalectvo, s.r.o., Šaľa zo dňa 27.2.2013 súd zistil, že dražobná spoločnosť si objednala znalecký posudok za účelom vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností: rodinný dom súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXX/X, pozemok parcely č. XXX/X, pozemok parcely č. XXX/X zapísané na LV č. XXXX kat.úz. T. O.. Termín znaleckého ohodnotenia bol určený na deň 8.3.2013.
Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Galanta zo dňa 26.3.2012 súd zistil, že D. Š., U.. XX.X.XXXX, R. T. O. XXX je imobilný, hypoxické poškodenie mozgu, odkázaný na trvalú starostlivosť.
Z Obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Trnava na obvinenú B. M. na tunajší súd dňa 15.1.2014 súd zistil, že menovaná v presne nezistenom čase dňa 23.12.2011 v obci T. O. Č.. XXX a následne v F. U. F. Z. Č.. X využila svoju vedomosť o nepriaznivých finančných a majetkových pomeroch v rodine H. D. K. C. G. Š. D., st., o nepriaznivom zdravotnom stave ich syna a vzájomnú rodinnú známosť, ktorým navrhla a predstierala pomoc pri vybavovaní úveru, z ktorého si mali uhradiť všetky svoje rodinné dlhy, na to pod zámienkou zabezpečenia úveru zaviezla oboch poškodených na Mestský úrad v Trnave kde im predložila na podpis a jeho overenie kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, ktorú H. D. K. Š. D. st. podpísali domnievajúc sa, že podpisujú doklady súvisiace so sľúbeným vybavovaním úveru ako im to opakovane tvrdila obvinená, ktorá poškodených súrila k podpisu bez toho aby si mohli listiny prečítať, hoci v skutočnosti zmluvou previedli svoje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. T. O. na kupujúceho G. A. za kúpnu cenu 29.200,- eur, ktorú s kupujúcim dohodla obvinená a zároveň im dala na podpis aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo im zamlčala, pričom reálna hodnota nehnuteľností bola 86.300,- eur, obvinená od kupujúceho osobne prevzala finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu, ktoré si ponechala pre vlastnú potrebu, predaj nehnuteľnosti, vyplatenie a prevzatie kúpnej ceny poškodeným zamlčala, čím spôsobila poškodeným škodu vo výške najmenej 79.255,76 eur, čí, spáchala zločin podvodu. Z obžaloby vyplýva, že znaleckým posudkom Ing. N. G. bola hodnota dotknutej nehnuteľnosti vyčíslená na 86.300,- eur.
Z listu zo dňa 20.10.2014 adresovaného H. D. K. Š. D. G. A., označenému ako ,,Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy“ súd zistil, že H. D. K. Š. D. oznámili G. A., že vzhľadom k tomu, že ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu dňa 23.12.2011 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území T. O. - pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 710 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parc. č. XXX/X o výmere 699 m2, parc. reg. „C“, druh pozemku: orná pôda; rodinný dom so súpis. č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X, v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré boli pre jej uskutočnenie rozhodujúce a musel o omyle vedieť, dovolávajú sa v súlade s ustanovením § 40a v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Z podacieho lístka Slovenskej pošty súd zistil, že zásielka - doporučený list 2. Trieda, podacie číslo A. bola podaná na Pošte Trnava 1 dňa 29.10.2014. Z Výpisu Slovenskej pošty- Sledovanie zásielok súd zistil, že zásielka podacie číslo A. podaná na Pošte Trnava 1 dňa 29.10.2014 bola dňa 31.10.2014 vydaná adresátovi na pošte Hlohovec 1.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovatelia v 1. rade a 2. rade kúpnou zmluvou s právom spätnej kúpy uzavretej dňa 23.12.2011 previedli predmetné nehnuteľnosti na G. A. za kúpnu cenu 29.200,- eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy. Dňa 7.6.2012 bola uzavretá kúpna zmluva medzi G. A., ako predávajúcim a G. L., ako kupujúcim predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 40.500,- eur, s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 900,- eur bude vyplatená pri podpise zmluvy a zvyšná časť vo výške 39.600,- eur mala byť uhradená predávajúcemu z hypotekárneho úveru poskytnutého kupujúcemu Tatra bankou za účelom splatenia dohodnutej kúpnej ceny. 18.7.2012. Dňa 6.7.2012 bol správou katastra povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 39.600,- eur voči dlžníkovi G. L. (odporca v predmetnom konaní) na základe Zmluvy o záložnom práve uzavretej dňa 6.6.2012 medzi Tatra bankou, a.s., ako záložným veriteľom a G.A. A. ako záložcom. Listom zo dňa 20.10.2014, ktorý bol G. A.G. doručený dňa 31.10.2014 navrhovatelia menovanému oznámili že kúpnu zmluvu uzavreli v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré boli pre jej uskutočnenie rozhodujúce a musel o omyle vedieť, preto sa dovolávajú neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.
