Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: EMOREALITY, s.r.o., so sídlom Murgašova 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 691 261, právne zastúpeného spoločnosťou M&L advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hurbanova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 926 284, proti žalovanej: Ing. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. M. XX/XX, XXX XX P., právne zastúpenej JUDr. Máriom Patakym, advokátom s miestom výkonu advokácie Hviezdoslavovo námestie 200, 029 01 Námestovo, IČO: 50 492 624, o zaplatenie 1.050,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -83 zo dňa 12. apríla 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .

Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č. k. -83 zo dňa 12. apríla 2022 Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „okresný súd“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.050,- eur, zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaná ako predávajúca uzatvorili dňa 15.02.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo značky Fiat Ducato, bielej farby, rok výroby 2016, EČV: MT037FI, VIN č. za kúpnu cenu 9.000,- eur, ktorá bola predávajúcej vyplatená v hotovosti v deň podpisu zmluvy. Z čl. 5 predmetnej zmluvy vyplýva, že kupujúci prehlásil, že pozná technický stav kupovanej veci. Pred podpisom zmluvy sa kupujúci oboznámil s technickým stavom vozidla a predávajúci prehlásil, že stav vozidla zodpovedá technickému popisu a stavu, ktorý popísal v čl. 1 zmluvy a že nezatajil žiadne ďalšie opravy, vady, vlastnosti a zásahy do konštrukcie. Súd prvej inštancie ustálil, že dňa 15.02.2021 kontaktoval žalobca žalovanú prostredníctvom e-mailu, v ktorom uviedol, že po odchode cestou z P. zistil, že vozidlo má skrytú vadu, a to vadu na prevodovke, čo potvrdil aj autorizovaný servis v Banskej Bystrici, pričom oprava by stála okolo 3.000,- eur. Okrem iného uviedol, že vozidlo bude odstavené na stráženom parkovisku a bude si od žalovanej vymáhať náklady s tým spojené. Následne listom zo dňa 17.02.2021 si uplatnil u žalovanej vady, kedy uviedol, že došlo k zisteniu, že prevodový mechanizmus motorového vozidla vykazuje vady, ktoré je potrebné za účelom zabezpečenia ďalšieho plynulého používania motorového vozidla odstrániť, a preto žiadal o rokovanie spojené so stanovením primeranej zľavy zo zaplatenej kúpnej ceny. Doručenie tohto listu žalovanej preukázal doručenkou, v zmysle ktorej bol list doručený dňa

25.02.2021. Následne listom zo dňa 10.03.2021 žalobca vyzval žalovanú na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 1.000,- eur, resp. o zabezpečenie opravy motorového vozidla s tým, že inak bude nútený nechať prevodový mechanizmus opraviť v autorizovanom servise. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súčasne vyplynulo, že žalobca predložil súdu faktúru č. 821057 za opravu prevodovky - Fiat Ducato EČV: BB646HE s dátumom dodania 03.05.2021 vo výške 1.050,- eur, ako aj doklad o uhradení predmetnej sumy.

