Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-1-2015.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v konaní o osvojenie osvojovaného dieťaťa: W. R., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v predosvojiteľskej starostlivosti navrhovateľov, v zákonnom zastúpení poručníka: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava a v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: - matka - J. R., nar. XX.XX.XXXX, pozbavená rodičovských práv a povinností a otca - D. R., nar. XX.XX.XXXX, pozbavený rodičovských práv a povinností, o spoločnom návrhu navrhovateľov = osvojiteľov: 1/ I.. I. H. H., C.., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., štátny občan SR 2/I.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., štátny občan SR, na spoločné osvojenie maloletého dieťaťa manželmi, takto
rozhodol:
Právoplatnosťou rozsudku sa osvojované dieťa: W. R., rod. R., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX z matky: J. R., rod. Ž., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX a otca: D. R., rod. R., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX stáva ako spoločné dieťa osvojencom osvojiteľov: 1/ I.. I. H. H., C.., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX a 2/ I.. I. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, obaja s trvalým pobytom H. XXXX/XX, H..
Právoplatnosťou rozsudku bude mať osvojované dieťa: W. R., rod. R., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/ XXXX ako spoločný osvojenec manželov priezvisko H..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Spoločným návrhom na začatie konania , ktorý nespĺňal náležitosti podľa § 79 ods. 1,2 OSP, zo dňa 05.01.2015 a doplnený podaním zo dňa 4.3.2015/, doručený tunajšiemu súdu, ktorého výlučná miestna príslušnosť súdu na konanie o osvojenie je daná podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP / sa manželia H. ako osvojitelia domáhali spoločného osvojenia osvojovaného dieťaťa:, pričom doplnením návrhu doručený na tunajší súd zo dňa 04.03.2015 zároveň žiadali, aby v konaní o osvojení súd zmenil priezvisko osvojovaného dieťaťa na „H.Í.“. / ďalej len maloletá/ Skutkovo oba uplatnené statusové návrhy odôvodnili tvrdením , že boli od augusta 2011 zapísaní v zozname žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi. Dňa 09.08.2013 sa dozvedeli o narodení maloletého dieťaťa a možnosti jeho osvojenia, a v ten istý deň boli informovaní o zdravotnom stave dieťaťa a rodinných a sociálnych pomeroch rodičov dieťaťa. Rozvíjanie vzťahov s maloletou začalo interakciami, ktorých sa okrem navrhovateľov zúčastnilo a ich biologické maloleté dieťa, postupne sa maloleté dieťa zúčastňovalo návštevných pobytoch u navrhovateľoch, kde pôsobilo šťastne, veselo a vytvorilo si vzťahy s navrhovateľmi a ich biologickou dcérou. Navrhovatelia uviedli, že majú záujem prehlbovať vzájomný vzťah s maloletou, splnili zákonom stanovenú deväťmesačnú lehotu od zverenia maloletej W. do ich osobnej starostlivosti a taktiež podmienky zachovania vekového rozdielu z podmienky zachovania a sú rozhodnutí si maloletú osvojiť, aby mohla prijať meno navrhovateľov a stať sa tak plnohodnotnou členkou ich rodiny. Poručník maloletej ako zákonný zástupca osvojovaného dieťaťa udelil podľa § 101 ods.3 Zákona o rodine súhlas s osvojením maloletej namiesto rodičov dieťaťa, ktorí nie sú účastníkmi konania o osvojení z dôvodu, že boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej. Kolízny opatrovník rovnako udelil súhlas s osvojením maloletej., v súlade s § 101 ods.4 OSP za maloletú, ktorá pre svoj vek nie je schopná posúdiť dosah osvojenia. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3. Podľa § 99 ods. 1 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Podľa § 100 ods. 2 Zákona o rodine ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia Podľa § 101 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca. Podľa § 106 ods. 1 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Súd, po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru, že návrh na osvojenie maloletej W. je plne v jej záujme a v súlade s jej potrebami. Medzi oboma navrhovateľmi, ich biologickým maloletým dieťaťom a osvojovaným dieťaťom sa už vytvoril veľmi silný citový vzťah a vzhľadom k útlemu veku dieťaťa a skutočnosti, že maloletá sa v osobnej starostlivosti manželov nachádza už od septembra 2013 nepretržite doposiaľ, ich táto prirodzene považuje za svojich rodičov. Citové i sociálne puto medzi nimi je prirodzené, nakoľko navrhovatelia sa o maloletú riadne starajú a zabezpečujú uspokojovanie všetkých jej potrieb. Maloletá je zdravá, z vyjadrenia všeobecnej lekárky pre deti a dorast I.. M. M., v ktorej starostlivosti je maloletá evidovaná, mal súd za preukázané, že maloleté dieťa v starostlivosti manželov H. prospieva, zúčastňujú sa všetkých povinných prehliadok a očkovaní, ako aj rehabilitačných cvičení. Vyslovenie osvojenia maloletej oboma manželmi je zavŕšením ich dlhodobého spoločného života a integrácie maloletej v rodine oboch manželov, ktorú obaja považujú za svoje vlastné dieťa. Emocionálna väzba medzi navrhovateľmi a maloletou je veľmi silná a pôsobí jednoznačne pozitívne tak u maloletej W. ako i u oboch manželov. Rovnako mal súd preukázané, že k maloletej si vytvorila silný citový vzťah aj dcéra navrhovateľov mal. I. H., ktorá maloletú W. berie ako súrodenca, reaguje na ňu pozitívne, čo podporujú aj navrhovatelia, ktorí sa snažia rozvíjať ich súrodenecké väzby. Obaja manželia poskytujú a v budúcnosti bezpochyby i budú poskytovať maloletej rodinné zázemie, oporu a prostredie, v ktorom sa bude maloletá všestranne rozvíjať a vyvíjať po všetkých stránkach svojej osobnosti, v čom jej budú navrhovatelia nápomocní ako jej rodičia, na pleciach ktorých bude spočívať zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloletú tak, aby z tejto vyrástol plnohodnotný člen spoločnosti, vážiaci si a rešpektujúci základné princípy ľudskej spoločnosti a medziľudskej interakcie. S poukazom na zistený skutkový a právny stav preto súd zároveň podľa § 105 Zákona o rodine rozhodol, že dňom právoplatnosti rozsudku o osvojení bude mať osvojenec priezvisko: H..
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ustálenej súdnej praxe použitím analógie podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP, aj keď konanie o osvojení nemožno začať bez návrhu., ide tu však tiež o konanie, kde nemožno hovoriť o procesnom úspechu či neúspechu. O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP). Bez právnych účinkov podajú odvolanie účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).