Predmetným návrhom sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na skutočnosť, že podvodným konaním boli uvedení do omylu, keď mali za to, že uzatvárajú zmluvu o poskytnutí úveru, kúpnu zmluvu nepodpísali vedome, vážne a s úmyslom previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení a dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keď bez tohto rozhodnutia je ich postavenie ako vlastníkov neisté, nakoľko odporca je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť
právneho úkonu. ( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, 1. zväzok, Iura Edition, str. 103) Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Ak však v priebehu tejto premlčacej doby dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva neplatným od začiatku (ex tunc) a túto neplatnosť možno uplatniť v súdnom alebo v inom právnom konaní bez ohľadu na plynutie času. ( prof. JUDr. Karol Plank, DrSc. a kolektív, Občianske právo s vysvetlivkami, 1. zväzok, Iura Edition, str. 79) V danej veci súd ako predbežnú otázku riešil platnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy s právom spätnej kúpy uzavretej dňa 23.12.2011 medzi navrhovateľmi a G. A. a dospel k záveru, že navrhovatelia sa v zákonnej lehote dovolali relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu listom doručeným G. A. dňa 31.10.2014, čím sa stal tento právny úkon neplatným od začiatku. Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľnosti, podľa ktorej nikto nemôže previesť viacej práv než má sám, v prípade ak je neplatný prevod nehnuteľnosti, je neplatný aj nasledujúci prevod a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľa, súd po zistení, že právny úkon - kúpna zmluva s právom spätnej kúpy uzavretá dňa 23.12.2011 medzi navrhovateľmi a G. A. je neplatná už neskúmal platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi G. A. a odporcom, keď „osud“ neplatného právneho úkonu sleduje i ďalšie právne úkony. Súd považuje za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i zmluva uzavretá medzi G. A. a odporcom je neplatným právnym úkonom a to absolútne neplatným úkonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ, keď odporca sa vyjadril, že túto zmluvu nepodpísal, podvodom mal vybrať úver, nevedel, že vlastní nejaký dom. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu a určil, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú navrhovatelia v 1. a 2. rade.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľom, ktorí boli v konaní plne úspešní priznal náhradu trov konania vo výške 19,50 eur za súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 732,24 eur, keď predmetom sporu bolo určenie vlastníctva, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), čo v roku 2013 predstavovalo sumu 60,07 eur a v roku 2014 sumu 61,87 eur, v roku 2015 64,53 eur. Súd priznal navrhovateľom trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v roku 2013 - prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 23.4.2013, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.4.2013, žaloba o určenie vlastníckeho práva zo dňa 7.5.2013 á 60,07 eur + 3x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 v roku 2013 á 7,81 eur + 2 úkony právnej služby v roku 2014 - vyjadrenie zo dňa 11.6.2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 29.10.2014 á 61,85 eur (správne malo byť 61,87 eur), zastupovanie na pojednávaní dňa 2.6.2014 ktoré bolo odročené bez prejednania veci á 15,46 eur, t.j. 1/4 odmeny podľa § 13a ods. 4 + 3x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 v roku 2014 á 8,04 eur + 3 úkony - účasť na výsluchu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou dňa 26.2.2015, vyjadrenie zo dňa 16.4.2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 17.8.2015 á 64,53 eur + 1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 8.4.2015 ktoré bolo odročené bez prejednania veci á 16,13 eur, t.j. 1/4 odmeny podľa § 13a ods. 4 + 4x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 v roku 2015 á 8,39 eur, t.j. spolu 610,20 eur + 20% DPH, t.j. 122,04 eur = 732,24 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti: Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.