3. Súd prvej inštancie primárne skúmal preklúziu nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti predávajúceho za vady, keď podmienku včasného uplatnenia zodpovednosti za vadu mal v konaní preukázanú. Návrh žalobcu v prejednávanej veci posudzoval podľa , pričom vo vzťahu k faktúre č. 821057, ktorú vystavil dodávateľ Top prevodovky Slovakia s.r.o. dňa 03.05.2021, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že išlo o náklady vynaložené na odstraňovanie vád na predmetnom motorovom vozidle, a že tak nešlo o náklady vynaložené na odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z bežného opotrebenia motorového vozidla so súčasným prihliadnutím na jeho vek a počet najazdených kilometrov, a že tieto neboli zohľadnené žalovanou pri dojednávaní kúpnej zmluvy v kúpnej cene vozidla. Konštatoval, že opotrebenie vozidla nie je možné považovať za vadu veci, keďže v danom smere ide o prirodzený stav veci, jednak v dôsledku plynutia času, ako aj jeho používania. V spore ustálil, že v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo, žalovaný (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „žalobca“) ako kupujúci sa oboznámil s technickým stavom kupovanej veci, t.j. motorového vozidla, pričom medzi stranami nebolo sporné, že pred samotným uzavretím kúpnej zmluvy žalobca spolu s priateľom žalovanej vykonali skúšobnú jazdu, kde si žalobca mohol vyskúšať motorové vozidlo. Žalobcovi teda bola poskytnutá možnosť si motorové vozidlo pred kúpou vyskúšať a previezť sa na ňom a zistiť, či funguje. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo na žalobcovi, aby skúšobnú jazdu vykonal riadne, prípadne opakovane v čase uzavretia kúpnej zmluvy, keď z výsluchu svedka na pojednávaní konanom dňa 23.02.2022, ako aj zo skutočností uvedených žalovanou ustálil, že žalobca si motorové vozidlo pred kúpou prezrel a súhlasil s jeho stavom. Pokiaľ ide o vadu veci uvedenú žalobcom, a to chrčanie pri preraďovaní na niektorých stupňoch prevodovky, ktorá nastala až po prevzatí vozidla žalobcom, súd prvej inštancie z výpovede svedka zistil, že chrčanie, ktoré žalobca uviedol ako vadu veci, bolo počuť už pri skúšobnej jazde motorového vozidla, pričom išlo o bežné opotrebenie vozidla s poukazom na jeho vek a počet najazdených kilometrov a v danom prípade tak skutočnosť bežného opotrebenia samotnej prevodovky si musel všimnúť aj samotný žalobca, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s technickým stavom predmetného motorového vozidla, čo aj vykonal. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že žalobca uviedol, že dopytoval autoservis za účelom opravy prevodovky, avšak uvedené v spore nijako nepreukázal a predložil len faktúru z autoservisu, z ktorej je zrejmý len popis, a to oprava prevodovky - Fiat Ducato s uvedeným evidenčným číslom, ktoré je však iné ako evidenčné číslo motorového vozidla v zmysle kúpnej zmluvy. Preto nepreukázal, že ide o faktúru v súvislosti s opravou predmetného motorového vozila, a nie iného motorového vozidla rovnakej značky, ktoré vlastní žalobca. Konštatoval, že z predloženej faktúry nie je zrejmý rozsah opravy, príčina, resp. porucha, cena práce ani cena náhradných dielov. Pokiaľ žalobca na pojednávaní predložil 3 ks fotografií preukazujúcich poškodenie synchrónnych krúžkov prevodovky, z týchto fotografií súd prvej inštancie nemal preukázané, že sa jedná o poškodené synchróny na predmetnom motorovom vozidle a rovnako uvedené nevedel preukázať ani sám žalobca, keď na pojednávaní uviedol, že nevie posúdiť, čo je to. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nejde o súčiastky z predmetného motorového vozidla, nakoľko sám žalobca v konaní uviedol, že prevodovka je vymenená s tým, že vymenené časti nie sú zachované. Na základe uvedeného ustálil, že žalobcom vytýkaná vada veci, resp. prevodovky, je bežným opotrebením, a to s ohľadom na vek vozidla a počet najazdených kilometrov, a teda žalobca v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o skrytú vadu, resp. vadu podľa . Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, posúdil jeho nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške hodnoty opravy prevodovky ako nedôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu prezumovaného (ďalej aj „“), t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu prezumovaného , t. j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil zásadou

voľného hodnotenia dôkazov súdom a pri vyhodnotení vykonaných dôkazov na pojednávaní zo dňa 23.02.2022 prisvedčil len subjektívnej výpovedi svedka žalovanej pána I. a na jeho domnienkach založil podstatnú časť odôvodnenia svojho rozhodnutia bez toho, aby všetky dôkazy hodnotil aj vo vzájomnej súvislosti, pričom neprihliadol na rozpory s inými dôkazmi. Poukázal na to, že ho predávajúci neinformoval o tom, že je potrebné vymeniť si synchrónne krúžky v prevodovke a táto vada (potreba ich vymeniť) existovala v čase uzavretia zmluvy a nevznikla až v dôsledku opotrebenia, keď už auto užíval on, a preto mal právo žiadať zľavu z ceny. V tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť, že v zmluve je napísané, že predávajúci prehlasuje, že nezatajil žiadne vady, nie je možné považovať za splnenie povinnosti informovať o vade a rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovanej strany, že v zmluve nebol žalobca ako kupujúci ubezpečený, že predmet je bez akejkoľvek vady, a že žalovaná v zmluve prehlásila, že nezatajila žiadne vady. Žalovaná bola o vade informovaná ihneď po kúpe vozidla a dojazde do miesta bydliska žalobcu v W. W., keď žalobca žalovanú telefonicky a následne e-mailom zo dňa 15.02.2021, bezprostredne po prevzatí vozidla upozornil, že cestou z P. zistil, že vozidlo má skrytú vadu na prevodovke a požiadal ju o odstránenie vady na jej náklady. Zopakoval, že žalovaná na e-mail ani jeho telefonát nereagovala, a preto si uplatnil prostredníctvom advokátskej kancelárie vady na automobile písomnou výzvou zo dňa 17.02.2021, doručenou žalovanej dňa 25.02.2021, ktorou požiadal žalovanú o rokovanie spojené so stanovením primeranej zľavy zo zaplatenej kúpnej ceny. Žalovaná na túto žiadosť reagovala odpoveďou zo dňa 03.03.2021, kedy oznámila, že uplatnenú vadu neakceptuje, nakoľko bola dojednaná zľava z kúpnej ceny vo výške 200,- eur, pričom však v kúpnej zmluve táto skutočnosť uvedená nie je a ani k takému dohodnutiu zľavy z kúpnej ceny reálne nedošlo. Žalobca zdôraznil, že on nevyvíjal žiadne špekulatívne aktivity, ktoré uvádza žalovaná a ktoré nie sú ničím podložené a práve naopak od momentu zistenia vady na vozidle sa snažil bezodkladne riešiť vzniknutú situáciu zmierne, resp. dosiahnutím dohody o primeranej zľave z kúpnej ceny. Má za to, že v predmetom spore je podstatné, že sa jedná o vadu, ktorá existovala už v čase predaja automobilu, keď svedok žalovanej pán I. vo výpovedi zo dňa 23.02.2022 do zápisnice uviedol, že chrčanie, ktoré žalobca uviedol ako vadu veci, bolo počuť už pri skúšobnej jazde, avšak podľa neho išlo o bežné opotrebenie vozidla, pričom uviedol „Závada nebola v zmluve, pretože som to za vadu nepovažoval.“ Žalobca súčasne poukázal na výpoveď svedka I., v ktorej uviedol „Zistil som, že je tam vada na synchrónoch, som vedel a s týmto sme ho predali“. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ menovaný svedok počul nejaké chrčanie, ktoré nasvedčovalo poruche prevodovky, uvedené nevylučuje, že tieto zvuky on ako kupujúci nepočul a taktiež to nevylučuje zodpovednosť žalovanej ako predávajúcej za vadu, na ktorú mala jeho ako kupujúceho upozorniť. On ako bežný kupujúci sa mohol domnievať, že nesprávne zaraďuje rýchlosti pri krátkej skúšobnej jazde na vozidle pred samotnou kúpou, a to aj s prihliadnutím na meteorologické podmienky v deň skúšobnej jazdy. Táto skrytá vada sa prejavila až pri použití vozidla na dlhšiu vzdialenosť, teda z P. do W. W.. Žalobca súčasne poukázal na to, že porucha synchrónnych krúžkov sa nedá zistiť pri bežnej ohliadke vozidla pred kúpou, keď počas skúšobnej jazdy vzhľadom na dobu jej trvania, ako aj prejdenú vzdialenosť a maximálnu dosiahnutú rýchlosť pri tejto skúšobnej jazde, nebolo možné zistiť poruchu na predmetnej prevodovke. Podľa názoru viacerých oslovených automechanikov sa v danom prípade jedná o skrytú vadu odhaliteľnú len dlhším užívaním vozidla, porovnateľnú s prípadom, keď predávajúci neupozorní kupujúceho na nutnosť výmeny zhrdzavených brzdových kotúčov alebo platničiek, či s prípadom, keď bol do vozidla naliaty nesprávny olej. Má za to, že ním zaplatená cena za opravu vady, t. j. suma 1050,- eur je porovnateľná s odhadom predloženým žalovanou dňa 01.07.2021, keď samotný odhadca žalovanej (IVECO) uviedol, že cena za náhradné diely sa môže meniť pri rozobratí prevodovky, ak sú poškodené iné komponenty. Súčasne uviedol, že na vytknutie vady a uplatnenie si príslušných nárokov mal zo zákona 24 mesiacov a on vytkol vadu do 6 mesiacov od kúpy, resp. bezprostredne po kúpe, čím sa založila vyvrátiteľná domnienka, že vada existovala už v čase predaja a v takom prípade mala predávajúca preukazovať opak. On nemal ako a nemohol vedieť o vade prevodovky bez upozornenia svedka žalovanej. Tento svedok ho mal a mohol upozorniť tak, ako to vyžaduje a . Upriamil pozornosť na prezumujúci objektívnu zodpovednosť, ktorej sa žalovaná ako predávajúcu nemôže zbaviť, pričom pri zodpovednosti za vady neupravuje žiadne liberačné dôvody.

5.1. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, že predložená faktúra sa týka opravy iného motorového vozidla rovnakej značky, ako vlastní žalobca, keď oprava mala byť vykonaná na motorovom vozidle EČV: BB646HE a nie EČV: MT037FI, tak k tomuto rozdielu došlo iba z dôvodu, že predmetné motorové vozidlo bolo prihlásené na dopravnom inšpektoráte a oprava bola vykonaná až po prihlásení.

5.2. Má za to, že súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní nedostatočným spôsobom vysporiadal s právnym posúdením veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne toto rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom pre tento prípad si uplatnil právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, zákonný a náležite odôvodnený, a preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Vo vyjadrení primárne poukázala na to, že ona a ani jej partner Ing. H. I. žalobcovi nikdy netvrdili, že vec nemá žiadne vady, nakoľko sa jednalo o používané vozidlo, a teda žaloba nebol nikdy z ich strany ubezpečený o tom, že by vozidlo nemalo žiadne vady. Súčasne uviedla, že zvukový prejav opotrebenia synchrónnych krúžkov sa prejavil navonok aj pri skúšobnej jazde, čo v konaní potvrdil aj svedok Ing. H. I. a túto skutočnosť nemohol žalobca, ako osoba často kupujúca motorové vozidlá, t. j. osoba znalá problematiky nákupu ojazdených vozidiel, nepostrehnúť. Má za to, že tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že si nemusel všimnúť takúto vec, sa javia ako účelové, každopádne, si túto skutočnosť všimnúť mohol, a pokiaľ jej nevenoval pozornosť, tak nekonal v súlade s . Vyjadrila domnienku, že žalobca počítal s tým, že od nej získa ďalšiu zľavu z ceny, čo však ona odmietla, pretože na to nie je a ani nikdy nebol daný dôvod. Zdôraznila, že žalobcu, resp. konateľa žalobcu, nemožno považovať za osobu bežného kupujúceho, ktorú skutočnosť sa opakovanie snaží tvrdiť, keď ona túto skutočnosť riadne poprela a samotný žalobca to potvrdil. Podľa jej názoru tvrdenie žalobcu, že nie je možné zistiť poškodenie prevodovky, je zavádzajúce, pretože vady prevodovky by sa pri skúšobnej jazde prejavili a práve na to sa vykonáva skúšobná jazda. Prevodovka je počas jazdy v trvalej prevádzke a akékoľvek jej poruchy sa počas skúšobnej jazdy prejavia. Podľa jej názoru žalobca účelovo dezinterpretuje výpoveď svedka Ing. H. I., ktorý síce uviedol, že skúšobná jazda trvala asi 10 minút, nikdy však neuviedol, že by sa jednalo o 400 m dlhú skúšobnú jazdu. Uvedené tvrdenie o 400 m skúšobnej jazde je nepreukázaným tvrdením žalobcu, ktoré poprela, a ktoré vyvrátil aj svedok. Podľa jej názoru logicky ani nie je možné, aby skúšobná jazda v dĺžke 400 m trvala 10 minút, najmä v čase mimo dopravnej špičky, keď už sú cesty v meste takmer prázdne. Uviedla, že cesty boli v tom čase zjazdné a riadne upravené, keďže sa žalobca do P. dostal. V danej súvislosti poukázala na to, že trasa od Hotela Turiec na Ľadoveň, okolo národného cintorína, predstavuje najmenej 2 km dlhú trasu. Taktiež uviedla, že skutočnosť, že v meste je maximálna povolená rýchlosť 50 km/h ešte neznamená, že ju žalobca neprekročil pri skúšobnej jazde v snahe vyskúšať si vozidlo pred kúpou. Navyše podľa jej názoru je bežné, že motorové vozidlo môže mať pri rýchlosti 50 km/h zaradený štvrtý, dokonca aj piaty prevodový stupeň. Podľa nej protirečivo vyznieva tvrdenie žalobcu, že si nemohol poriadne v meste P. vyskúšať kupované motorové vozidlo pred jeho kúpou pre obmedzenie najvyššej povolenej rýchlosti 50 km/h, avšak ju mal kontaktovať s uplatnením zistenej tvrdenej vady ešte kým bol v meste P., keď poukázala na e-mail žalobcu zo dňa 15.02.2021 z 18:03 hod., kde sa mala prejaviť ním tvrdená vada, ktorá sa však neprejavila počas skúšobnej jazdy tiež v meste P.. V odvolaní však žalobca uvádza, že sa vada mala prejaviť až pri použití vozidla na dlhšiu trať P. - W. W.. Má za to, že svedeckou výpoveďou Ing. H. I. bolo vyvrátené aj tvrdenie žalobcu, že tento počas skúšobnej jazdy nezaradil vyšší ako tretí prevodový stupeň, keďže z výpovede menovaného svedka vyplynulo, že zaradil všetky rýchlostné stupne okrem najvyššieho šiesteho stupňa. Žalovaná má za to, že v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o skrytú vadu, a to aj bez ohľadu na jej názor, ktorý zastáva od začiatku konania, že sa vôbec nejednalo o vadu, ale o prirodzené bežné opotrebenie súvisiace s používaním vozidla spôsobom, na ktoré bolo určené. Poukázala na to, že žalobca v spore skutočnosť, že sa jedná o bežné opotrebenie, žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil a navyše sám zmaril možnosť vykonania odborného posúdenia a preukázania existencie vady a jej charakteru, ktorej existenciu ona od počiatku popiera. Opätovne zopakovala, že žalobca kúpil dodávkové vozidlo, ktoré je určené na podnikateľské účely a prevoz objemných a ťažkých nákladov, a tomu zodpovedá aj jeho bežné opotrebenie po 5 rokoch prevádzky a po najazdení cca 300.000 kilometrov po cestách.

6.1. Tvrdenia žalobcu ohľadne názoru údajne ním oslovených viacerých automechanikov k zistiteľnosti vady, sú podľa názoru žalovanej novými tvrdeniami v odvolaní a takéto tvrdenia neboli produkované v konaní pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania a navyše neboli podložené žiadnym dôkazom o existencii takýchto tvrdení. Podľa jej názoru samotná skutočnosť, že pri zmene niektorých prevodových stupňov sa prejavil zvukový prejav, nečiní vozidlo neupotrebiteľným a predmetné vozidlo

bolo riadne funkčné a možnosť jeho využitia nebola podstatným spôsobom znížená, keď ani samotný žalobca netvrdil, že by vozidlo bolo nepojazdné, resp. že by ho musel do servisu odtiahnuť.

6.2. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalobcom požadovaná zľava nie je dosť rozdielna od predloženého odhadu výšky prípadnej opravy z jej strany, uviedla, že rozdiel predstavuje 350,- eur, čo je v percentuálnom vyjadrení 33,33 %, a teda tvrdenie o tom, že táto cena je porovnateľná a nie je „dosť rozdielna“ je zavádzajúce, keď možné navýšenie ceny opravy podľa tohto odhadu z dôvodu, že môžu byť poškodené ďalšie diely je čistá špekulácia, keďže žalobca nepreukázal rozsah poškodenia a vymenených dielov a tento konkrétny rozsah nevyplýva zo žiadnych tvrdení, ani predložených dôkazov.

6.3. Pokiaľ ide o faktúru č. 821057 od dodávateľa Top prevodovky Slovakia, s.r.o., z uvedenej faktúry vyplýva, že oprava vozidla bola vykonaná na vozidle s EČV: BB646HE a nie na vozidle s EČV: MT037FI, a preto podľa jej názoru súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že táto faktúra sa naozaj týka totožného motorového vozidla a nie iného vozidla vo vlastníctve žalobcu, keď takúto skutočnosť žalobca žiadnym relevantným spôsobom netvrdil a jeho tvrdenia v odvolaní ohľadne tejto skutočnosti sú opätovne podľa názoru žalovanej novými tvrdeniami produkovanými po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaná má za to, že skutočnosť, že sa skutočne jedná o vadu a nie o bežné opotrebenie veci, musí vzhľadom na popretie skutočnosti, že sa jedná o vadu z jej strany, preukazovať žalobca, ktorý má vec vo svojej dispozícii. V tejto súvislosti poukázala na vyhlásenie žalobcu, že vozidlo nechal opraviť a nezachovali sa ani pôvodné diely, ani žiadna dokumentácia z tvrdenej opravy vozidla, a preto nie je možné od nej spravodlivo žiadať preukázanie neexistencie vady veci. Právna domnienka, na ktorú žalobca poukazuje, a síce, že ak sa vada veci objaví do 6 mesiacov od prevzatia veci, má sa za to, že vada existovala v čase predaja, ešte nezakladá zodpovednosť predávajúceho za vady veci, pretože táto domnienka nastúpi až vtedy, ak sa preukáže, že sa v skutočnosti jedná o vadu veci a nie ako v tomto prípade o bežné opotrebenie veci. Má za to, že pokiaľ žalobca mal vedomosť, že jeho požiadavku neakceptuje, čo nepochybne mal, mohol a mal zabezpečiť odborné posúdenie ním tvrdenej vady, t.j. či sa skutočne jedná o vadu veci, alebo sa jedná o prejav bežného opotrebovania používaného motorového vozidla, čím by uniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie vady ako základnej podmienky pre vznik nároku zo zodpovednosti za vady.

7. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojej právne a skutkovej argumentácii uvedenej v odvolaní, ktorú v jednotlivých podstatných bodoch zopakoval. Na doplnenie vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že on je osobou často kupujúcou motorové vozidlá, t. j. osobou znalou problematiky nákupu ojazdených vozidiel, uviedol, že toto tvrdenie je subjektívnym názorom žalovanej nemajúcim oporu v platných právnych predpisoch a de facto je právne nepreukázateľné. Na základe uvedeného má za to, že v priebehu konania sa mu podarilo jednoznačne preukázať, že ním kúpená vec má vady, na ktoré nebol žalovanou upozornený, a keďže sa nejedná o bežné opotrebovanie, žalovaná nesie zodpovednosť za vady a jemu vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny.

8. Žalovaná v odvolacej duplike taktiež v celom rozsahu zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii učinenej vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku, keď v jednotlivých bodoch zopakovala svoju obranu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu. Pokiaľ žalobca spochybnil jej tvrdenie, že je osobou často kupujúcou motorové vozidlá, tak on sám na pojednávaní zo dňa 23.02.2022 do zápisnice vyhlásil, že autá kupuje často a vie, ako to na Bazoši funguje, a teda jednoduchým výkladom je možné dospieť k záveru, že žalobca je v pozícii kupujúceho často, a má tak množstvo praktických skúseností s predajom a kúpou vozidiel. Súčasne poukázala na to, že žalobca podniká s motorovými vozidlami už dlhé roky a pravdivosť údajov zapísaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky pre spoločnosť EMO-CAR, s.r.o., ani výkon takejto podnikateľskej činnosti žalobca nespochybnil.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu danom a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie bol zo strany žalobcu odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného a podľa .

11. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal nároku na primeranú zľavu z dojednanej ceny predmetu kúpy zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady tak, ako to prezumuje (ďalej aj „“). V zmysle predmetného ustanovenia ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Ustanovenie zakotvuje povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (faktické aj právne) predmetu kúpy a to ako na skryté, tak aj na zjavné vady. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide o skutočnú vadu veci, alebo o prejav bežného opotrebenia. Ak si predávajúci túto povinnosť splnil, za konkrétne vady, na ktoré kupujúceho upozornil, tak nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, resp. mohol alebo nemohol vedieť. Ak kupujúci, napriek tomuto upozorneniu, zmluvu uzatvorí, prejaví súhlas s tým, aby vec mala tieto vady. Pre toto upozornenie nie je forma predpísaná, preto aj v prípade písomnej kúpnej zmluvy nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v tejto zmluve. Ustanovenie <. predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k <. Týka sa zodpovednosti za skryté alebo zjavné vady existujúce v dobe plnenia, na ktoré predávajúci v zmysle ust. <. kupujúceho neupozornil. Pokiaľ vada existovala už v dobe plnenia (v dobe prevzatia veci kupujúcim), nie je rozhodujúce, že sa prejavila až neskôr. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti. Okolnosť, či predávajúci vedel o vade, na ktorú kupujúceho neupozornil alebo nevedel, že jeho ubezpečenie o tom, že predmet kúpy má určité vlastnosti, je nesprávne, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam. Táto zodpovednosť má totiž objektívnu povahu a predávajúci zodpovedá za vady aj v prípade, keď nemohol vedieť, že vec má vady, a preto na ne kupujúceho neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli najavo až dodatočne. Kupujúci môže úspešne uplatniť právo zo zodpovednosti len na tie vady kúpenej veci, ktoré vyšli najavo síce dodatočne, ale ktoré existovali v dobe plnenia, aj keď v tej dobe neboli ešte zistiteľné. Zodpovednosť sa však nevzťahuje na vady, ktoré vznikli neskôr.

11.1. Súd prvej inštancie správne ustálil, že rozhodné v prejednávanom spore bolo zodpovedanie otázky, či poškodenie motorového vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, bolo spôsobené bežným opotrebením zodpovedajúcim veku motorového vozidla, alebo či sa jednalo o vadu motorového vozidla, na ktorú v prípade vedomosti mala žalovaná povinnosť žalobcu upozorniť (porovnaj ). Odvolací súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že ak predmetom predaja medzi občanmi je staršie použité motorové vozidlo, nemožno bežné opotrebenie vzhľadom na stanovenú alebo obvyklú dobu životnosti motorového vozidla alebo jeho príslušných častí (či táto zodpovedá spôsobu používania i údržby vozidla) považovať za jeho vadu. V konaní o uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu vady na prevádzanej veci kupujúceho. Kupujúci (žalobca) mal teda povinnosť v spore preukázať, že prevádzané motorové vozidlo značky Fiat Ducato má vadu. Uvedené však v spore nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Odvolací súd síce dáva za pravdu žalobcovi v tom, že vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak (porovnaj ), avšak táto vyvrátiteľná právna domnienka o existencii vady na scudzovanej veci by nastala iba v prípade, ak by kupujúci (žalobca) v spore existenciu tejto vady preukázal. Nebolo potom dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že vykonal opravu prevodovky na predmetnom motorovom vozidle, ale (ak mal byť v spore úspešný) bolo jeho procesnou povinnosťou relevantným spôsobom (inými dôkaznými prostriedkami - napr. odborným vyjadrením), preukázať či vada prevodovky vyžadujúca jej opravu, bola skutočne takou vadou, ktorá nezodpovedala bežnému opotrebeniu veci. Žalobca pritom od počiatku uplatnenia svojho nároku zo zodpovednosti za vady mal vedomosť o stanovisku žalovanej ako predávajúcej, ktorá jeho nárok od počiatku neuznávala, čo v konaní napokon nebolo ani sporné. Bolo potom povinnosťou žalobcu (v dispozícií ktorého sa nachádzalo predmetné motorové vozidlo, vrátane spornej prevodovky) zabezpečiť dôkaz preukazujúci, že poškodenie prevodovky nebolo spôsobené jej bežným opotrebením, ale naopak, že táto príčina mala iný pôvod. Žalobca však v priebehu sporu takýto dôkaz nepredložil, a ani vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol. Z uvedených dôvodov sa potom odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa jednalo o skrytú vadu, resp. vadu v zmysle , a teda ohľadne tvrdených skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno.

12. S poukazom na uvedené, ani prípadné stotožnenie sa s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru o preukázaní skutočnosti, že vo vzťahu k spornej prevodovke sa nejednalo o vadu, ale o bežné opotrebenie veci (čo však v konaní preukázané nebolo), by nemohlo viesť k inému rozhodnutiu odvolacieho súdu, nakoľko tento dôvod zamietnutia žaloby kumuloval súd prvej inštancie s neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu ohľadne samotnej existencie vady predanej veci.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalobcu v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani iné nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by odvolací súd prihliadal z úradnej povinnosti, odvolací súd uvedený rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o práve na náhradu trov konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, pričom nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k právu na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )